TK KBS

Dnes je piatok 29. 05. 2020   Meniny má Vilma       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František obetoval svätú omšu za Európu, aby rástla v jednote
P:3, 10. 05. 2020 14:35, ZAH



Vatikán 10. mája (RV) Cirkev napreduje vďaka modlitbe, ktorá je prístupovou cestou k Otcovi a vyžaduje si odvahu. Modlitba je prvou úlohou každého biskupa. O tom hovoril pápež František v homílii z Domu sv. Marty v nedeľu 10. mája. Osobitne sa modlil za Európu v súvislosti s jej dvoma významnými výročiami: 75. výročím skončenia 2. svetovej vojny a 70. výročím Schumanovej deklarácie.

Svätý Otec začas slávenie slovami: „V týchto dňoch boli dve výročia: 70 rokov Deklarácie Roberta Schumana, ktorá podnietila začiatok Európskej únie a aj výročie konca [Druhej svetovej] vojny. Prosme dnes Pána za Európu, aby rástla v jednote - v tejto jednote bratstva, ktoré dáva rásť všetkým národom v jednote uprostred rozličnosti.“

Modlitba je prvou úlohou biskupa

Pápež v homílii, ktorú zameral na silu modlitby, komentoval liturgické čítania 5. veľkonočnej nedele. V Jánovom evanjeliu (14,1-14) Ježiš hovorí: «Urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi». Prvé čítanie zo Skutkov apoštolov (6,1-7) približuje, ako si apoštoli zvolili sedem prvých  diakonov, aby sa oni mohli «celkom venovať modlitbe a službe slova». Ako pripomenul Svätý Otec, modlitba je prvou úlohou každého biskupa.

- - - -

Plné znenie homílie

V tejto pasáži Evanjelia (porov. Jn 14, 1-14), vo svojej rozlúčkovej reči, Ježiš hovorí, že ide k Otcovi. A hovorí, že bude s Otcom a že aj ten, kto v neho verí, «bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím» (v. 12-14). Môžeme povedať, že tento úryvok z Jánovho evanjelia je prehlásením o výstupe k Otcovi.

Otec bol v Ježišovom živote vždy prítomný a Ježiš o ňom hovoril. Ježiš sa modlil k Otcovi. A mnohokrát hovoril o Otcovi, ktorý sa o nás stará tak, ako sa stará o vtáky, o poľné ľalie... Otec. A keď ho učeníci prosili, aby ich naučil modliť sa, Ježiš ich učil modliť sa k Otcovi: «Otče náš» (Mt 6,9). Vždy sa obracia na Otca. No v tomto úryvku je veľmi silný; je to, akoby sa otvorili dvere všemohúcnosti modlitby. „Pretože ja som s Otcom: vy proste a ja to všetko urobím. To preto, že Otec to urobí so mnou“ (porov. Jn 14,11).

Táto dôvera v Otca, dôvera v Otca, ktorý je schopný urobiť všetko. Táto odvaha modliť sa, pretože k modlitbe je treba odvahu! Potrebná je k nej rovnaká odvaha, ako ku kázaniu: rovnaké množstvo. Pomyslime na nášho otca Abraháma, keď zjednával s Bohom, aby zachránil Sodomu (porov. Gen 18,20-33): „A ak by ich bolo menej? A ešte menej?...“ Skutočne vedel, ako vyjednávať. Avšak vždy s touto odvahou: „Odpusť Pane, poľav: trochu menej, ešte menej...“.

Vždy je to odvaha modlitbového zápasu, pretože modliť sa znamená zápasiť: zápasiť s Bohom. A potom, Mojžiš: dvakrát, keď Pán chcel zničiť ľud (porov. Ex 32,1-35 a Num 11,1-3) a urobiť z neho hlavu ďalšieho ľudu, Mojžiš povedal: „nie!“. A povedal „nie“ Otcovi! S odvahou! Ale ak sa ideš modliť takto [naznačuje ledabolé mechanické odriekanie], toto je nedostatok rešpektu! Modliť sa znamená ísť s Ježišom k Otcovi, ktorý ti dá všetko. Odvaha v modlitbe, smelosť v modlitbe. Tá istá, akú treba na kázanie.

A v prvom čítaní sme počuli o tom konflikte v prvotných časoch Cirkvi (porov. Sk 6,1-7), pretože kresťania gréckeho pôvodu šomrali – šomrali, už v tých časoch sa to robilo: vidieť, že je to zvykom v Cirkvi... – šomrali, pretože o ich vdovy a siroty nebolo dobre postarané; apoštoli nemali čas robiť toľko vecí. A Peter [s apoštolmi], osvietení Duchom Svätým, „vynašiel“, povedzme to takto, diakonov. „Urobme toto: nájdime sedem dobrých mužov a nech sa títo postarajú o službu“ (porov. Sk 6,2-4). Diakon je strážca služby v Cirkvi.

„A tak nech je o potreby týchto ľudí, ktorí mali dôvod sa sťažovať, dobre postarané. A my – hovorí Peter, počuli sme to – my sa budeme venovať modlitbe a hlásaniu Slova“ (porov. v. 5). Toto je úloha biskupa: modliť sa a hlásať. S touto silou, ktorú sme počuli v Evanjeliu: biskup je ten prvý, ktorý ide za Otcom, s dôverou, ktorú dal Ježiš, s odvahou, s paréziou, bojovať za svoj ľud. Prvoradou úlohou biskupa je modliť sa. Povedal to Peter: «My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova».

Poznal som jedného kňaza, jedného dobrého, svätého farára, ktorý keď stretol biskupa, srdečne ho pozdravil – milým a láskavým spôsobom – a zakaždým sa opýtal: „Excelencia, koľko hodín denne sa modlíte?“ A vždy hovoril: „Lebo prvoradá úloha je modliť sa“. Pretože je to modlitba hlavy komunity za komunitu, príhovor u Otca, aby chránil ľud.

Modlitba biskupa. Jeho prvoradou úlohou je modliť sa. A ľud, vidiac biskupa ako sa modlí, sa učí modliť. Pretože Duch Svätý nás učí, že Boh „je ten, čo koná“. My robíme len maličkú časť, je to však On, ktorý „koná“ v Cirkvi a modlitba je to, čo vedie Cirkev vpred. A preto hlavy Cirkvi, keď to tak poviem, biskupi, musia napredovať v modlitbe.

To Petrovo slovo je prorocké: „Nech diakoni robia toto všetko, aby bolo o ľudí dobre postarané a vyriešili sa problémy a aj ich potreby. Pre nás biskupov však modlitba a hlásanie Slova“.

Je smutné vidieť skvelých biskupov, skvelých, dobrých ľudí, no zaneprázdnených mnohými vecami, ekonomickými i množstvom iného... Modlitba na prvé miesto. Potom ďalšie veci. Keď však iné veci vezmú priestor modlitbe, niečo tu nefunguje. A modlitba je silná pre to, čo sme počuli v Ježišovom Evanjeliu: «Ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi» (Jn 14,12-13). Takto ide Cirkev vpred, s modlitbou, s odvahou modlitby, pretože Cirkev vie, že bez tohto vystupovania k Otcovi nemôže prežiť.

Preložila: Slovenská redakcia VR

- - - -

Modlitba duchovného prijímania

Pre veriacich sledujúcich priamy prenos predniesol Svätý Otec modlitbu duchovného svätého prijímania:

„K tvojim nohám, môj Ježiš, sa skláňam a obetujem ti kajúcnosť svojho skrúšeného srdca, ktoré sa vo svojej nepatrnosti ponára do tvojej svätej prítomnosti. Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce. Vo vyčkávaní šťastia sviatostného prijatia chcem ťa prijať duchovne.

Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť. Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa.“

Na záver svätej omše bola vystavená Sviatosť oltárna na tichú adoráciu, po ktorej pápež František udelil eucharistické požehnanie.

-
Aktualizované



( TK KBS, RV zk, jb; ml ) 20200510003   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020