TK KBS

Dnes je pondelok 25. 05. 2020   Meniny má Urban       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Iustitia et Pax: Mier je ovocím lásky, ktorá presahuje možnosti spravodlivosti
P:3, 08. 05. 2020 07:00, DOM



Bratislava 8. mája (TK KBS) Prinášame Zamyslenie predsedu Rady KBS Iustitia et Pax, bratislavského eparchu Mons. Petra Rusnáka pri príležitosti dnešného 75. výročia skončenia Druhej svetovej vojny.

- - - -

A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa...
(P. O. Hviezdoslav, Krvavé sonety)

Milí bratia a sestry,

je to už sedemdesiat päť rokov, čo vo svete prestali rinčať zbrane druhej svetovej vojny. Svet si vydýchol a aspoň na chvíľu uveril tomu opojnému slovu: „mier“. Dobre však vieme, že mier a pokoj nenastali.

A keď sa toto peklo vyvzteká,
či ozaj nastúpi zmier, pokoj neba?

Vo chvíli keď sme oslavovali víťazstvo, mocnosti si už delili svet, zatiahli železnú oponu, a každú chvíľu sme balansovali na okraji ďalšej vojny, ktorá mohla zničiť celý svet. Tie roky po vojne sú rokmi neuveriteľného počtu menších, či väčších konfliktov.

Môžeme sa pýtať: „Prečo je to tak?“ A odpoveď?: „Lebo sme sa nepoučili.“ A v čom sme sa nepoučili? Nepoučili sme sa, že pokoj, mier sa nedá vybojovať zbraňami. Roky nás obe superveľmoci i oba tábory presviedčali heslami, že bojujú za mier, kým v oboch týchto svetoch zomierali naďalej nevinní ľudia, či už v lokálnych vojnách alebo v domácich politických žalároch.

Ó, ľudstvo! ľudstvo! Tak si vzdialené
nebolo nikdy od príkazu Krista...

Pokoj prichádza od toho, kto je zdrojom pokoja: od Boha!

Panna Mária, v roku 1917, povedala celému svetu cez Fatimské deti: „Táto vojna sa čoskoro skončí, ale ak sa ľudstvo neobráti, postihne ho oveľa horší vojnový konflikt“.

A tieto slová sa vyplnili. A preto sa všetci potrebujeme obrátiť. Vzdať sa hriechu. Prijať odpustenie a odpustiť. V nedeľu Kristovho vzkriesenia naša Východná Cirkev spieva: „Je vzkriesenia deň! Všetci radostne jasajme, navzájom sa objímajme, bratmi sa nazývajme. A pre Vzkriesenie odpusťme nepriateľom...!“

...alebo beda, beda — premoženým?
a menom pomsty beda — víťazom?

Druhý vatikánsky koncil vo svojej konštitúcii o Cirkvi v dnešnom svete hovorí:

„Mier nie je iba bezvojnový stav, ani sa neobmedzuje na ustálenie rovnováhy medzi protikladnými silami, nie je ani výsledkom despotickej vlády, ale je v pravom a vo vlastnom zmysle slova „dielom spravodlivosti“ (Iz 32, 17). Je ovocím poriadku, ktorý vštepil do ľudskej spoločnosti jej božský Zakladateľ a ktorý majú uskutočňovať ľudia túžiaci po čoraz dokonalejšej spravodlivosti. I keď totiž všeobecné dobro ľudstva závisí v prvom rade od večného zákona, predsa jeho konkrétne požiadavky postupom času podliehajú ustavičným zmenám, takže mier sa nikdy nezískava raz navždy, ale treba ho budovať nepretržite. A keďže okrem toho ľudská vôľa je nestála a narušená hriechom, starostlivosť o mier vyžaduje od každého vytrvalé ovládanie vášní a bdelosť zákonitej vrchnosti.

Ani to však nestačí. Tento mier (pokoj) sa nedá dosiahnuť na zemi, ak sa nezaručí osobné blaho a ľudia si nebudú medzi sebou s dôverou a bez donútenia vymieňať bohatstvá svojho ducha a nadania. Pevná vôľa rešpektovať ostatných ľudí a ostatné národy, ako aj ich dôstojnosť a nezištné bratské správanie sú pri budovaní mieru nevyhnutné. A tak je mier aj ovocím lásky, ktorá presahuje možnosti spravodlivosti.

Avšak pozemský mier, ktorý vzniká z lásky k blížnemu, je obrazom a účinkom Kristovho pokoja a ten má svoj pôvod v Bohu Otcovi. Lebo sám vtelený Boží Syn, Knieža pokoja, skrze svoj kríž zmieril všetkých ľudí s Bohom.“ (Guadium et spes, 78).

Milý bratia a sestry, myslíte si, že som v tejto krátkej úvahe prejavil málo nadšenia z toho, že vojna skončila? Ó, nie! Som veľmi vďačný a určite všetci spolu sme veľmi vďační osloboditeľom, mnohým vojakom, ktorí položili svoje životy, civilným obyvateľom, ba i politikom, ktorí nielen počas tejto strašnej vojny, ale aj po nej, častokrát tancovali na veľmi tenkom ľade, aby zachránili tak krehký dar, akým je mier medzi národmi.

Samozrejme, že som veľmi rád a určite i vy, že toto obrovské besnenie sa už nezopakovalo. Ale toto výročie každému jednému z nás kladie otázku: „Blažení tvorcovia pokoja...“ (porov. Mt 5, 9) hovorí Ježiš a za tých sedemdesiatpäť rokov, či som sa ním stal?

A ako hovorí Hviezdoslav:

Pomiluj, Bože! Bože, pomiluj!...
Ťa kolenačky prosí duša moja.

-
+ vladyka Peter (Rusnák)
bratislavský eparcha



( TK KBS, rp; rp ) 20200508001   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020