TK KBS

Dnes je piatok 29. 05. 2020   Meniny má Vilma       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Utorková ranná homília: Postoje, ktoré nám bránia poznať Ježiša
P:3, 05. 05. 2020 16:05, ZAH



Vatikán 5. mája (RV) V rannej homílii z Domu sv. Marty v utorok 5. mája pápež František hovoril o dôležitosti slobody pri nasledovaní Ježiša. Upozornil na niektoré nebezpečné postoje, ktoré môžu vopred zabrániť spoznaniu Krista a rastu vo viere. Svätú omšu obetoval pápež František za obete pandémie, ktoré neraz musia zomierať bez pohladenia blízkej osoby.

V úvode svätej omše pápež vyzval k modlitbe: „Modlime sa dnes za zosnulých, ktorí zomreli kvôli pandémii. Mnohí z nich umreli osamote, bez pohladenia svojich blízkych, ba i bez pohrebu. Nech ich Pán prijme do svojej slávy.“

V homílii Svätý Otec komentoval úryvok z Evanjelia podľa Jána (Jn 10,22-30), kde Ježiš odpovedá tým, čo na jednej strane chceli od neho jasne počuť, či je Mesiáš, no na druhej strane im ich postoje vopred znemožnili uveriť v neho.  

- - - -

Homília Svätého Otca

Ježiš bol v chráme, blízko bol sviatok Posvätenia chrámu (porov. Jn 10,22-30). Aj Židia ho vtedy «obstúpili a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene“» (v. 24). Tlačili ho stratiť trpezlivosť, no s akou miernosťou «im Ježiš odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte» (v. 25). Pokračovali: „Ale si to ty? Si to ty?“ – „Áno, povedal som vám to, no neveríte!“ «Neveríte, lebo nie ste z mojich oviec» (v. 26).

A toto v nás možno vyvoláva pochybnosť: ja verím a patrím k Ježišovým ovciam; ak však Ježiš povedal: „Vy nemôžete uveriť, lebo nie ste z mojich oviec“, je tu vo viere niečo, čo predchádza stretnutiu s Ježišom? V čom spočíva to patriť k Ježišovi vo viere? Čo je tým, čo ma brzdí pred bránou, ktorou je Ježiš?

Vyznaniu Ježiša predchádzajú určité postoje. 

Aj u nás, ktorí sme v Ježišovom stáde. Sú ako predpojaté antipatie, ktoré nám nedovolia pokročiť v poznaní Pána. Tou prvou zo všetkých sú majetky. Aj mnohí z nás, ktorí sme vošli Pánovou bránou, potom sa zastavíme a nenapredujeme, lebo sme uväznení v majetkoch. Pán bol tvrdý voči majetkom, bol veľmi tvrdý, veľmi tvrdý. Až do tej miery, že ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do nebeského kráľovstva (porov. Mt 19,24). Toto je tvrdé. Bohatstvá sú prekážkou k napredovaniu. Máme teda upadnúť do pauperizmu (idealizácie chudoby)? Nie. Nebuďme však otrokmi majetkov, nežime pre bohatstvá, pretože bohatstvá sú pánom, sú pánom tohto sveta, a my nemôžeme slúžiť dvom pánom (porov. Lk 16,13). Bohatstvá nás brzdia.

Ďalšou vecou, ktorá bráni pokročiť v poznaní Ježiša, v príslušnosti k Ježišovi, je rigídnosť: rigídnosť srdca. Aj rigídnosť v interpretácii zákona. Ježiš  napomína farizejov, učiteľov Zákona, za túto rigídnosť (porov. Mt 23,1-36), čo nie je vernosťou: vernosť je vždy darom pre Boha; rigídnosť je istotou pre mňa samotného.

Pamätám si ako ma raz pri vstupe do farnosti oslovila istá pani – jedna dobrá pani –, ktorá prišla ku mne a hovorí: „Otče, jednu radu...“ – „Hovorte.“ – „Minulý týždeň, v sobotu, nie včera, v predošlú sobotu, sme s rodinou išli na jednu svadbu: bola s omšou. Bolo to v sobotu popoludní a mysleli sme si, že touto omšou sme splnili nedeľné prikázanie. No potom, vracajúc sa domov, som rozmýšľala nad tým, že čítania tej omše neboli z nedele. A tak som si uvedomila, že som v smrteľnom hriechu, pretože v nedeľu som nešla na omšu, lebo som ju mala v sobotu, no tá omša nebola pravá, pretože čítania neboli tie pravé“. Tá rigídnosť. A tá pani patrila k jednému cirkevnému hnutiu. Rigídnosť. Toto nás vzďaľuje od Ježišovej múdrosti, od Ježišovej krásy; oberá ťa o slobodu. A toľkí pastieri dávajú rásť tejto rigídnosti v dušiach veriacich. A táto rigídnosť nám nedovolí vojsť Ježišovou bránou (porov. Jn 10,7): dôležitejším je dodržiavanie zákona tak ako je písaný či ako ho ja interpretujem, než sloboda napredovania v nasledovaní Ježiša.

Ďalšia vec, ktorá nám nedovolí ísť vpred v poznávaní Ježiša, je omrzelosť (acédia). Tá únava. Pomyslime na toho muža pri rybníku: 38 rokov tam bol (porov. Jn 5,1-9). Omrzelosť. Oberá nás o vôľu ísť vpred a všetko je „áno, ale nie teraz, teraz nie“, ktoré ťa vedie k vlažnosti, robí ťa vlažným. Omrzelosť je ďalšou vecou, ktorá nám bráni ísť vpred.

Ďalšou vecou, ktorá je dosť nepekná, je klerikalistický postoj. Klerikalizmus sa stavia na Ježišovo miesto. Hovorí: „Nie, toto musí byť takto, tak a tak“ – „Ale veď Učiteľ...“ – „Učiteľa sem nemiešaj: má to byť takto a takto, a ak to nerobíš takto a takto, nemožno ti vojsť“. Klerikalizmus, ktorý veriacich oberá o slobodu viery. Toto je nepekná choroba v Cirkvi: klerikalistický postoj.

Potom, ďalšou vecou, ktorá nám bráni pokročiť, bráni nám vstúpiť, aby sme spoznali Ježiša a vyznávali ho, je duch svetskosti. Keď dodržiavanie viery, praktizovanie viery skončí vo svetskosti. A všetko je svetské. Pomyslime na slávenie niektorých sviatostí v niektorých farnostiach: koľko svetskosti je tam! A nedáva to dobre pochopiť milosť Ježišovej prítomnosti.

Toto sú tie veci, ktoré nám bránia patriť k Ježišovým ovciam. Sme „ovcami“ všetkých týchto vecí: bohatstvo, omrzelosť, rigídnosť, svetskosť, klerikalizmus, spôsoby, ideológie, formy života. Chýba sloboda.

A nedá sa nasledovať Ježiša bez slobody. - „Neraz sa však sloboda preženie a človek sa pokĺzne.“ - Áno, to je pravda. Je to tak. Môžeme skĺznuť, keď kráčame v slobode. No horšie je skĺznuť ešte pred vykročením, v týchto veciach, ktoré zabraňujú, aby sme začali kráčať.

Nech nás Pán osvieti, aby sme videli vo svojom vnútri, či je tam sloboda prejsť tou bránou, ktorou je Ježiš a držať sa za Ježišom, aby sme sa stali stádom, aby sme sa stali ovcami z jeho stáda.“

Preložila: Slovenská redakcia VR

- - - -

Modlitba duchovného prijímania

V závere liturgie Svätý Otec pozval veriacich k modlitbe duchovného prijímania:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

Slávenie uzavrela krátka adorácia s eucharistickým požehnaním.



( TK KBS, RV zk, jb; ml ) 20200505035   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020