Vatikán 16. apríla (RV) „Radosť v Pánovi je naša sila“ – zdôraznil pápež František pri svätej omši v Dome sv. Marty vo štvrtok Veľkonočnej oktávy 16. apríla. Eucharistiu tentokrát obetoval za lekárnikov, ktorí pomáhajú v boji proti koronavírusu.V homílii Svätý Otec komentoval dnešný úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (24,35-48), v ktorom sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavuje učeníkom. Oni si zmätení a vystrašení mysleli, že vidia ducha. Ježiš im však otvára myseľ, aby pochopili to, čo bolo o ňom napísané v Písme. Učeníci tomu od radosti nedokázali ani uveriť.
Byť naplnený radosťou je tou najvyššou skúsenosťou útechy, vysvetlil pápež. Je to plnosť Pánovej prítomnosti, je to ovocie Ducha Svätého, je to milosť. Svätý Otec zároveň spomenul apoštolskú exhortáciu sv. Pavla VI. Evangelii nuntiandi, ktorá hovorí o radostných evanjelizátoroch. Našou veľkou silou pri ohlasovaní Evanjelia a jeho dosvedčovaní životom je radosť v Pánovi, ktorá je ovocím Ducha Svätého, skonštatoval Petrov nástupca.
Úmysel svätej omše vyjadril Svätý Otec hneď v úvode týmito slovami:
„V týchto dňoch mi vyčítali, že som zabudol poďakovať jednej skupine osôb, ktorí tiež pracujú... Poďakoval som lekárom, zdravotným sestrám a ošetrovateľom, dobrovoľníkom... „Ale zabudli ste na lekárnikov“ – aj oni tvrdo pracujú, aby pomohli chorým dostať sa z choroby. Modlime sa aj za nich.“
- - - -
Plné znenie rannej homílie Svätého Otca
„V tých dňoch v Jeruzaleme ľudia prežívali množstvo pocitov: strach, úžas, pochybnosť. «Keďže sa uzdravený chromý pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud» (Sk 3,11) - je to nepokojné prostredie, pretože sa diali nepochopiteľné veci.
Pán išiel za svojimi učeníkmi. Oni to už vedeli, že vstal z mŕtvych, aj Peter to vedel, pretože sa s ním rozprával v to ráno. Aj tí dvaja, ktorí sa vrátili z Emmauz to vedeli. Keď sa však Pán zjavil, vystrašili sa. «Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha» (Lk 24,37).
Rovnakú skúsenosť mali na jazere, keď Ježiš prišiel kráčajúc po vode. Vtedy však Peter nabral odvahu, stavil na Pána so slovami: „Ak si to ty, daj, aby som kráčal po vode“ (porov. Mt 14,28). V tento deň však Peter mlčal, v to ráno hovoril s Pánom, no nik nevedel, čo si v tom dialógu povedali, a preto bol ticho. Boli však až tak plní strachu, zmätení, mysleli si, že vidia ducha.
A Pán hovorí: „Prečo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy...“. A ukázal im rany – ten Ježišov poklad, ktorý priniesol do neba, aby ho ukázal Otcovi a prihováral sa za nás. «Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti» (porov. Lk 24,38-39).
A potom prichádza jedna veta, ktorá mi dáva mnoho útechy, a preto je tento úryvok Evanjelia jedným z mojich najobľúbenejších: «A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť...» (porov. Lk 24,41) - boli plní úžasu, radosť im bránila veriť. Toľko tej radosti bolo, že si hovorili: „Nie, toto nemôže byť pravda. Táto radosť je neskutočná, je jej až príliš.“
A toto im bránilo veriť. Radosť. Chvíle veľkej radosti. Boli tak preplnení radosťou, až ich paralyzovala. A radosť je jedným z prianí, ktoré má Pavol pre Rimanov: «Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou», hovorí im (porov. Rim 15,13). Naplniť radosťou, byť plným radosti.
Je to skúsenosť tej najvyššej útechy, keď nám Pán dáva chápať, že toto je niečo iné, než byť veselý, pozitívny, žiariť... Nie, je to niečo iné. Byť radostný..., avšak plný radosti, jednej prekypujúcej radosti, ktorá sa nás skutočne zmocní. A to je to, prečo Pavol takto žičí Rimanom: «Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou».
A to slovo, ten výraz „naplniť radosťou“ sa opakuje veľmi mnoho krát. Napríklad, keď vo väzení Peter zachráni život strážnikovi, ktorý si chcel vziať život, lebo vďaka zemetraseniu sa pootvárali dvere.
A potom mu ohlasuje Evanjelium, krstí ho. Biblia hovorí, že strážnik bol „plný radosti“ z toho, že uveril (porov. Sk 16,29-34).
To isté sa stalo správcovi majetku Kandaky, keď ho Filip pokrstil. Filip potom zmizol a on pokračoval v ceste „plný radosti“ (porov. Sk 8,39). Rovnaká vec sa prihodila v deň Nanebovstúpenia: učeníci sa vracajú do Jeruzalema „plní radosti“, hovorí Biblia (Sk 24,52-53).
Je to plnosť útechy, plnosť Pánovej prítomnosti. Pretože, ako Pavol hovorí Galaťanom, „radosť je ovocím Ducha Svätého“ (porov. Gal 5,22), nie je dôsledkom emócií, ktoré prepuknú kvôli nejakej úžasnej veci... Nie, ide o viac. Táto radosť, ktorá nás napĺňa, je ovocím Ducha Svätého. Bez Ducha nemôžeme mať túto radosť. Prijať radosť Ducha je milosťou.
Prichádzajú mi na um posledné body, záverečné odstavce exhortácie Evangelii nuntiandi od Pavla VI. (porov. 79-80), keď hovorí o radostných kresťanoch, radostných evanjelizátoroch, a nie takých, čo neustále žijú sklesnutí. Dnes je pekný deň na to, aby sme si to prečítali. Plní radosti. Takto nám to hovorí Biblia: «A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť...» - bola toľká, že tomu neverili.
Je jedna stať v Knihe Nehemiáša, ktorá nám dnes pomôže v tejto reflexii o radosti. Ľud, ktorý sa vrátil do Jeruzalema, znovuobjavil knihu Zákona. Bola nanovo objavená, pretože oni Zákon spamäti poznali, no knihu Zákona nenachádzali.
Bola to veľká oslava a všetok ľud sa zhromaždil, aby počúval kňaza Ezdráša, ktorý čítal knihu Zákona.
Ľud v dojatí plakal, plakal od radosti, pretože našiel svoju knihu Zákona. Plakal, a bol to plač radostný. Nakoniec, keď kňaz Ezdráš skončil, Nehemiáš povedal ľudu: „Upokojte sa, teraz už viac neplačte, uchovajte si radosť, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!“ (porov. Neh 8,1-12).
Toto slovo z knihy Nehemiáša nám dnes pomôže. Tou veľkou silou, ktorú máme na premenu, na hlásanie Evanjelia, na kráčanie vpred ako svedkovia života, je Pánova radosť, ktorá je ovocím Ducha Svätého, a dnes ho prosme, aby nám udelil toto ovocie.“
- - - -
Modlitba duchovného prijímania
Svätý Otec pre veriacich sledujúcich priamy prenos vyslovil modlitbu svätého prijímania:
„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“
Po krátkej adorácii vystavenej Oltárnej sviatosti pápež zakončil omšu udelením eucharistického požehnania.
