- Po tom, čo bolo v súvislosti s opatreniami proti šíreniu koronavírusu pozastavené verejné slávenie svätých omší, sme zrazu zostali bez chrámovej liturgie a ocitli sme sa odkázaní na sledovanie prenosov a na domácu liturgiu… Ako v tomto období žiť, aby nebolo len duchovným živorením?

Predovšetkým si potrebujeme uvedomiť jednu dôležitú skutočnosť našej viery, ktorá je viazaná na život manželov – a to je prítomnosť Ježiša. Mali by sme mať – a to manželia, ale aj kňazi – presvedčenie, že s nami žije Ježiš! Bez toho, aby sme museli ísť do kostola, aby sme museli adorovať. No a dnes sme v situácii, že nemôžeme ísť do chrámu. A zároveň my, čo sme boli zvyknutí na rozličné apoštolské či modlitbové stretká – ani tých sa teraz nemôžeme zúčastňovať. Manželia, nemôžete, okrem oprávnených výnimiek, ísť k sviatostiam, okrem tej, ktorú máte doma a ktorú žijete. Máte sami sviatostnú prítomnosť Ježiša a s vami ju majú vaši najbližší, ktorí s vami bývajú.

- Povedzte nám o tom viac..

Konečne si to potrebujeme uvedomiť – všetci do jedného. A mali by sme veľmi ďakovať Božej Prozreteľnosti, že využila na dobré aj túto pandémiu. Nemusíme za ňou vidieť trest. Potrebujeme dar Ducha múdrosti, ktorý nám umožňuje vidieť skutočnosti Božími očami a aj dar Ducha poznania, ktorý nám umožňuje vidieť do vnútra skutočnosti. A je nám zároveň celkom jasné, že táto Ježišova prítomnosť nezávisí od textov, ktoré budeme používať pri domácej liturgii, ani od toho, či sa nám umožní alebo neumožní byť na Veľkú noc v kostole… Ježiš je u vás doma. Len si túto skutočnosť potrebujeme uvedomovať a potrebujeme si ju osvojiť ako skúsenosť viery. Nebudeme obmedzení iba na pozeranie televíznych náboženských programov – hoci sú dobré aj užitočné! Ale ako hovorí don Renzo, nemôžete nútiť Ježiša, ktorý je s vami, aby ste sa iba pozerali na to, čo je v televízii. On je medzi vami živý, dovoľte mu hovoriť, hovorte s Ním, počúvajte Jeho Slovo, konfrontujte sa s Ním, prehĺbte s Ním svoju intimitu, aby ste mohli intenzívnejšie prežívať túto konkrétnu skutočnosť – prítomnosť Ježiša, ktorý žije vo vašich domoch skrze sviatosť manželstva. Ja viem, že pred Sviatosťou oltárnou si kľakáme, ale čo tu doma, ako to vyjadriť? Niekedy sa mi zdalo, že Cirkev všetko vsádza na slávenie liturgie, ale práve teraz je čas, aby sme si aj my kňazi aj manželia uvedomovali, že rodina je cirkev, aj keď malá, domáca, no skutočná. V rodine, „ktorú možno nazvať domácou cirkvou“ (Lumen gentium, 11), dozrieva prvá cirkevná skúsenosť spoločenstva medzi osobami, v ktorom sa vďaka milosti odráža tajomstvo Najsvätejšej Trojice.

- Ako konkrétne môžeme prežívať veľké Božie tajomstvá doma v rodine?

"Tu sa človek učí trpezlivosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkodušnému a opätovnému odpúšťaniu a najmä uctievaniu Boha modlitbou a obetou svojho života” (KKC 1657). My musíme ísť ešte ďalej, lebo to nie je jediný článok v Katechizme Katolíckej Cirkvi či v iných dokumentoch. Kresťanské rodiny, kvôli milosti sviatosti manželstva, sú hlavnými subjektmi rodinnej pastorácie, najmä preto, že ponúkajú „radostné svedectvo manželov a rodín, domácich cirkví“. Cirkev je rodina rodín, a preto je oprávneným subjektom a aj keď môže byť objektom pastorácie nás kňazov, v skutočnosti jej máme pomáhať, aby sa ujala svojej zodpovednosti. A zároveň, aby každá rodina sa túžila živiť zo svojho Ženícha, aby si osvojovala jeho zmýšľanie… Takže dnes sa ukazuje a ukáže, ako sme rodine umožnili a ako sme ju naučili žiť. Keď pozorujem situáciu v tomto čase, neboli sme pripravení… Ale ani apoštoli na začiatku svojho pôsobenia, ani po trojročnej príprave pod Ježišovým vedením neboli ešte pripravení. Až keď sa ujali zodpovednosti, začali sa posúvať. To isté platí aj teraz, keď sa nám v rodinách, otvorila táto cesta…

- Načo nám teda slúžia  texty, ktoré sa šíria ako Liturgia domácej cirkvi?

Ak dávame podklady pre domácu liturgiu, potrebujeme zároveň vedieť, že nie text tvorí domácu liturgiu, ale rodina ju slávi. Spolu Ženích – Kristus a rodina ako Nevesta. Pokračujme v našom uvažovaní… Keďže my sme si mysleli, že všetko čo sa týka liturgie sa slávi v kostole, neboli sme úplní. Tento čas nás vlastne voviedol do domácej liturgie, na ktorú sme akoby nevedome zabúdali, hoci sme ju konali. Takže tento čas pandémie nám ju poodkryl do nášho vedomého konania. Pritom nám to poodkryl už v exhortácii Amoris laetitia (215) pápež František, keď  uvádza, citujúc afrických biskupov, že „budúci manželia, príliš sústredení na deň sobáša, zabúdajú na to, že stoja pred záväzkom, ktorý trvá po celý život“. Treba im pomôcť pochopiť, že sviatosť nie je len jedným okamihom, ktorý následne odchádza do minulosti a do spomienok – pretože má vplyv na celý ich manželský život, trvalým spôsobom – tu zas cituje Pia XI. A pridáva aj slová Jána Pavla II z katechézy z 1984, kde povedal, že plodivý význam sexuality, reč tela a gestá lásky prežívané v príbehu manželského páru, stávajú sa „neprerušenou kontinuitou liturgického jazyka“ a „manželský život sa v určitom zmysle stáva liturgiou“.

Na to, aby sa rodiny mohli čoraz viac stávať aktívnymi subjektmi v rodinnej pastorácii, je treba „evanjelizačné a katechetické úsilie zamerané dovnútra rodiny“ – aby ju zorientovalo daným smerom. Zrazu sa tu otvára oveľa širšie pole… Všetko v manželstve a v rodine je liturgiou a všetko treba konať dôstojne človeka a dôstojne Boha, aj keď nie všetko sa uskutočňuje slávnostne. Predsa však v nedeľu sa robí slávnostne obed i celá atmosféra by mala byť sviatočná. A teda aj toto stretnutie pri rodinnom stole má svoju atmosféru viery.

- Vy ste ponúkli slovenským rodinám preklad talianskych textov určených na slávenie nedeľnej liturgie v rodine – domácej cirkvi. Texty pre rodiny pripravil don Renzo Bonetti. Môžete nám priblížiť, čo je cieľom tejto iniciatívy?

Tak v prvom rade to nie je dielo iba don Renza Bonettiho, ale dielo veľkého ansámblu jeho spolupracovníkov na diele či projekte Misterogrande, ktoré je založené na sviatostnom živote, najmä živote vo sviatosti manželstva. Takouto iniciatívou to začalo najprv v hľadaní odpovedí, ako to má byť. Don Renzo začal na všetko pozerať cez prizmu tejto sviatosti a opierajúc sa o vysvetľovanie sv. Pavla v liste Efezanom, ale aj v ďalších Pavlových listoch a potom štúdiu toho, čo robil veľký pápež sv. Ján Pavol II. a čo napísal v exhortácii Familiaris consortio, postupne začal priberať do tejto činnosti manželov a kňazov, ktorí uverili sviatosti manželstva a jej pôsobeniu. Tak začal v Taliansku tento veľký projekt. My sme sa oň začali zaujímať. Ja som si najprv myslel, že to, čo robíme pre manželstvá a rodiny v rámci Manželských stretnutí je všetko. Ale keď som sa zoznámil s vnútorným pôsobením sviatosti manželstva, vnímal som, že sa spoliehame „iba na niečo“ zo sviatostného života, a neprenikáme k ďalšiemu, čo sviatosť manželstva ešte obsahuje a čo je. Takže som rád, že sme to objavili a že na tomto diele máme v istom zmysle aj my podiel, lebo don Renzo aj medzi nami na Manželákoch svojho času – tuším to bolo v marci 2013 a potom aj v Čechách vlani v 2019, pri jeho sympóziu vo Vranove u Brna, prenikal do vnútra pôsobenia sviatosti manželstva vo farnosti. Do celého tohto procesu zasiahli dve synody biskupov o rodine a z nich vzniknutá exhortácia Amoris laetitia, ktorá potvrdzuje správnosť tohto hľadania a prenášania do života…

- Skúsme sa teraz vrátiť k textom, ktoré zverejňujete…

Tie texty nie sú ničím novým. Skôr môžeme povedať, že sú využitím predchádzajúcej skúsenosti, keď pred výročnou konferenciou tohto projektu Misterogrande, ktorá sa robí každý rok v Sacrofano pri Ríme, na ktorej sa zúčastňujeme skoro od samého začiatku aj my, don Renzo pol roka dopredu, spolu so spolupracovníkmi pripravoval každý mesiac jednu podobnú iniciatívu, ako sú tieto texty každonedeľnej Liturgie domácej cirkvi. Takže tieto niekoľkoročné skúsenosti nás všetkých posúvajú dopredu.

- Čo je to vlastne slávenie liturgie domácej cirkvi? Aký je jej vzťah s liturgickým slávením univerzálnej Cirkvi?

Čo je cieľom – no celkom jednoznačne naučiť sa žiť domácu cirkev v celom kontexte života a dnes zvlášť v tom rozmere, ktorý sme nežili, respektíve, čo sme čiastočne žili a pritom si to ani neuvedomovali. Potrebujeme si uvedomiť, že sviatostné manželstvo a rodina je domáca cirkev, lebo Kristus je Ženích a manželia sú Nevesta aj spolu so svojou rodinou.V každej sviatosti je prítomný Ježiš a naozaj je s vami doma.

- Môže takéto slávenie v rodine nahradiť pozeranie prenosu svätej omše? Nie je duplicitné pozerať prenos svätej omše a zároveň sláviť nedeľnú liturgiu aj prostredníctvom textov?

Potrebujeme si uvedomovať, že jedno aj druhé je dobré a jedno nenahrádza druhé. Skoro by som povedal, že potrebujeme obe. Ale treba, aby sme vedeli, že to musí byť osobné stretnutie s Ježišom. A čím intenzívnejšie a častejšie s Ním budeme, tým lepšie… Lebo Ježiš nás nebude zdržovať, ale nám bude naznačovať, čo máme robiť. Nemôžeme pri ňom kalkulovať, lebo to prekalkulujeme a dostaneme sa do pozície „toto stačí“ a to by sme boli „troškári“. Liturgia domácej cirkvi nenahrádza pozeranie prenosu svätej omše prostredníctvom televízie či internetu. Je vlastnou liturgiou domácej cirkvi a v tejto chvíli stačí. Prenos svätej omše má však význam toho, že v nás roznecuje túžbu po sviatostnom pokrme v zmysle toho, čo vyjadril Ježiš v Kafarnaumskej synagóge (porov. Jn 6, 25-65).

- Ako reagujú na takéto slávenie rodiny? Dostali ste nejaké ohlasy?

Ohlasy sú pozitívne. Ale sú aj sťažnosti a ťažkosti typu: „To sa nedá, nevieme to, je toho veľa… stačí si pozrieť omšu v telke, načo ešte toto.“ Ale rodina potrebuje žiť svoju vieru. Rodina býva občas prekvapená, ako pozitívne a aktívne reagujú deti… Treba však dať pozor, aby rodičia nenútili deti spôsobom – „toto musíš“. Tu musia rodičia použiť svoju kreativitu.

- Kedy je vhodné slávenie v rodine načasovať? Ako pripraviť domáci priestor?

Teraz tu nechcem niečo predpisovať, poviem iba princíp. Hoci je celý rodinný život liturgiou, predsa však vzhľadom na nedeľu a jej sviatočný charakter a oslavu Ženícha je vhodné sláviť túto liturgiu okolo rodinného stola. Rodičia sa dohodnú, kto bude túto liturgiu viesť a ako si rozvrhnú úlohy. Na tomto mieste by som dal zároveň rád do pozornosti posolstvo rodinám s názvom „Konkrétny návrh, ako byť „domácou cirkvou“, ktoré napísal kardinál Kevin Farrell, prefekt vatikánskeho Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Medzi iným v ňom píše: „Liturgia domácej cirkvi sa dá urobiť jednoducho: môžeme sa všetci zhromaždiť v jednej izbe, pomodliť sa niektorý žalm chvály, poprosiť o vzájomné odpustenie nejakým slovom či gestom medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi, prečítať si nedeľné evanjelium, podeliť sa s myšlienkou, čo v každom toto Božie slovo vyvoláva, sformulovať modlitbu za potreby rodiny, za tých, ktorých milujeme, za Cirkev a za svet. A nakoniec, zveriť našu rodinu i všetky naše známe rodiny do ochrany Panny Márie. Všetky rodiny tak môžu robiť, pretože Ježiš povedal: «Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi» (Mt 18,20). A prečo neskúsiť vytvoriť komunitu, modliac sa v nedeľu s viacerými rodinami cez Skype či iný systém audio alebo video konferencie, využívajúc výhody modernej technológie? Môžeme nechať deti, aby sa striedali v čítaní alebo striedavo dať slovo zapojeným manželským párom a rodinám. Pamätajme, že manželia sú znamením Veľkonočného tajomstva, ktoré slávime v každej Eucharistii («Manželia sú teda pre Cirkev neustálou pripomienkou toho, čo sa stalo na kríži», Amoris laetitia, 72); oni sú proroctvom, ohlasovaním stelesneným do každodennosti pozostávajúcej z malých gest, ktoré vyjadrujú sebadarovanie, ako to urobil Ježiš.“ Využime tento tak trochu divný čas na prijatie a prežívanie Ducha v našich domácnostiach a na znovuobjavenie bohatstva a daru našich domácich cirkví spoločne s Ježišom, ktorý býva s nami.

-

Zdroj: zastolom.sk

( TK KBS, zst; ml ) 20200410005   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]