Vatikán 8. apríla (RV) „Veľká noc nám hovorí, že Boh môže všetko obrátiť na dobré.“ Takto sa prihovoril Svätý Otec 8. apríla pri generálnej audiencii, v spojení s veriacimi opäť len cez médiá zo sály pápežskej bibliotéky. Všetkým zaprial požehnaný Veľký týždeň i blížiacu sa Veľkú noc.Na evanjeliovom rozprávaní o Kristovom utrpení pápež poukázal na pravú tvár Boha, ktorá sa často líši od našich očakávaní. Rímsky stotník, ktorý bol pohanom, spoznal, že Ježiš je Boh až vtedy, keď videl s akou láskou za nás umrel na kríži.
„Nezabúdajme bratia a sestry, že kríž je katedrou Boha,“ zdôraznil Svätý Otec a veriacich pozval k sláveniu jednoduchej domácej liturgie tým, že vezmú do rúk kríž a Evanjelium. Kostoly budú totiž kvôli pandémii Covid-19 i počas Veľkého týždňa bez verejných liturgií.
„Nezabudnite: kríž a Evanjelium. ... Otvorme mu celé srdce v modlitbe, dovoľme, aby jeho pohľad spočinul na nás a pochopíme, že nie sme sami, ale že sme milovaní, pretože Pán nás neopúšťa a nezabúda na nás, nikdy. A s týmito myšlienkami vám želám požehnaný Veľký týždeň a požehnanú Veľkú noc.“
Pred katechézou predniesli prítomní tlmočníci Svätého Otca vo svetových jazykoch úryvok z Evanjelia podľa Marka:
«O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“». (Mk 15,34-39)
- - -
Plné znenie katechézy pápeža Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V týchto týždňoch obáv kvôli pandémii, ktorá spôsobuje svetu toľké utrpenie, sa medzi rozličnými otázkami, ktoré si kladieme, môžu vyskytnúť aj tie o Bohu: čo robí tvárou v tvár nášmu utrpeniu? Kde je, keď sa nič nevyvíja dobre? Prečo nám rýchlo nevyrieši problémy? To sú otázky, ktoré si kladieme o Bohu.
Pomáha nám rozprávanie o Ježišovom utrpení, ktoré nás sprevádza v týchto posvätných dňoch. Veď aj tam sa hromadia mnohé otázniky. Ľudia po tom, ako víťazoslávne prijali Ježiša v Jeruzaleme, si kládli otázku, či konečne neoslobodí ľud od jeho nepriateľov (porov. Lk 24,21). Očakávali mocného a triumfujúceho mesiáša s mečom. Namiesto toho prichádza niekto tichý a pokorný srdcom, ktorý volá k obráteniu a k milosrdenstvu. A práve dav, ktorý mu prv volal na slávu, kričí: «Ukrižovať ho!» (Mt 27,23). Tí, čo ho nasledovali, ho zmätení a vystrašení opúšťajú. Mysleli si: ak je toto Ježišov údel, on nie je mesiáš, pretože Boh je mocný, Boh je neporaziteľný.
Ak však pokračujeme ďalej v čítaní príbehu pašií, nachádzame jednu prekvapujúcu skutočnosť. Keď Ježiš umiera, rímsky stotník, ktorý nebol veriacim, nebol židom, ale pohanom, ktorý ho videl trpieť na kríži a počul, ako všetkým odpúšťa, ktorý sa rukou dotkol jeho bezhraničnej lásky, vyznáva: «Tento človek bol naozaj Boží Syn» (Mk 15,39). Hovorí pravý opak toho, čo ostatní. Hovorí, že je to Boh, že on je skutočne Bohom.
Môžeme si dnes položiť otázku: aká je skutočná tvár Boha? Obvykle doň premietame to, čím sme my, s maximálnou silou: náš úspech, náš zmysel pre spravodlivosť, a aj naše rozhorčenie. Evanjelium nám však hovorí, že Boh taký nie je. Je odlišný a nemohli sme ho spoznať našimi silami. Preto sa nám stal blízkym, išiel nám v ústrety a práve na Veľkú noc sa zjavil úplne. A kde sa zjavil úplne? Na kríži. Tam sa učíme črtám Božej tváre. Nezabúdajme bratia a sestry, že kríž je katedrou Boha.
Osoží nám hľadieť na ukrižovaného Ježiša v tichu a vidieť, kým je náš Pán. Je tým, kto neukazuje prstom proti niekomu, ani len proti tým, ktorí ho pribíjali na kríž, ale roztvára náruč dokorán pre všetkých.
Je tým, kto nás negniavi svojou slávou, ale necháva sa pre nás obnažiť. Je tým, kto nás nemiluje slovami, ale v tichosti nám dáva život. Tým, kto nás nenúti, ale nás oslobodzuje. Tým, kto s nami nezaobchádza ako s cudzími, ale na seba berie naše zlo, berie na seba naše hriechy.
A preto, aby sme sa oslobodili od predsudkov o Bohu, hľaďme na ukrižovaného Ježiša. A potom otvorme Evanjelium. V týchto dňoch my všetci, uzavretí v karanténe a doma, vezmime do rúk tieto dve veci: kríž – hľaďme naň – a otvorme si Evanjelium. Toto bude pre nás takpovediac ako jedna veľká domáca liturgia, keďže v týchto dňoch nemôžeme ísť do kostola. Kríž a Evanjelium!
V Evanjeliu čítame, že keď ľudia išli za Ježišom, aby ho urobili kráľom, napríklad po rozmnožení chlebov, on sa pobral preč (porov. Jn 6,15). A keď zlí duchovia chceli vyjaviť jeho Božský majestát, on ich umlčal (porov. Mk 1,24-25). Prečo? Pretože Ježiš nechce byť zle chápaný, nechce, aby si ľud zamenil pravého Boha, ktorý je pokornou láskou, s falošným bohom, svetským bohom, ktorý robí divadlo a nanucuje sa silou. Nie je modlou. Je Bohom, ktorý sa stal človekom ako každý z nás a prejavuje sa ako človek, no so silou svojej božskosti. Naopak, kedy je v Evanjeliu slávnostne vyhlásená Ježišova identita? Keď stotník hovorí: „Bol naozaj Božím Synom”. Je to vyslovené tam, hneď po tom, ako vydal svoj život na kríži, pretože sa tu už nedá pomýliť: vidíme, že Boh je všemohúci v láske, a nie iným spôsobom. Je to jeho prirodzenosť, pretože je taký. On je Láskou.
Mohol by si namietať: „Na čo mi je Boh, ktorý je taký slabý, že umiera? Radšej by som mal silného boha, mocného Boha!“ Avšak vedz, že moc tohto sveta sa pomíňa, zatiaľ čo láska zostáva. Jedine láska uchová život, ktorý máme, pretože objíma naše krehkosti a premieňa ich. To Božia láska na Veľkú noc uzdravila náš hriech svojím odpustením, zo smrti urobila prechod zo života, zmenila náš strach na dôveru, našu úzkosť na nádej.
Veľká noc nám hovorí, že Boh môže všetko obrátiť na dobré. A toto nie je nejaká ilúzia, pretože Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie nie sú ilúziou: je to pravda! Preto sa vo veľkonočné ráno hovorí: «Nebojte sa!» (porov. Mt 28,5). A úzkostné otázky o zle nezmiznú razom, ale nachádzajú v Zmŕtvychvstalom pevný základ, ktorý nám dovoľuje nepotopiť sa.
Drahí bratia a sestry, Ježiš zmenil dejiny tým, že sa nám stal blízkym a urobil ich, aj keď sú ešte poznačené zlom, dejinami spásy. Obetujúc svoj život na kríži, Ježiš zvíťazil aj nad smrťou. Z otvoreného srdca ukrižovaného Ježiša dosahuje Božia láska každého z nás. Môžeme zmeniť naše príbehy, keď prídeme za ním, prijímajúc spásu, ktorú nám ponúka.
Bratia a sestry, otvorme mu celé srdce v modlitbe, v tomto týždni, v týchto dňoch: s krížom a s Evanjeliom. Nezabudnite: kríž a Evanjelium. Toto bude domáca liturgia. Otvorme mu celé srdce v modlitbe, dovoľme, aby jeho pohľad spočinul na nás. A pochopíme, že nie sme sami, ale že sme milovaní, pretože Pán nás neopúšťa a nezabúda na nás, nikdy. A s týmito myšlienkami vám želám požehnaný Veľký týždeň a požehnanú Veľkú noc.
-
Preložila: Slovenská redakcia VR
