TK KBS

Dnes je utorok 26. 05. 2020   Meniny má Dušan       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Homília v stredu Veľkého týždňa: Malý Judáš, kde si v mojom vnútri?
P:3, 08. 04. 2020 14:24, ZAH



Vatikán 8. apríla (RV) Malý Judáš, kde si v mojom vnútri? - ranná homília v stredu Veľkého týždňa
V kaplnke Domu sv. Marty sa pápež František pri rannej svätej omši 8. apríla zamýšľal nad príbehom Judáša ako zradcu, ale aj ako človeka, ktorého srdce sa zmietalo medzi láskou k peniazom a láskou k Ježišovi. Voľba medzi Bohom a mamonou nepripúšťa oboje, pripomenul varovné Ježišove slová pápež František.

Ranné slávenie začal Svätý Otec pozvaním k spoločnému úmyslu: „Modlime sa dnes za ľudí, ktorí si v tomto čase pandémie robia obchody z tých, čo sú v núdzi: ťažia z núdze iných a zapredávajú ich: mafiáni, úžerníci a ďalší. Nech sa Pán dotkne ich srdca a obráti ich.“

Liturgické čítanie z Matúšovho evanjelia (26,14-25) v stredu Veľkého týždňa pripomína príbeh zradenia Ježiša. Pápež František v tejto súvislosti v homílii reflektoval nad obchodovaním s ľuďmi, nad bezohľadnosťou ľudského sebectva, ale pozval aj k premýšľaniu nad tom, ako skončil Judáš. Bol to zradca, ktorého však Ježiš nikdy nenazval „zradcom“, ale naopak „priateľom“.

- - -

Plné znenie homílie pápeža Františka

Streda Veľkého týždňa sa nazýva aj „streda zrady“, deň, v ktorom Cirkev upozorňuje na Judášovu zradu. Judáš zapredáva Učiteľa.

Keď myslíme na skutočnosť predávania ľudí, objaví sa nám v mysli obchod s otrokmi dopravovanými z Afriky do Ameriky, to je staršia záležitosť, a ďalej obchodovanie napríklad s jezídskymi dievčatami predávanými Dáešu: Nuž, je to niečo vzdialené? Aj dnes sa predávajú ľudia. Denne. Sú takí Judášovia, ktorí zapredávajú bratov a sestry, vykorisťujúc ich v práci, neplatiac im spravodlivo, ignorujúc svoju povinnosť... Ba mnohokrát zapredajú aj to najcennejšie: Uvažujem, že kvôli vlastnému pohodliu je človek schopný odsunúť rodičov niekam mimo, celkom preč z očí, zaistiť ich v domove dôchodcov bez toho, že by ich prichádzal navštíviť... Zapredáva ich. Je jedno úslovie, dosť bežné, keď sa o človeku povie: „Ten je schopný predať vlastnú matku“. A predajú ju... a teraz sú nerušení, už sú od nej ďaleko: „Starajte sa o ňu vy...“.

Dnes je obchodovanie s ľuďmi ako za starých čias: stále sa robí. A prečo je to tak? Veď Ježiš to povedal. On nazval peniaze pánom. Ježiš povedal: „Nedá sa slúžiť Bohu i peniazom“, dvom pánom. Len jednému. A Ježiš nám nastavuje túto latku, takže každý z nás si musí vybrať: buď slúžiš Bohu, a budeš slobodný v adorácii a v službe, alebo slúžiš peniazom, a budeš otrokom peňazí. Toto je tá voľba, a veľa ľudí chce slúžiť Bohu aj peniazom. A toto sa nedá. Nakoniec predstierajú, že slúžia Bohu, aby slúžili peniazom. Sú to skrytí vykorisťovatelia, ktorí sú spoločensky bezúhonní, avšak pod stolom obchodujú, a aj s ľuďmi: nezáleží im. Vykorisťovanie ľudí je predávaním blížneho.

Judáš sa pominul, ale zanechal po sebe učeníkov, ktorí nie sú jeho učeníkmi, ale diablovými. Aký bol Judášov život, nevieme. Možno normálny mladík, so svojimi nepokojmi, pretože Pán si ho povolal za učeníka. On sa ním však nikdy nedokázal stať: nemal ústa učeníka a srdce učeníka, ako sme čítali v prvom čítaní (porov. Iz 50,4). Bol slabý v učeníctve, ale Ježiš ho miloval...

A potom nám Evanjelium objasňuje, že sa mu páčili peniaze: v Lazárovom dome, keď Mária pomaže Ježišove nohy tým veľmi drahým voňavým olejom, pozastavuje sa nad tým v úvahe, a Ján zdôrazňuje: „Ale nepovedal to z lásky k chudobným, ale pretože bol zlodej“. Láska k peniazom ho priviedla mimo pravidiel, ku kradnutiu, a od kradnutia k zrade je už len krok, malý krôčik.

Kto priveľmi miluje peniaze, zrádza, aby ich mal ešte viac. Vždy. Je to pravidlom, hovoria to fakty. Chlapec Judáš, azda dobrý, s dobrými úmyslami, končí ako zradca, až tak, že ide na trh predávať: «Odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“» (porov. Mt 26,14). Mne sa to vidí, že tento človek bol v nepríčetnosti.

Jedna vec, ktorá priťahuje moju pozornosť, je, že Ježiš mu nikdy nepovedal „zradca“: hovorí, že bude zradený, ale nehovorí mu „zradca“. Nikdy mu nehovorí: „Choď preč, zradca!“ Nikdy! Ba naopak mu hovorí: „Priateľu“, a pobozká ho. Tajomstvo Judáša... Aké je Judášovo tajomstvo? Neviem... Don Primo Mazzolari (pozn. taliansky kňaz, spisovateľ a člen odboja, 1890-1959) to vysvetlil lepšie ako ja...

Áno, utešuje ma kontemplovať nad tou stĺpovou hlavicou vo Vézelay: ako skončil Judáš? Neviem. Ježiš tu mocne pohrozil. Je to silná hrozba: „Beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil“ (porov. Mt 26,24). Ale znamená toto, že Judáš je v pekle? Neviem. Ja hľadím na tú stĺpovú hlavicu. A počujem Ježiša slová: „Priateľu“. (Pozn.: v hlavici gotického stĺpa vo francúzskom benediktínskom opátstve Vézelay sú vedľa seba vytesané dve scény: obesený Judáš a Ježiš s jeho mŕtvym telom na pleciach.)

Ale toto nám dáva premýšľať nad niečím ďalším, čo je viac v realite dneška: diabol vstúpil do Judáša, to diabol ho priviedol až tam. A ako sa ten príbeh skončil? Diabol je zlý platca: nie je dôveryhodný platiteľ. Sľúbi ti všetko, ukáže ti všetko a nakoniec ťa nechá samého v tvojom zúfalstve, aby si sa obesil.

Judášovo srdce, nepokojné, zmietané i chamtivosťou, i láskou k Ježišovi, tou láskou, ktorú nedokázal naozaj žiť, zmietaný v tejto hmle sa vracia za kňazmi, aby žiadal o odpustenie, prosil o záchranu. „Čo nás do toho? To je tvoja vec...“ - takto hovorí diabol a necháva nás v zúfalstve.

Myslime na mnohých Judášov, inštitucionalizovaných v tomto svete, ktorí vykorisťujú ľudí. A myslime aj na toho malého Judáša, ktorého má každý z nás v sebe v hodine voľby: medzi vernosťou alebo záujmami. Každý z nás má schopnosť zradiť, zapredať, zvoliť si vlastné záujmy. Každý z nás má možnosť nechať sa pritiahnuť láskou k peniazom alebo hmotným dobrám či budúcemu blahobytu. „Judáš, kde si?“ Ale tú otázku dávam každému z nás: „Ty, Judáš, malý Judáš, ktorého mám vnútri: kde si?“

Posilňujúce prijatie Krista spôsobom duchovného prijímania

Na záver slávenia Eucharistie po krátkej adorácii pred Sviatosťou oltárnou udelil pápež František eucharistické požehnanie aj veriacim sledujúcim priamy prenos, ktorých pozval k duchovnému svätému prijímaniu modlitbou:

„K tvojim nohám, môj Ježiš, sa skláňam a obetujem ti kajúcnosť svojho skrúšeného srdca, ktoré sa vo svojej nepatrnosti ponára do tvojej svätej prítomnosti. Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce. Vo vyčkávaní šťastia sviatostného prijatia chcem ťa prijať duchovne. Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť. Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa. Nech sa tak stane.“

-
Aktualizované



( TK KBS, RV mh, jb; ml ) 20200408041   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020