[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je sobota 24. 10. 2020   Meniny má Kvetoslava       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031 

  COVID-19
Núdzový stav
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František na Kvetnú nedeľu: Život neslúži na nič, ak neslúžime
P:3, 05. 04. 2020 21:30, ZAH



Vatikán 5. apríla (RV) Kvetnú nedeľu slávil Svätý Otec František pri Oltári katedry v apside Vatikánskej baziliky s obmedzeným počtom veriacich. V bazilike je tento rok mimoriadne vystavený morový kríž z Kostola sv. Marcela a milostivá ikona Salus Populi Romani. Priamy prenos v internetovom strímingu preberali médiá do celého sveta.

Pamiatku Pánovho vstupu do Jeruzalema s recitovaním pašií podľa Matúša slávil pápež bez kardinálskeho zboru a zvyčajnej procesie. Okrem asistencie a menšieho speváckeho zboru boli prítomní duchovní správcovia baziliky a dve desiatky z radov domácich obyvateľov Vatikánu, najmä sestier z rehoľných komunít.

V deň, keď sa v diecézach sveta slávi rôznymi alternatívnymi formami s využitím moderných komunikácií 35. svetový deň mládeže, použil Svätý Otec pri liturgii pastorálny kríž sv. Jána Pavla II., pôvodcu myšlienky SDM. Pre túto príležitosť už v predstihu vydal pápež František aj osobitné posolstvo s témou „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ (Lk 7,14).

Hľadiac na kríž si prosme milosť žiť pre službu

V homílii Svätý Otec poukázal na skutočnosť, že Božie slovo počas Veľkého týždňa opakovane predstavuje Ježiša ako sluhu. Boh nás zachránil slúžiac nám: „Vo všeobecnosti si myslíme, že to my slúžime Bohu. Nie, je to on, kto nám nezištne slúžil, pretože nás miloval ako prvý.“

„Drahí bratia a sestry, čo môžeme urobiť stojac pred Bohom, ktorý nám slúžil až tak, že zakúsil zradu a opustenie? Môžeme nezrádzať to, pre čo sme boli stvorení, neopúšťať to, čo je dôležité. Sme na svete, aby sme milovali jeho i druhých. Zvyšok sa pominie, toto zostáva.

Dráma, ktorou prechádzame v tomto čase nás nabáda brať vážne to, čo je vážne, a nestratiť sa v banálnych veciach; znovuobjaviť, že život neslúži na nič, ak neslúžime. Pretože život sa meria na základe lásky.

Takže, v týchto svätých dňoch, doma, buďme pred Ježišom na kríži. Hľaďte, hľaďte na kríž, ktorý je mierou lásky Boha k nám. Pred Bohom, ktorý nám slúži až po vydanie života, hľadiac na kríž si prosme milosť žiť pre službu.

Snažme sa kontaktovať tých, ktorí trpia, ktorí sú sami a v núdzi. Nemyslime len na to, čo nám chýba, ale myslime na dobro, ktoré môžeme vykonať.“

Pápež pamätal vo svojom príhovore aj na mladých

„Drahí priatelia, hľaďte na skutočných hrdinov, ktorí v týchto dňoch vychádzajú na svetlo: nie sú to tí, čo majú slávu, peniaze a úspech, ale tí, čo dávajú seba samých, aby slúžili druhým. Cíťte sa povolaní vložiť svoj život do hry.

Nemajte strach vynaložiť ho pre Boha a pre druhých, takto získate! Pretože život je darom, ktorý získavame tým, že sa darujeme. A pretože tou najväčšou radosťou je povedať „áno“ láske, bez „ak“ a bez „ale“... Tak, ako to urobil Ježiš pre nás.“

V závere svätej omše pápež pred modlitbou Anjel Pána a udelením požehnania pozdravil všetkých, ktorí sledovali slávenie cez médiá, osobitne mladých ľudí v diecézach celého sveta. Oznámil, že symbolický akt odovzdania putovných symbolov Svetových dní mládeže, kríža sv. Jána Pavla II. a ikony Matky Božej, ktorý sa mal uskutočniť na Kvetnú nedeľu v Ríme, sa odkladá na Nedeľu Krista Kráľa 22. novembra.

Pápež pripomenul aj Svetový deň športu, ktorý pripadá na 6. apríla: „V tomto období je mnoho športových udalostí zrušených, no vychádzajú na povrch tie najlepšie plody športu: odolnosť, tímový duch, bratstvo, vydávanie toho najlepšieho zo seba... Takže podporujme šport pre pokoj a rozvoj.“

Pozvanie na cestu Veľkého týždňa s vierou

Pápež veriacich vyzval „s vierou sa vydať na cestu Veľkého týždňa, v ktorom Ježiš trpí, umiera a vstáva z mŕtvych“:

„Jednotlivci a rodiny, ktorí sa nebudú môcť zúčastniť na liturgických sláveniach, sú pozvané sústrediť sa v modlitbe doma, aj za pomoci technologických prostriedkov. Duchovne sa zomknime s chorými, s ich rodinami a s tými, ktorí sa o nich s toľkou obetavosťou starajú; modlime sa za zosnulých, vo svetle veľkonočnej viery. Každý je prítomný v našom srdci, v našich spomienkach, v našej modlitbe.

Od Panny Márie sa učíme vnútornému stíšeniu, pohľadu srdca, milujúcej viere, aby sme nasledovali Ježiša na krížovej ceste, ktorá vedie k sláve zmŕtvychvstania. Ona kráča s nami a podopiera našu nádej.“

Po iné roky sa slávnosť zvykne konať na Námestí sv. Petra s procesiou kardinálov a zástupcov mladých s palmovými ratolesťami. Tentoraz niesol typickú bohato zdobenú palmovú ratolesť len pápež František. Atmosféru Kvetnej nedele evokovali v zadnej lodi Baziliky sv. Petra prinesené olivovníky a iná kontajnerová zeleň.

- - -

Homília Svätého Otca v plnom znení

Ježiš «sa zriekol seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu» (Flp 2,7). Nechajme sa voviesť týmito slovami apoštola Pavla do týchto svätých dní, kde Božie slovo, ako opakujúci sa refrén, ukazuje Ježiša ako sluhu: Na Zelený štvrtok je sluhom, ktorý umýva nohy učeníkom; na Veľký piatok je predstavený ako trpiaci a víťazný sluha (porov. Iz 52,13); a už zajtra o ňom Izaiáš prorokuje: «Hľa, môj služobník, priviniem si ho» (Iz 42,1).

Boh nás zachránil slúžiac nám; Vo všeobecnosti si myslíme, že to my slúžime Bohu. Nie, je to on, kto nám nezištne slúžil, pretože nás miloval ako prvý. Je ťažké milovať bez toho, aby sme boli milovaní. A ešte ťažšie je slúžiť, ak nedovolíme Bohu, aby nám slúžil.

Akým spôsobom nám však slúžil Pán? Tým, že dal svoj život za nás. Sme mu drahí a stáli sme ho draho. Svätá Angela z Foligna dosvedčila, že od Ježiša počula tieto slová: «Nemiloval som ťa zo žartu». Jeho láska ho priviedla k tomu, že sa pre nás obetoval, že na seba vzal všetko naše zlo. Je to niečo, čo nás necháva s otvorenými ústami: Boh nás zachránil dovoliac, aby sa naše zlo na ňom vyvŕšilo. A to bez jeho reakcie, jedine s pokorou, trpezlivosťou a poslušnosťou sluhu, výlučne so silou lásky. A Otec podopieral Ježišovu službu: nezahnal zlo, ktoré naňho dorážalo, ale posilňoval ho v jeho utrpení, aby naše zlo bolo porazené jedine dobrom, aby ním úplne do hĺbky prešla láska. Až do dna.

Pán nám slúžil až tak, že zažíval tie najbolestnejšie situácie pre toho, kto miluje: zradu a opustenie.
Zrada. Ježiš znášal zradu učeníka, ktorý ho predal a učeníka, ktorý ho zaprel. Bol zradený ľuďmi, ktorí mu volali na slávu a potom kričali: «Ukrižovať ho!» (Mt 27,22). Bol zradený náboženskou inštitúciou, ktorá ho nespravodlivo odsúdila a politickou inštitúciou, ktorá si umyla ruky. Pomyslime na malé či veľké zrady, ktoré sme v živote znášali. Je strašné, keď zistíme, že pevne vložená dôvera je oklamaná. V hĺbke srdca sa rodí tak veľké sklamanie, že sa zdá, že život viac nemá zmysel. K tomuto dochádza preto, že sme sa narodili pre to, aby sme boli milovaní a aby sme milovali, a tou najbolestnejšou vecou je byť zradení tým, kto sľúbil, že nám bude verný a nablízku. Nemôžeme si ani len predstaviť, aké bolestné to bolo pre Boha, ktorý je láska.

Nahliadnime do nášho vnútra. Ak sme k sebe úprimní, vidíme naše nevernosti. Koľko falošností, pokrytectiev a dvojtvárností! Koľko zradených dobrých úmyslov! Koľko nedodržaných prísľubov! Koľko zanechaných predsavzatí! Pán pozná naše srdce lepšie ako my, vie, akí sme slabí a nestáli, koľko padáme a s akou námahou opäť vstávame a aké je ťažké uzdraviť isté rany. A čo urobil, aby nám prišiel v ústrety, aby nám slúžil? To, čo povedal prostredníctvom proroka: «Uzdravím ich odpadlíctvo, budem ich milovať, hoci si to nezaslúžia» (porov. Oz 14,5).

Uzdravil nás tak, že na seba vzal naše nevernosti, vzal od nás naše zrady. Takže my, namiesto malomyseľnosti v strachu, že to nedokážeme, môžeme pozdvihnúť zrak k Ježišovi na kríži, prijať jeho objatie a povedať: „Hľa, moja nevera je tam, vzal si si ju ty, Ježiš. Otvor mi náručie, slúž mi tvojou láskou, aj naďalej ma podopieraj... Idem teda vpred!“

Opustenie. Ježiš na kríži v dnešnom Evanjeliu hovorí jednu vetu, jednu jedinú: «Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?» (Mt 27,46). Je to silná veta. Ježiš utrpel opustenie svojimi najbližšími, ktorí zutekali. Zostával mu však Otec. Teraz, v priepasti osamelosti, po prvýkrát ho volá všeobecným menom „Boh“. A volá k nemu «mocným hlasom» „prečo?“, to najsrdcervúcejšie „prečo?“: „Prečo si ma aj ty opustil?“ V skutočnosti sú to slová žalmu (porov. Ž 22,2): hovoria nám, že Ježiš vniesol do modlitby aj extrémnu skľúčenosť. Zostáva však fakt, že ju zakúsil: zakúsil to najväčšie opustenie, o ktorom svedčia Evanjeliá prinášajúc jeho autentické slová.

Prečo to všetko? Opäť kvôli nám, aby nám slúžil. Aby, keď sa cítime tlačení k múru, keď sa nachádzame v slepej uličke, bez svetla a východiska, keď sa zdá, že dokonca ani Boh neodpovedá, aby sme pamätali na to, že nie sme sami. Ježiš zakúsil totálnu opustenosť, situáciu, ktorá mu bola najviac cudzia, preto, aby bol vo všetkom solidárny s nami. Urobil to pre mňa, pre teba, pre všetkých nás, aby ti povedal: „Neboj sa, nie si sám. Zakúsil som celú tvoju skľúčenosť, aby som bol vždy po tvojom boku“.

Hľa, pokiaľ nám až slúžil Ježiš, spúšťajúc sa do priepasti našich najkrutejších utrpení, až po zradu a opustenie. Dnes, v dráme pandémie, zoči-voči mnohým trieštiacim sa istotám, tvárou v tvár mnohým zradeným očakávaniam, v pocite opustenia, ktoré nám zviera srdce, Ježiš každému hovorí: „Odvahu: otvor si srdce mojej láske. Pocítiš útechu Boha, ktorý ťa podopiera“.

Drahí bratia a sestry, čo môžeme urobiť stojac pred Bohom, ktorý nám slúžil až tak, že zakúsil zradu a opustenie? Môžeme nezrádzať to, pre čo sme boli stvorení, neopúšťať to, čo je dôležité. Sme na svete, aby sme milovali jeho i druhých. Zvyšok sa pominie, toto zostáva. Dráma, ktorou prechádzame v tomto čase nás nabáda brať vážne to, čo je vážne, a nestratiť sa v banálnych veciach; znovuobjaviť, že život neslúži na nič, ak neslúžime. Pretože život sa meria na základe lásky.

Takže, v týchto svätých dňoch, doma, buďme pred Ježišom na kríži. Hľaďte, hľaďte na kríž, ktorý je mierou lásky Boha k nám. Pred Bohom, ktorý nám slúži až po vydanie života, hľadiac na kríž si prosme milosť žiť pre službu. Snažme sa kontaktovať tých, ktorí trpia, ktorí sú sami a v núdzi. Nemyslime len na to, čo nám chýba, ale myslime na dobro, ktoré môžeme vykonať.

Hľa, môj služobník, ktorého podopieram. Otec, ktorý podopieral Ježiša v utrpení, povzbudzuje aj nás v službe. Iste, milovať, modliť sa, odpúšťať, ujímať sa starostlivo druhých, tak v rodine, ako aj v spoločnosti, nás môže stáť veľa. Môže sa to zdať ako jedna krížová cesta. Avšak cesta služby je tou víťaznou cestou, ktorá nás zachránila a ktorá nám zachraňuje život.

Chcel by som to povedať osobitne mladým, v tento deň, ktorý je už 35 rokov venovaný im. Drahí priatelia, hľaďte na skutočných hrdinov, ktorí v týchto dňoch vychádzajú na svetlo: nie sú to tí, čo majú slávu, peniaze a úspech, ale tí, čo dávajú seba samých, aby slúžili druhým. Cíťte sa povolaní vložiť svoj život do hry. Nemajte strach vynaložiť ho pre Boha a pre druhých, takto získate! Pretože život je darom, ktorý získavame tým, že sa darujeme. A pretože tou najväčšou radosťou je povedať „áno“ láske, bez „ak“ a bez „ale“. Povedať „áno“ láske, bez „ak“ a bez „ale“. Tak, ako to urobil Ježiš pre nás.

- - -

Plné znenie príhovoru pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry,

pred ukončením tohto slávenia by som chcel pozdraviť tých, čo sa na ňom zúčastnili prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Zvlášť moje myšlienky smerujú k mladým celého sveta, ktorí prežívajú na diecéznej úrovni dnešný Svetový deň mládeže spôsobom, aký sme tu doposiaľ nemali. Dnes mali mladí z Panamy odovzdať kríž mladým z Lisabonu. Toto tak pôsobivé gesto sa odkladá na Nedeľu Krista kráľa, na budúci 22. november. V očakávaní tejto chvíle vyzývam vás, mladí, aby ste pestovali a dosvedčovali nádej, veľkodušnosť, solidaritu, ktoré všetci potrebujeme v tomto ťažkom čase.

Na zajtra 6. apríla pripadá Svetový deň športu za pokoj a rozvoj, vyhlásený zo strany OSN. V tomto období je mnoho športových udalostí zrušených, no vychádzajú na povrch tie najlepšie plody športu: odolnosť, tímový duch, bratstvo, vydávanie toho najlepšieho zo seba... Takže podporujme šport pre pokoj a rozvoj.

Drahí, s vierou sa vydajme na cestu Svätého týždňa, v ktorom Ježiš trpí, umiera a vstáva z mŕtvych. Jednotlivci a rodiny, ktorí sa nebudú môcť zúčastniť na liturgických sláveniach, sú pozvaní sústrediť sa v modlitbe doma, aj za pomoci technologických prostriedkov. Duchovne sa zomknime s chorými, s ich rodinami a s tými, ktorí sa o nich s toľkou obetavosťou starajú; modlime sa za zosnulých, vo svetle veľkonočnej viery. Každý je prítomný v našom srdci, v našich spomienkach, v našej modlitbe.

Od Márie sa učíme vnútornému stíšeniu, pohľadu srdca, milujúcej viere, aby sme nasledovali Ježiša na krížovej ceste, ktorá vedie k sláve zmŕtvychvstania. Ona kráča s nami a podopiera našu nádej.

Preložila: Slovenská redakcia VR



( TK KBS, RV zk, jb; ml ) 20200405005   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]