TK KBS

Dnes je sobota 30. 05. 2020   Meniny má Ferdinand       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Kňaze: Dnes nie je hrdinstvo poznať kňaza a súkromne využívať jeho služby
P:3, 03. 04. 2020 13:45, DOM



Bratislava 3. apríla (TK KBS) Ako sa v čase pandémie koronavírusu zmieriť s Bohom? Nie je cirkev nemoderná, prečo napríklad nepovolí napríklad spoveď cez skype? Aj na to sme sa pýtali národného riaditeľa Papežských misijný diel na Slovensku Ivan Kňaze. A ako prežíva súčasný čas? "Je to čas väčšieho ticha," povedal v rozhovore pre TK KBS.

- Je dnes sviatosť zmierenia jedinou cestou na zmierenie sa s Bohom?

Určite nie. Môžeme prežiť aj vnútorné odpustenie hriechov, keď dokonale oľutujeme svoje hriechy. Cirkev nám otvára brány milosrdenstva. Aj terajší pápež v roku milosrdenstva rozšíril počet milostivých brán odpustenia aj na kostoly i väznice. Niečo podobné sa deje aj teraz. Viac sa zdôrazňuje vnútorná ľútosť nad svojimi hriechmi, ak pôjdem pri najbližšej príležitosti na svätú spoveď.

Táto možnosť je vždy platná, aj keď sme mali možnosť chodiť na sväté spovede. V terajšej situácii, keď nie je možné, aby všetci, ktorí chcú ísť na spoveď na ňu išli, Svätý Otec zdôrazňuje možnosť vnútorne oľutovať hriechy. Podmienkou však zostáva ísť na spoveď najbližšie.

- Akú úlohu hrá pri zmierení s Bohom ľútosť?

Ako márnotratný syn, ktorý spoznal, že zlyhal, keď odišiel od otca a pomíňal všetok majetok. Keď si to uvedomil, vtedy zaplakal a ľutoval. Povedal si, že mohlo mu byť dobre u svojho otca a on musí trieť núdzu. Ježiš hovorí blahoslavení čistého srdca, lebo uvidia BoHa, ale povedal aj blahoslavení plačúci, pretože budú potešení. Takže šťastný je ten človek, ktorý dokáže oľutovať svoje hriechy a šťastný je aj človek, ktorý dokáže plakať nad svojim životom, lebo ho potešuje sám Boh, keď mu hriechy odpúšťa.

- Aká má byť ľútosť, ak sa chcem zmieriť s Bohom?

Je dôležité, aby ľútosť vychádzala z pravdivého vyznania. Aby som sám na seba pozrel pravdivo, uznal svoje hriechy a nevyhováral sa, neprikrášľoval, ale pravdivo povedal, že toto som urobil zle, v tomto som zlyhal. Vtedy aj ľútosť je úprimná. Teda pozrieť sa na seba pravdivo je predpoklad, aby som úprimne oľutoval svoje hriechy.

- Treba si dať aj predsavzatie, viac nehrešiť?

Predsavzatie je veľmi dôležité. Nachádza sa aj vo viacerých formulkách pri svätej spovedi. Ale aj vedomie, že v spovedi mi Boh všetko odpúšťa, ale aj mi dáva silu byť lepším. Dáva mi silu v mojich zlozvykoch a ťažkostiach. Vlastnými schopnosťami sa zmeniť nedokážem. Vo sviatosti zmierenia mi Boh dáva aj takúto silu.

- Stačí takýto spôsobo zmierenia sa s Bohom, či musím ísť neskôr aj tak na svätú spoveď a tam hovoriť o svojich hriechoch?

Hriechy sú odpustené, ak si vzbudím dokonalú ľútosť. Dôležité je však aj vyznanie hriechov v spovedi a v nej prijať Božie odpustenie.

- Prečo mám ísť na spoveď, keď Boh mi už po ľútosti odpustil?

Márnotratný syn plakal nad svojim životom a ľutoval, ale to nestačilo. Išiel k svojmu otcovi, s pokorou a bázňou a možno aj strachom, čo otec urobí. Otec ho čakal s otvorenou náručou, objali sa a odpustil mu. To sa deje aj vo svätej spovedi. Aj keď sme už prejavili ľútosť, ale je dôležité ju prejaviť navonok a s pokorou ísť na spoveď. Kardinál Korec nám hovorieval, že už čakanie muža na Kysuciach v rade na spoveď a pokľaknutie na kľakátko je prejav pokory a ľútosti. Je to dôležitý krok, ísť na spoveď, vyznať pred kňazom svoje hriechy a oľutovať.

- Mnohí sa hanbia hovoriť kňazovi o svojich hriechoch, s tým, že čo si o nich pomyslí.

Mám opačnú skúsenosť. Ako kňaz som šťastný, keď ludia sa pravdivo vyznávajú z hriechov a pravdivo sa pozerajú na seba. Nikdy nemám pocit, že ten človek je zlý a v mojich očiach stráca cenu. Skôr hriešnik v mojich očiach cenu získava. Ľudia sa nemusia báť, keď vyznávajú svoje hriechy, že by kňaz bol pohoršený, alebo si tvoril zlý názor. Skôr naopak, kňaz si na vás urobí dobrý názor, ak vyznáte svoje hriechy.

- Z tohto dôvodu sa hľadajú mnohým ťažko aj formulácie. Pamätajú sa kňazi na hriechy, ktoré počujú? Ako sa zbaviť akejsi hanblivosti v spovedi?

Ako kňazi sme dostali milosť zabúdania. Jedným uchom dnu, druhým von. V osobných vzťahoch kňazovi neprídu na rozum hriechy, ktoré počul. Na druhej strane ľudia si môžu vždy kňaza k svätej spovedi slobodne vybrať.

- Je lepšie mať spovedníka, alebo ich striedať?

Je lepšie mať jedného, ktorý ma pozná a môže mi poradiť. Ale je v tom sloboda.

- Neodradí prísny kňaz penitenta od spovede na dlhý čas?

Sú aj také prípady, ktorí chcú prísneho kňaza, aby im riadne prehovoril do života. Je pravda, že niektorí nechodia na svätú spoveď, pretože zažili niečo negatívne. Niektorí kňazi robia také chyby, ako je prísnosť. V spovedi, kde by som mal prežiť Božie odpustenie, by mal byť kňaz prvok milosrdného a milujúceho Otca. Keď prejaví nejakú nervozitu, treba to brať ako jeho ľudské chvíľkové zlyhanie a odpustiť mu. Jediným riešením je odpustiť takému kňazovi. Tiež sa mi stalo, nie vo spovedi, že nevrlo som na fare vybavil človeka. Keď som si to uvedomil, trápilo ma to, šiel som za ním a ospravedlnil som sa. Aj toto je teda príležitosť k odpusteniu kňazovi. Kňazi si musíme uvedomiť, že sme tam zástupcami Boha, ktorí má otvorené náručie a prejavuje milosrdenstvo.

- Ako treba pri spovedi hovoriť o svojich hriechoch?

Hriechy treba slovne vyjadriť. Niekto povie hriechy jedným slovom, niekto jednou vetou. Niekto povie pár viet, pričom sa spovedá úprimne a s plačom. Niekto má napísané tri strany a možno mu chýba ľútosť. Meritom odpustenia nie je množstvo slov a viet, ale ľútosť. Dôležité je povedať slovom, v čom som chybil, spáchal hriech.

- Ak poznám osobne nejakého kňaza, je v tomto čase dobré ho vyhľadať a zájsť za ním na svätú spoveď?

Momentálne nie je hrdinstvo poznať kňaza a súkromne využívať jeho služby. To by bolo slabé hrdinstvo. Dôležitá je pokora. Mnoho ľudí nemá možnosť ísť teraz na svätú spoveď. Cirkev dnes hovorí, že je tu Boh a my môžeme oveľa duchovnejšie prežiť sviatosti. Príde chvíľa, kedy ich budeme môcť prežiť naplno. Budeme sa tešiť, že sa spolu stretneme. Ani márnotratný syn nemohol ísť k otcovi hneď, aby ho objal, ale tešil sa na to stretnutie. Keď ho otec objal, odpustil mu, pripravil pre syna veľkú hostinu. Prežili spolu úžasné chvíle. Také čakajú aj nás. Momentálne, keďže sme za záchranu života od počatia po prirodenú smrť, a pochopili sme, že dôležité je zostať doma, pretože stretnutia ohrozujú ľudský život. Keď sa môžeme navzájom nakaziť, sú ohrozené ľudské životy, prijímame to s pokorou a veľkou túžbou, aby to netrvalo dlho.

- Nie je cirkev nemoderná, prečo nepovolí napríklad spoveď cez skype?

Súčasnosť dáva cirkvi priestor byť moderná. Mnohí kňazi využívajú moderné technológie na stretnutia sa s ľuďmi, na katechézy, na detské sväté omše. Cirkev je v tomto priekopníkom modernosti. Spovedať sa však nedá. Na spoveď treba prísť. Dôležité je osobné stretnutie. Manžel môže do telefónu manželke povedať, že ju má rád, ale keď príde domov ju obíjme. Rovnako aj márnotratný syn. Nestačí, že svoju chybu uznal a oľutoval, ale šiel za otcom a objal ho. To objatie je svätá spoveď.

- Ako prežívate tento čas?

Je to čas väčšieho ticha. Chodím peši popri Váhu. Prežil som úžasné odpustenie hriechov počas požehnania pápeža pred televíziou. Uznal som svoju hriešnosť, oľutoval. Prežil som úžasný duchovný zážitok. Misijná služba je dnes náročnejšia. Viac sa modlím. Každý večer sa stretáme cez komunikačné prostrediky na modlitbu svätého ruženca partia 15 ľudí.

-

Kto je Ivan Kňaze?

Ivan Kňaze sa narodil v roku 1971 v Hradišti pri Partizánskom. Teológiu študoval v rokoch 1989 – 1994 na Teologickej fakulte svätých Cyrila a Metoda Univerzity Komenského v Bratislave. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Čadci (1994 – 1997) a ako farár v Bolešove (1997 – 2008) a v Pruskom (2008 – 2018).
V máji 2018 ho kardinál Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, na návrh Konferencie biskupov Slovenska vymenoval za národného riaditeľa Pápežských misijných diel na Slovensku.



( TK KBS, rp; rp ) 20200403026   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020