TK KBS

Dnes je utorok 26. 05. 2020   Meniny má Dušan       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Jezuita Filípek: Prostredníctvom prijímania prechádzame na stranu Boha
P:3, 28. 03. 2020 11:21, DOM



Bratislava 28. marca (TK KBS) Veriaci sa podľa katolíckeho kňaza Andreja Filípka SJ najdokonalejšie zjednocuje s Kristom, keď ide na sväté prijímanie. Ako povedal v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska, veľmi často počúva svätú omšu, ktorú vysiela Rádio LUMEN a je za ňu aj ako kňaz veľmi vďačný, lebo týmto spôsobom veľmi mnohí ľudia pripútaní na lôžko, nechodiaci, chorí, v rozličných domovoch pre starších, chorých, ba ja niektorí väzni, majú možnosť aspoň duchom sa zjednotiť s ostatnými veriacimi, začleniť sa medzi nich a zabudnúť na svoju osamotenosť, na svoju izoláciu. „Musím priznať, že som veľmi vďačný, že pri každej takejto svätej omši z Rádia LUMEN zaznie aj „modlitba duchovného svätého prijímania“. Ale práve ona je mojím najväčším problémom, lebo veľmi silne pochybujem o tom, či mnohí veriaci katolíci vôbec vedia, čo to je to duchovné sväté prijímanie,“ povedal.

Na otázku: Kedy sa veriaci človek najdokonalejšie zjednocuje s Kristom, svojim milovaným Majstrom a Učiteľom a s jeho výkupnou krížovou obetou je podľa Andreja Filípka možná jediná správna a úplne vyčerpávajúca odpoveď. „Vtedy, keď ide na sväté prijímanie. To naše slovné spojenie „sväté prijímanie“ je preklad z latinčiny: „sacra communio“ čo by bolo vhodnejšie preložiť: „sväté spoločenstvo, sväté zjednotenie“. Možno my Slováci, hovoriac o „svätom prijímaní“ si to tak ani neuvedomujeme. Ale skúsme trocha premýšľať a veľmi skoro zistíme, čo znamená v našom normálnom každodennom živote, keď povieme že „niekoho som prijal“, a v inom prípade hovoríme, že „som sa s niekým stretol, zhováral“,“ upozorňuje s tým, že keď poviem, že som niekoho prijal, tým jasne vyjadrujem to, že ho rešpektujem s jeho názormi, že s nim súhlasím, a teším sa, že ma takýmto spôsobom, práve svojím bohatstvom svojej osobnosti môže obohatiť. V tomto zmysle hlbšie pochopíme čo znamená „communio – zjednotenie, spoločenstvo“ a teda v našej reči „prijímanie“.

Keď ideme na sväté prijímanie, vtedy sa podľa slovenského jezuitu vlastne spájame s Bohom. „Ten malinký kúsok Božieho chleba, v ktorom je prítomný živý Ježiš Kristus, sa stáva mostom spájajúcim nás s Bohom a s ostatnými ľuďmi. Prostredníctvom svätého prijímania prechádzame na stranu Boha, alebo ako to hovorí svätý Ignác z Loyoly v duchovných cvičeniach, „prechádzame pod zástavu Ježiša Krista“. Preto každá svätá omša a každé naše skutočné sväté prijímanie je veľkým sviatkom pre človeka, lebo týmto spôsobom sa zjednocujeme s naším Stvoriteľom, s našim Pánom a Spasiteľom,“ konštatoval Andrej Filípek.

Keď v ťažkých a komplikovaných podmienkach potrebujeme silu a statočnosť, aby sme si dokázali poradiť s ťažkými úlohami, proti ktorým sa búri naša vrodená lenivosť alebo obyčajná malichernosť, vtedy máme podľa Filípka hľadať potrebnú silu ducha v duchovnom svätom prijímaní podobne, ako ju hľadali svätí, odhodlaní na mučenie aj na mučenícku smrť. „Svätý Tomáš hovorí, že duchovné sväté prijímanie je vrúcna túžba človeka prijať Pána Ježiša. A ctihodnú sestru Agátu od Kríža, terciárku dominikánskej rehole sám Pán Ježiš naučil, že duchovne sväté prijímane spočíva na zjednotení sa s ním svojou mysľou i srdcom. Dokonca už Tridentský koncil povzbudzuje veriacich k duchovnému svätému prijímaniu,“ upozorňuje jezuita Filípek.

V tomto zmysle sú podľa neho naozaj šťastní tí, ktorí môžu každý deň chodiť do kostola na svätú omšu a zjednotiť sa s Bohom aj vo svätom prijímaní. „Žiaľ, tí, čo sú chorí a starí, ktorí nemôžu ísť do kostola, nemajú túto príležitosť. Čakajú na prvý piatok v mesiaci, keď im ich duchovný otec prinesie Pána Ježiša. Sú šťastní že aspoň raz mesačne sa môžu sviatostne spojiť s Kristom! Ale čo ostatné dni v mesiaci? Mali by žiť iba túžbou a očakávaním? Rozhodne nie! Preto nás Cirkev učí aj o duchovnom spoločenstve, o spoločenstve túžby – o duchovnom svätom prijímaní,“ upozorňuje Filípek, ktorý je presvedčený, že najprv si každý z nás musí uvedomovať, že Eucharistia je sviatosťou živých, to znamená, že u prijímajúceho predpokladá stav milosti. Túto pravdu vyjadril Tridentský koncil v definovanej pravde viery, kde hovorí, že tí, čo si uvedomujú ťažký hriech, aby mohli hodne prijímať Eucharistiu, majú si najprv vykonať svätú spoveď. Podmienka, aby k plodnému a hodnému svätému prijímaniu bol prijímajúci v stave milosti, má svoj pôvod v Božom zákone.

Cieľ svätého prijímania je podľa Filípka v získaní milosti duchovného pokrmu, s čím je spojené rozmnoženie nadprirodzeného života existujúceho v duši od krstu. Prijatie Eucharistie teda už predpokladá tento život – čiže milosť posväcujúcu. „V Eucharistii je nielen milosť, ale aj sám darca milosti, Ježiš Kristus. Úcta, ktorá mu prislúcha vyžaduje, aby človek, prijímajúci Krista vo svätom prijímaní, bol toho hodný a hodným sa stáva milosťou posväcujúcou,“ povedal. Nehodné prijímanie svätého prijímania je podľa svätého Pavla ťažkým hriechom, čiže svätokrádežou: „Kto by jedol...,pil... nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi.“ (1 Kor 11,27)

Z toho nám plynie podľa Andreja Filípka jednoznačne veľmi dôležitá otázka: Ako chápať „duchovné sväté prijímanie“, čo to vôbec znamená a ako veriaci človek môže duchovne prijímať Krista prítomného v Eucharistii pod spôsobmi chleba a vína, bez toho, že by aj skutočne prijal spôsoby. „V plnom význame pojem Eucharistia znamená viditeľný znak aj s Telom a Krvou Ježiša Krista, ktoré sú prítomné pod eucharistickými spôsobmi – tu je Eucharistia sviatosťou, v ktorej pod spôsobom chleba a vína je Telo a Krv Krista. K základu podstaty sviatosti Eucharistie nepatrí požívanie Tela a Krvi - sväté prijímanie, lebo to je už aplikácia tejto sviatosti, už konštituovanej,“ upozorňuje Andrej Filípek. Podľa neho poznáme rozlišovanie prijímania sviatosti Eucharistie - materiálne (1), duchovné (2) a sviatostné (3).

Čisto materiálne prijatie Eucharistie spočíva podľa Filípka v požívaní konsekrovaných spôsobov človekom nepokrsteným alebo kresťanom, ktorý si nevzbudil úmysel prijať túto Sviatosť. Nepokrstený, požívajúci konsekrované spôsoby neprijíma sviatosť Eucharistie a neobdrží ani milosť mocou uskutočneného obradu – ex opere operato, aj keby už bol v stave milosti posväcujúcej. Duchovne prijíma Eucharistiu ten človek, ktorý živou vierou a túžbou po tejto Sviatosti obdrží účinky mocou vnútorných činnosti – ex opere operantis. Ide tu o tzv. duchovné sväté prijímanie. Prijatie Eucharistie sviatostným spôsobom spočíva v prijatí konsekrovaných spôsobov pokrsteným človekom. „Takže môže Eucharistiu prijať každý kresťan: dospelý i dieťa nakoľko má zodpovedný úmysel. Dokonca aj pomätený na rozume, ak rozoznáva obyčajný chlieb od Eucharistie a vie, čo je dobré a čo je zlé,“ povedal Filípek, ktorý je vedúcim Katedry systematickej teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Tvrdenie, že len pokrstený môže platne prijať sviatosť Eucharistie je podľa neho teologicky isté. Vo viere Cirkvi je krst považovaný za bránu večného života a za bránu sviatosti s tým bola spojená prax, že ostatné sviatosti sa nikdy neudeľovali neveriacim, čiže nekresťanom. Táto viera a prax má svoje odôvodnenie v praxi apoštolov v súlade s pravidlom, že prostriedky spásy, akými sú sviatosti, môžu prijímať len tí, ktorí vstúpili do Cirkvi bránou krstu.

Formuly duchovného svätého prijímania

Nie vždy môžeme prijať Krista sviatostným spôsobom, ale kedykoľvek môžeme byť posilnení duchovným svätým prijímaním. Volajme teda z hĺbky svojej duše:

1. Verím, milý Ježišu, že si skutočne prítomný pod spôsobom chleba a vína. Milujem ťa z celého srdca! Ľutujem hriechy, ktoré ťa urazili. Príď do môjho srdca. Ty si moja jediná túžba! S pokorou a láskou prichádzam k tebe, aby si ma objal. Celkom sa ti dovzdávam, ako jedinému predmetu mojej lásky. Nedovoľ mi odtrhnúť sa od Teba.

2. Pane, túžim ťa prijať s takou čistotou, pokorou a nábožnosťou, s kou ťa prijala Tvoje presvätá Matka a podobným duchom a vrúcnosťou, s akou ťa prijímal svätí.
Môj Ježišu, verí, že si skutočne prítomný v Najsvätejšej sviatosti. Milujem Ťa nadovšetko a veľmi túžim, aby si prišiel a prebýval v mojej duši.
Pretože Ťa teraz nemôžem sviatostne, príď duchovne do môjho srdca. Milujem ťa už teraz vo svojom srdci, lebo verím, že si v ňom a celkom sa Ti odovzdávam, prosím, nikdy nedovoľ, aby som sa od teba vzdialil.

3. Pane, Ježišu, pretože Ťa teraz nemôžem prijať prítomného v Najsvätejšej sviatosti (tu môžem povedať aj dôvody tejto nemožnosti), prosím, vstup do môjho srdca v duchu Tvojej svätosti, v pravde Tvojej dobroty a v plnosti Tvojej moci, v spojení s Tvojimi tajomstvami
a v dokonalosti Tvojich ciest.
Pane, verím v teba, tebe dôverujem a teba zvelebujem. Ľutujem všetky svoje hriechy, Tebe nech sa vždy a všade vzdáva chvála a vďaka. Veľmi túžim po tebe, príď, Pane, naplň ma svojou milosťou a láskou.

4. Ty, Pane, si ma stvoril pre seba a moje srdce nebude pokojné, kým nespočinie v tebe. Zápasím s mnohými problémami, často sa moje myšlienky búria, uvedomujem si moje nesplnené túžby, mám zdravotné problémy, neviem milovať ľudí okolo seba, ba neviem ani v teba tak veriť, ako si zasluhuješ, no napriek tomu ťa chcem a túžim po tebe.

Pane, neprepusť ma hladného, prichádzam k tebe ako žobrák prosiaci o kúsok Chleba, prosím, Pane, vstúp do môjho srdca s darom tvojho života. Vylej svoju milosť tam, kde som najslabší a nauč ma pozorne ťa počúvať a s láskou plniť tvoju svätú vôľu.

-
Pripravil: TK KBS / Radovan Pavlík



( TK KBS, rp; rp ) 20200328003   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020