TK KBS

Dnes je utorok 26. 05. 2020   Meniny má Dušan       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Homília pápeža pri Urbi et Orbi: Víťazné zbrane sú modlitba a tichá služba
P:3, 27. 03. 2020 18:59, ZAH



Vatikán 27. marca (RV) Stovky miliónov katolíckych veriacich celého sveta, a nielen oni, sa v piatok 27. marca o 18. hodine spojili prostredníctvom médií v modlitbe so Svätým Otcom Františkom, aby vyprosovali zastavenie pandémie Covid-19. Svätý Otec viedol modlitbu na prázdnom námestí sv. Petra a eucharistickú poklonu pod priečelím baziliky za mierneho mrholenia.

Modlitba sa začala počúvaním Božieho slova z Markovho evanjelia o Ježišovom utíšení búrky na jazere. Pápež František sa potom prihovoril v homílii. Pred priečelím Baziliky si potom uctil starobylú ikonu Panny Márie Salus populi romani prinesenú z Baziliky Santa Maria Maggiore a kríž s Kristom v životnej veľkosti z Kostola sv. Marcela. Nasledovala eucharistická poklona pred vystavenou Sviatosťou oltárnou v priestore vstupného átria baziliky.

Plné znenie homílie pápeža Františka

(Mk 4, 35-41)

„Keď sa zvečerilo“ (Mk 4, 35). Tak sa začína evanjelium, ktoré sme práve počuli. Už cez niekoľko týždňov sa zdá, že zostúpila noc. Husté temnoty zahalili naše námestia, cesty a mestá; zmocnili sa našich životov a naplnili všetko ohlušujúcim tichom a ničivou prázdnotou, ktorá paralyzuje chod všetkých vecí. Cítiť to vo vzduchu, vidíme to v gestách, hovoria to naše pohľady. Ocitli sme sa tu ustráchaní a stratení. Ako učeníci v evanjeliu, aj nás strhla nečakaná zlovestná víchrica. Uvedomili sme si, že sa nachádzame na tej istej loďke, všetci krehkí a dezorientovaní, no na druhej strane aj dôležití a nevyhnutní; všetci povolaní veslovať spoločne, všetci odkázaní navzájom sa posilňovať. Na tejto loďke... sme všetci. Ako učeníci, ktorí hovoria jedným hlasom a ustráchane volajú „Sme stratení, hynieme!“ (v. 38), aj my sme si uvedomili, že nemôžeme ísť každý svojou cestou, ale iba spoločne.

Je ľahké nájsť sa v tomto evanjeliovom rozprávaní. Čo je aj pre nás ťažké, je pochopiť Ježišovo správanie. Kým učeníci sú pochopiteľne vystrašení a bezradní, on je na poduške v zadnej časti lode, ktorá sa potápa ako prvá. A čo robí? Napriek rozruchu pokojne spí, v dôvere odovzdaný Otcovi – a je to jediný raz, keď Ježiša vidíme v evanjeliách spať. Keď ho potom zobudia a on upokojí vietor a vlny, na učeníkov sa obracia vyčítavým tónom: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ (v. 40).

Snažme sa pochopiť ho. V čom spočíva nedostatok viery učeníkov, ktorá je v protiklade s Ježišovou dôverou? Neprestali veriť v neho, veď preto ho budia. Ale pozrime, ako sa naňho obracajú: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ (v. 38). Nedbáš: myslia si, že Ježiš sa o nich nezaujíma, že sa o nich nestará. Medzi nami, v našich rodinách jednou z vecí, ktorá nám veľmi ťažko padne je počuť ako nám niekto povie: „Nezáleží ti na mne?!”. Sú to slová, ktoré rania a v srdci sa rozpúta búrka. Isto bodli aj Ježiša. Veď nikomu tak na nás nezáleží, ako práve jemu. Vskutku, len čo sa naňho obrátia, zachraňuje svojich bezradných učeníkov.

Búrka odhaľuje našu zraniteľnosť a objavuje tie falošné a povrchné istoty, na ktorých sme si postavili naše agendy, naše plány, naše zvyky a priority. Ukazuje nám, ako sme nechali uspaté a opustené to, čo živí, podporuje a dáva silu nášmu životu a nášmu spoločenstvu. Búrka vynáša na svetlo všetky tie zámery „zabaliť” a dať do zabudnutia to, čo živilo dušu našich národov. Odhaľuje všetky snahy uspať sa zdanlivo „zachraňujúcimi“ zvykmi, neschopnými oprieť sa o naše korene a dať zaznieť pamäti našich starcov, zbavujúc sa tak imunity, nevyhnutnej, aby sme mohli čeliť nepriazni.

Búrkou opadla fasáda tých stereotypov, ktorými sme zakrývali naše „ego“, neustále ustarostení o náš imidž; a odhalila sa opäť tá (požehnaná) spoločná príslušnosť, z ktorej sa nemôžeme vymknúť: že sme navzájom bratia.

„Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Pane, tvoje slovo dnes večer tne do živého a týka sa nás, všetkých. V tomto našom svete, ktorý ty miluješ viac než my, sme napredovali plnou rýchlosťou a cítili sa silní a schopní na všetko. Lakomí po zárobku, nechali sme sa pohltiť vecami a vyčerpať náhlením. Nezastavili sme sa pred tvojimi výzvami, nepohli nami vojny a planetárne nespravodlivosti, nepočuli sme volanie chudobných a našej ťažko chorej planéty. Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete. Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”

„Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Pane, obraciaš sa na nás s výzvou, výzvou po viere. Čo nie je len veriť, že jestvuješ, ale prísť k tebe a s dôverou sa ti odovzdať. Cez túto pôstnu dobu zaznieva tvoja naliehavá výzva: „Zmeňte sa!”, „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom” (Joel 2, 12). Voláš nás, aby sme prijali tento čas skúšky ako čas rozhodnutia sa. Nie je to čas tvojho súdu, ale nášho súdu: čas vybrať si, čo stojí za to a čo sa pomíňa, rozoznať, čo je nevyhnutné od toho, čo nie je. Je to čas presmerovať náš život k tebe, Pane, a k druhým. A môžeme pritom pozerať na toľkých našich spolupútnikov, ktorí zareagovali v čase strachu a darovali svoj život. Je to účinná sila Ducha rozliata a stvárnená do rôznych podôb sebadarovania. Je to život Ducha, ktorý je schopný zachrániť, oceniť a ukázať, ako naše životy udržiavajú bežní ľudia – na ktorých sa obyčajne zabúda – ktorí sa neobjavujú na titulkách novín a časopisov ani na veľkých pódiách posledného show, ale bezpochybne práve oni dnes píšu rozhodujúce udalosti našich osudov: lekári, zdravotné sestry, zamestnanci supermarketov, upratovačky, opatrovateľky, prepravcovia, poriadkové služby, dobrovoľníci, kňazi, rehoľné sestry a toľkí iní, ktorí pochopili, že nikto sa nezachráni sám. Zoči-voči utrpeniam, kde sa meria opravdivý rozvoj našich národov, objavujeme a zakúšame Ježišovu veľkňazskú modlitbu „aby všetci boli jedno“ (porov. Jn 17, 21). Koľkí ľudia každý deň prejavujú trpezlivosť, šíria nádej a snažia sa nezasievať paniku, ale spoluzodpovednosť. Koľkí otcovia, matky, starí rodičia či učitelia ukazujú našim deťom malými a každodennými gestami, ako čeliť a prechádzať krízou prispôsobením svojich zvykov, povznášať zrak a podnecovať modlitbu. Koľkí ľudia sa modlia, obetujú a prihovárajú za dobro všetkých. Modlitba a tichá služba – toto sú naše víťazné zbrane.

„Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Počiatkom viery je uvedomiť si, že potrebujeme spásu, záchranu. Nevystačíme si sami, sami sa topíme: potrebujeme Pána ako dávni námorníci potrebovali hviezdy. Pozvime Ježiša do lodiek nášho života. Zverme mu naše strachy, aby ich on premohol. Tak ako učeníci, aj my zakúsime, že s ním na palube sa nejde ku dnu. Pretože toto je Božia sila: obrátiť na dobro všetko, čo sa nám prihodí, aj keď sú to zlé veci. On utišuje naše búrky, pretože s Bohom život nikdy nezomiera.

Pán nás oslovuje a uprostred našej búrky nás pozýva prebudiť a aktivovať solidaritu a nádej, schopné dať istotu, oporu a zmysel týmto hodinám, v ktorých sa zdá, že všetko sa potápa. Pán sa prebúdza, aby prebudil a oživil našu veľkonočnú vieru. Máme predsa kotvu: v jeho kríži sme boli zachránení. Máme kormidlo: v jeho kríži sme boli vykúpení. Máme nádej: v jeho kríži sme boli uzdravení a objatí, aby nás nikto a nič neodlúčilo od jeho vykupiteľskej lásky. Uprostred izolácie, v ktorej trpíme nedostatkom citových prejavov a stretnutí a zakúšame ako nám chýbajú toľké veci, vypočujme si ešte raz zvesť, ktorá je našou záchranou: vstal z mŕtvych a žije medzi nami! Pán nás zo svojho kríža vyzýva, aby sme našli život, ktorý na nás čaká, vnímali tých, ktorí sa na nás obracajú, aby sme posilňovali milosť, ktorá v nás prebýva, uvedomovali si ju a motivovali sa ňou. Neuhasme ten tlejúci knôt (porov. Iz 42, 3), ktorý nikdy neochorie, a umožnime mu znova zapáliť nádej.

Objať jeho kríž znamená nájsť odvahu objať všetky protivenstvá terajšej doby, zanechať na chvíľu náš zhon po všemohúcnosti a vlastníctve, aby sme dali priestor tvorivosti, ktorú je schopný vzbudiť iba Duch Svätý. Znamená to nájsť odvahu otvárať priestory, kde sa všetci budú môcť cítiť ako povolaní a umožniť nové formy pohostinnosti, bratstva a solidarity. V jeho kríži sme boli spasení, aby sme prijali nádej a umožnili, aby ona posilňovala a udržiavala všetky možné spôsoby a cesty, ktoré nám môžu napomôcť chrániť sa a chrániť druhých. Objímme Pána, aby sme objali nádej: toto je sila viery, ktorá oslobodzuje od strachu a vlieva nádej.

„Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Drahí bratia a sestry, z tohto miesta, ktoré nám pripomína skalopevnú vieru Petra, v dnešný večer by som vás všetkých chcel zveriť Pánovi na príhovor jeho Matky, spásy svojho ľudu, morskej hviezdy v tejto búrke. Z tejto kolonády, ktorá objíma Rím a celý svet nech zostúpi na vás ako objatie útechy Božie požehnanie. Pane, požehnaj svet, daj zdravie telám a posilu srdciam. Žiadaš nás, aby sme sa nebáli. Ale naša viera je slabá a my sme bojazliví. Avšak ty, Pane, nenechaj nás napospas búrke. Zopakuj aj nám: „Vy sa nebojte!“ (Mt 28, 5). A my, spolu s Petrom „na teba zložíme všetky naše starosti, lebo ty sa o nás staráš“ (porov. 1 Pt 5, 7).

-
Preložil: Marián Gavenda / Slovenská redakcia VR

-

Litánie Svätého Otca pri požehnaní Urbi et orbi v situácii pandémie

Prinášame text litánií, ktoré sa modlil Svätý Otec František v piatok 27. marca 2020 pri eucharistickej poklone pred Bazilikou sv. Petra počas mimoriadnej modlitby s požehnaním Urbi et orbi, spojenej s úplnými odpustkami v situácii pandémie.

Svätý Otec po úvodnom prežehnaní predniesol modlitbu:

Modlime sa. Všemohúci a milosrdný Bože,

zhliadni na našu bolestnú situáciu; posilňuj svoje deti a otvor naše srdcia nádeji, aby sme uprostred nás pociťovali tvoju Otcovskú prítomnosť. Skrze nášho Pána, Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Po prednese evanjelia (Mk 4,35-41) a príhovore Svätého Otca nasledovala spievaná modlitba Sub tuum praesidium (Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička) a antifóna poklony pred Svätým krížom. Nasledovala eucharistická poklona, pri ktorej Svätý Otec incenzoval Sviatosť oltárnu za spevu Adoro te devote (Klaniam sa ti vrúcne). Po niekoľkých minútach ticha adorácia pokračovala litániami:

Klaniame sa ti, Pane

Pravý Boh a pravý človek, skutočne prítomný v tejto Najsvätejšej sviatosti – klaniame sa ti, Pane.

Náš Spasiteľ, Boh s nami, verný a bohatý na milosrdenstvo – klaniame sa ti, Pane.

Kráľ a Pán stvorenstva i dejín – klaniame sa ti, Pane.

Víťaz nad hriechom a smrťou – klaniame sa ti, Pane.

Priateľ človeka, vzkriesený a živý po pravici Otca - klaniame sa ti, Pane.

Veríme v teba, Pane

Jednorodený Syn Otca, ty si zostúpil z neba pre našu spásu – veríme v teba, Pane.

Nebeský Lekár, ty sa skláňaš nad našou biedou – veríme v teba, Pane.

Obetovaný Baránok, ty sa obetuješ, aby si nás vykúpil od zlého – veríme v teba, Pane.

Dobrý Pastier, ty dávaš život za ovečky, ktoré miluješ – veríme v teba, Pane.

Živý chlieb a Liek nesmrteľnosti, ty nám dávaš večný život – veríme v teba, Pane.

Osloboď nás, Pane

Od moci diabla a od zvádzaní sveta – osloboď nás, Pane.

Od pýchy a domýšľavosti, že si vystačíme bez teba – osloboď nás, Pane.

Od klamného strachu a úzkosti – osloboď nás, Pane.

Od nevery a beznádeje – osloboď nás, Pane.

Od tvrdosti srdca a neschopnosti milovať – osloboď nás, Pane.

Zachráň nás, Pane

Od každého zla, ktoré sužuje ľudstvo – zachráň nás, Pane.

Od hladu, biedy a egoizmu – zachráň nás, Pane.

Od chorôb, epidémie a strachu z blížneho – zachráň nás, Pane.

Od bláznovstva ničenia, bezbožných záujmov a násilia – zachráň nás, Pane.

Od klamstiev, negatívnych informácií a manipulácie svedomia – zachráň nás, Pane.

Potešuj nás, Pane

Zhliadni na svoju Cirkev, ktorá prechádza cez púšť – potešuj nás, Pane.

Pohliadni na vystrašené a sužované ľudstvo – potešuj nás, Pane.

Zhliadni na chorých, umierajúcich a osamelých – potešuj nás, Pane.

Hľaď na vysilených lekárov a zdravotníckych pracovníkov – potešuj nás, Pane.

Hľaď na politikov a správcov, na ktorých leží ťarcha rozhodnutí – potešuj nás, Pane.

Daj nám svojho Ducha, Pane

Vo chvíľach skúšky a zmätku – daj nám svojho Ducha, Pane.

V pokušení a krehkosti – daj nám svojho Ducha, Pane.

V boji so zlom a hriechom – daj nám svojho Ducha, Pane.

V hľadaní pravého dobra a pravej radosti – daj nám svojho Ducha, Pane.

V rozhodnutí ostávať v Tebe a v tvojom priateľstve – daj nám svojho Ducha, Pane.

Otváraj nás nádeji, Pane

Keď na nás dolieha hriech – otváraj nás nádeji, Pane.

Keď nám nenávisť opantáva srdce – otváraj nás nádeji, Pane.

Keď nás navštevuje bolesť – otváraj nás nádeji, Pane.

Keď nás sužuje ľahostajnosť – otváraj nás nádeji, Pane.

Keď nás ničí smrť – otváraj nás nádeji, Pane.

Nasledovala zvyčajná modlitba pred udelením eucharistického požehnania:

Modlime sa. Pane Ježišu Kriste, vo vznešenej Oltárnej sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Za spevu Tantum ergo (Prevelebnej tu sviatosti) Svätý Otec incenzoval vystavenú sviatosť a potom s monštranciou v rukách udelil požehnanie Urbi et orbi, spojené s úplnými odpustkami. Poklonu uzavreli zvyčajné vzývania:

Nech je zvelebený Boh.

Nech je zvelebené jeho sväté Meno.

Nech je zvelebený Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek.

Nech je zvelebené meno Ježišovo.

Nech je zvelebené jeho Najsvätejšie Srdce.

Nech je zvelebená jeho predrahá krv.

Nech je zvelebený Ježiš v Najsvätejšej sviatosti oltárnej.

Nech je zvelebený Tešiteľ Duch Svätý.

Nech je zvelebená svätá Božia Matka Mária.

Nech je zvelebené jej sväté a nepoškvrnené počatie.

Nech je zvelebené jej slávne nanebovzatie.

Nech je zvelebené meno panenskej Matky Márie.

Nech je zvelebený svätý Jozef, jej prečistý ženích.

Nech je zvelebený Boh vo svojich anjeloch a svätých.

-
Pracovný preklad litániových prosieb: Slovenská redakcia VR

Fotogaléria:



-
Aktualizované



( TK KBS, RV jb, mg; pz ) 20200327045   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020