Bratislava/Košice 25. marca (TK KBS) Prinášame ďalšie duchovné povzbudenie, ktoré v čase epidémie koronavíru napísal košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Prinášame ho v plnom znení. - - -
Bratia a sestry!
Boh je prameňom všetkého života. A práve život sme dostali od Boha ako najväčší dar. Dnes slávime sviatok Zvestovania Pána. Pripomíname si udalosť, keď Boží posol zvestoval Panne Márii správu, že sa stane matkou Spasiteľa, Božieho Syna. Tento deň je zároveň Dňom počatého života. Slávime fakt, že Boží Syn sa počal v lone Panny Márie, vzal si z nej telo a stal sa človekom. Už len tým samotným sviatkom dávame najavo, že Boh si váži ľudský život, že sa stal jedným z nás. Toto Božie konanie nás naučilo, aby sme si vážili každý ľudský život, a že ľudský život treba chrániť nielen od narodenia, ale už od chvíle jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Žijeme zvláštnu dobu, ťažkú a teraz aj smutnú dobu. Ako keby sme mali v úcte iba svoj vlastný život. Štýl života, ktorý sme doteraz žili, nás upevňoval v presvedčení, že sa nám nemôže nič stať, že veda a technika sa postará o všetko. Niektorí si mysleli, že prežijú tri životy, preto odkladali rodinu, manželstvo a deti až na neskoršiu chvíľu. Ale roky prejdú, príde možno aj kríza, nielen ekonomická ale aj taká, ktorú prežívame teraz – kríza ohrozujúca život v podobe pandémie, a my zrazu zisťujeme, že nie sme všemohúci, ani nesmrteľní, a že ak svoj život neobetujeme v správnom čase, zostaneme sami a smutní.
Našťastie, žijú ešte rodiny, otcovia a mamy, ktorí sú otvorení pre najvzácnejší Boží dar – pre nový život. Deti sú naša budúcnosť – budúcnosť rodiny, národa i Cirkvi. Tam kde niet detí, tam je smutno. Národ môže mať aj dostatok bohatstva, dobrú ekonomiku, zdravotníctvo i dobrých politikov, ale ak nemá deti – nemá budúcnosť!
Som nesmierne rád, že aj v týchto smutných časoch, dostávam hlásenia o tom, že naši kňazi, pri zachovaní všetkých bezpečnostných opatrení a predpisov, vysluhujú sviatosti a medzi nimi sviatosť krstu. To je dôkaz, že deti aj napriek ohrozeniu zdravia i života prichádzajú na tento svet, a že po nás tu nebude potopa, ale vyrastie ďalšia nová generácia. A to je vždy veľká radosť, keď do rodiny prichádza nový člen, nový život, ďalší človek.
Škoda, že tak málo spolupracujeme s týmto Božím darom. Máme strach prijať viac detí, lebo sa možno bojíme výdavkov a straty pohodlia. Ale všímate si to? Ako sme v tom našom väčšom komforte a pohodlí života zostali zrazu smutní! Prečo?! Strach o náš holý život nás znovu ochromil.
Báť sa o svoj život i o životy iných je síce prirodzené, no keď to trvá príliš dlho, ochromí to celého človeka a človeku sa potom už nechce ani žiť. No nedá sa takto prežívať!
Naozaj, iba v Bohu má život zmysel a všetky ohrozenia, ktoré sa k nám priblížia, môžeme odľahčiť a pookriať, oddýchnuť si a nájsť vytúžený pokoj v dokonalom odovzdaní sa do Božích rúk.
Milí naši veriaci! Nebojte sa! Dôvera a odovzdanosť nech je väčšia ako strach. Ďakujme dnes Bohu za dar nášho života, ale aj za životy iných. Otvorme sa v nastávajúcom období pre tento dar a nebojme sa prijať od Boha do našich rodín viac detí. Povzbudzujme k tomu našich mladých. Viacdetnosť nech sa nevníma ako hanba, ale ako požehnanie!
A ak táto pandémia pominie, nenechávajte svoje deti doma, ale prineste ich do Božieho chrámu, nech sa živia Ježišovým Slovom i Telom, aby im neskameneli srdcia, a aby sa z nich nestali sebci! Nech sa ich Ježiš sám dotkne, aby mohli vidieť svoj život jasnejšie, aby vedeli rozlišovať dobro od zla, podstatné veci od nepodstatných.
Bratia a sestry! Majme oči otvorené a vnímajme potreby všetkých ľudí okolo seba, práve v týchto ťažkých dňoch. A prosme aj Pannu Máriu, aby nám pomohla zbaviť sa akéhokoľvek strachu – strachu z ohrozenia vlastného života, i strachu z nového počatého života! Nebojme sa!
- - -
