Taliansko 23. marca (RV) Don Alberto Debbi pôsobil v rokoch 2007 až 2013 ako pľúcny lekár v nemocnici modenskej provincie. Potom sa nechal viesť volaním byť lekárom duší, opustil svoju profesiu a pred dvomi rokmi bol vysvätený za kňaza. Teraz v krízovej chvili, keď sú do služby povolávaní i lekári v penzijnom veku, sa rozhodol pre návrat na pľúcne oddelenie nemocnice s Sassuolu. "Okrem rôznych apelov v televízii a v novinách som si overil stav vecí u svojich bývalých kolegov, ktorí mi vykreslili skutočne dramatickú a naliehavú situáciu, o ktorej sa mimo nemocnice vie len málo. Položil som si teda otázku, čo mám robiť? Som lekár, špecializovaný v pľúcnom lekárstve. V situácii takejto potreby je nutné byť k dispozícii."
Don Alberto sa teda vo svojich 44 rokoch vrátil medzi svojich kolegov do nemocnice. Pre Vatikánsky rozhlas opisuje situáciu, s ktorou sa stretol:
"Posledných desať dní úplne prevrátilo bežný pracovný rytmus a organizáciu práce. Mnohí dokázali v dramatickej situácii naozaj heroické veci. Potešilo ma tiež to, že som v očiach kolegov lekárov videl odhodlanosť, vôľu pracovať dobre a stáť nablízku chorým, napriek fyzickej i duchovnej námahe. Sú totiž nútení konfrontovať sa so sklamaním a frustráciami, pretože situácia skutočne nie je dobrá."
Ako potvrdzuje kňaz a lekár z modenskej provincie, medicína má len veľmi málo prostriedkov, ako ľuďom s ťažkým priebehom ochorenia koronavírusom pomáhať.
"Asistujeme im, snažíme sa robiť to, čo je možné, ale mám dojem, že môžeme mať len malý vplyv na priebeh ochorenia u pacientov. Samozrejme, že v tých prípadoch, kde sa stretávame s istou krehkosťou alebo už existujúcimi patológiami, je spravidlá horší priebeh, avšak ochorenie je náročné pre všetkých."
- Ako reagovali farníci z kostola Beata Vergine delle Grazie, kde doteraz slúžil, na rozhodnutie, že sa vrátil do nemocnice?
"Dostal som veľké množstvo prejavov povzbudenia, úcty a podpory v modlitbe, prejavy blízkosti i náklonnosti, ďaleko presahujúce čokoľvek by som si skôr vedel predstaviť. Rovnako tak moji bývalí kolegovia boli veľmi milí. Prakticky od prvej chívle som sa opäť cítil ako v rodine."
- Čo však znamená vrátiť sa ako lekár a kňaz zároveň?
"Dúfam, že budem môcť priniesť niečo viac. Pokiaľ nič iného, aspoň byť nablízku a sprostredkovať Pánovo posolstvo a Jeho blízkosť, čo je tiež zvlášť potrebné."
- Pociťujete strach, keď teraz vstupujete do nemocnice, vo chvíli pandémie vyvolávajúcej ochorenie, ktoré môže končiť smrťou?
"S trochou úzkosti áno. Samozrejme vidím tiež všetkých ďalších kolegov, ktorí sa snažia pracovať čo najlepšie a nevzdávať sa. Snažíme sa dbať na všetko potrebné."
- Čo môžu robiť kresťania, ktorí sú zatvorení vo svojich domovoch, a pýtajú sa, ako by mohli prispieť... Čo by ste im odporučil ako kňaz?
"Každý môže prispieť modlitbou, tá je prístupná všetkým. A okrem toho, ak máme nejaký zvláštny dar, zvláštne možnosti, môžeme prispieť tým, že ich realizujeme, čo najlepšie. Myslím, že je skutočne potrebné podporovať všetky dobré rokovania."
Na záver don Alberto Debbi povzbudzuje k tomu, aby si každý z nás pozrel do tejto situácie, v ktorej zdanlivo nič dobrého nie je, a pokúsil sa vyťažiť z nej čriepky dobra.
