Vatikán 22. marca (RV) Svätý Otec sa pri rannej svätej omši vo 4. pôstnu nedeľu 22. marca modlil za tých, ktorí pri pandémii koronavírusu zomierajú osamotení, bez možnosti pozdraviť svojich blízkych. V homílii pozval k pozornej vnímavosti, aby sme zachytili, keď Ježiš prechádza našimi životmi.Pápež František pokračuje v spojení s veriacimi pri slávení Eucharistie v priamom prenose z Domu sv. Marty. Sedem dní v týždni takto vyprosuje zastavenie nákazy Covid-19. V úvode svätej omše dnes vyjadril svoj úmysel týmito slovami:
„V týchto dňoch počujeme správy o mnohých zosnulých; muži, ženy, ktorí zomierajú sami, bez možnosti rozlúčiť sa so svojimi drahými. Myslime na nich a modlime sa za nich. Taktiež za rodiny, ktorú nemôžu sprevádzať svojich drahých pri zomieraní. Naša osobitná modlitba je za zosnulých a ich rodiny.“
V homílii nedele nazývanej Laetare (radostná) vysvetlil Svätý Otec príbeh z Jánovho evanjelia (Jn 9,1-41) o uzdravení slepého od narodenia. Citujúc učiteľa Cirkvi sv. Augustína vyzval k bdelosti, aby sme si všimli, keď Ježiš prechádza našim životom a mohli sa na neho obrátiť.
- -
Homília pápeža Františka
„Tento úryvok Jánovho evanjelia hovorí sám za seba. Je ohlasovaním Ježiša Krista a tiež katechézou. Chcel by som dodať len jednu vec. Sv. Augustín má jednu vetu, ktorá ma vždy zachytí: „Bojím sa, keď Kristus prechádza – Timeo Dominum transeuntem - Mám strach, že by Kristus prešiel.“ – „Ale prečo máš strach z Pána?“ – „Mám obavy, že si neuvedomím, že je to Kristus a nechám ho prejsť“.
Jedno je jasné: v prítomnosti Ježiša vychádzajú na povrch skutočné pocity srdca, ukazujú sa skutočné postoje. Je to milosť, a preto mal Augustín obavu, že by ho nechal prejsť bez toho, že by si povšimol, že prechádza.
Tu je to zrejmé: prechádza, uzdravuje slepého a rozpúta pohoršenie. A tak sa z ľudí dostáva na povrch to najlepšie v nich, i to najhoršie... Slepý... Ohromuje nás múdrosť slepého, ako odpovedá. Bol zvyknutý pohybovať sa rukami, vedel vycítiť nebezpečenstvo, mal čuch na nebezpečné veci, na ktorých by sa mohol pošmyknúť. A pohybuje sa ako slepý. S jasnou a precíznou argumentáciou, a potom použije aj iróniu, dopraje si tento luxus.
Zákonníci poznali všetky zákony, všetky do jedného. Ale boli na ne upnutí. Nepochopili keď prechádzal okolo Boh. Boli strnulí, naviazaní na svoje zvyky. Sám Ježiš to hovorí v evanjeliu: boli pripútaní k zvykom. A ak na zachovanie týchto zvykov museli vykonať nejakú nespravodlivosť, to nebol pre nich problém, pretože zvyky hovorili, že to nie je spravodlivosť; a tá strnulosť ich viedla konať nespravodlivosti. Toto uzavreté chápanie vychádza najavo zoči-voči Kristovi.
Iba toľko. Radím všetkým vám, aby ste si dnes zobrali Evanjelium, Jánovu 9. kapitolu, a prečítali si ju doma v kľude. Jeden, dva krát, pre dobré porozumenie toho, čo sa deje, keď prechádza okolo Ježiš: že vychádzajú na povrch vnútorné postoje. Aby sme dobre pochopili to, čo nám hovorí Augustín: mám obavy z Pána, keď prechádza, že si ho nevšimnem a nerozpoznám ho. A on ma neobráti. Nezabudnite: čítajte si dnes, raz, dva či tri razy, tak dlho ako len budete chcieť, Jánovu 9. kapitolu.“
Eucharistické požehnanie
Pápež František ukončil slávenie svätej omše adoráciou pred vystavenou Eucharistiou a eucharistickým požehnaním. Veriacich pozval k duchovnému svätému prijímaniu slovami modlitby sv. Alfonza de Liguori:
„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“
