[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 21. 09. 2021   Meniny má Matúš       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930   

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Pápež František na Slovensku
Duchovná príprava

www.navstevapapeza.sk

Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Ranná homília: Modlime sa s pokorou, bez namyslenosti a predstierania
P:3, 21. 03. 2020 19:05, ZAH

Vatikán 21. marca (RV) Modlime sa s pokorou, bez namyslenosti a predstierania, že sme spravodliví – o tomto kázal pápež František v sobotu 21. marca v Dome sv. Marty. Svätú omšu obetoval za izolované rodiny s deťmi, žijúce v karanténe.

V homílii Svätý Otec komentoval liturgické čítanie z Knihy proroka Ozeáša (6,1-6) i úryvok z Lukášovho evanjelia (18,9-14), v ktorom Ježiš rozpráva podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi, modliacich sa v chráme. Pozval obnoviť sa v prístupe k osobnej modlitbe, aby bola pokorná, v úprimnej „nahote duše“, bez namýšľania si, že sme lepší od iných.

Za rodiny nútené nevychádzať z domu

Pápež František pred začiatkom slávenia uviedol modlitbový úmysel týmito slovami:

„Dnes by som chcel pamätať na rodiny, ktoré nemôžu vychádzať z domu. Možno jediným obzorom, ktorý majú, je balkón. A dnu je celá rodina: deti, školáci, rodičia. Aby vedeli nájsť spôsob ako dobre komunikovať, budovať láskyplné vzťahy v rodine a vedeli zvíťaziť nad úzkosťami tejto doby pospolu v rodine. Vyprosujme pokoj v rodinách dnes, v tejto kríze, a kreativitu.“

- -

Plné znenie homílie Svätého Otca

„Včera sme počuli Pánovo slovo: „Vráť sa. Vráť sa domov“. V tej istej knihe proroka Ozeáša nachádzame aj odpoveď: „Poďte, vráťme sa k Pánovi“. To je odpoveď, keď sa srdca dotkne to „Vráť sa domov“. «Vráťme sa k Pánovi, lebo on nás poranil a on nás uzdraví, on nás udrel, on nás aj ošetrí. ... Usilujme sa poznať Pána: jeho príchod je istý ako zornica».

Dôvera v Pána je bezpečná: «Príde k nám ako dážď v pravý čas, ako dážď neskorý, čo zavlaží zem». A s touto nádejou ľud začína cestu návratu k Pánovi. A jedným zo spôsobov, ako nájsť Pána, je modlitba. Modlime sa k Pánovi, vráťme sa k nemu.

V Evanjeliu nás Ježiš učí, ako sa modliť. Sú tu dvaja muži – jeden namyslený, ktorý sa ide modliť, no len aby porozprával, aký je výborný. Akoby Bohu hovoril: „Pozri, aký som skvelý: ak niečo potrebuješ, len povedz, ja ti ten problém vyriešim“. Takto sa obracia na Boha. Namyslenosť. Možno vykonával všetko to, čo predpisoval Zákon, hovorí: „Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám ... som skvelý“.

Toto nám zároveň pripomína ďalšie dve osoby. Pripomína nám to staršieho brata z podobenstva o márnotratnom synovi, keď ide za otcom a hovorí: „Ja, čo som tak dobrý, nemám oslavu, no tomuto nepodarenému robíš hostinu...“ - Namyslenec.

Ďalším, o ktorom sme počuli v týchto dňoch, je príbeh onoho boháča bez mena, ktorý bol síce bohatý, ale nebol schopný urobiť si meno... vôbec sa nezaujímal o biedu ostatných. Títo majú istotu v sebe samých alebo v peniazoch či moci...

Potom je tu ďalší človek – mýtnik. Ten nejde dopredu k oltáru. Nie. Zostáva vzadu. «Stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“».

Aj tento nás vedie k spomienke na márnotratného syna: uvedomil si vykonané hriechy, nepekné veci, ktoré spáchal; aj on sa bil do pŕs, hovoriac: „Vrátim sa k môjmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som.“

Pokorenie sa. Pripomína nám aj toho druhého - žobráka Lazára ležiaceho pri boháčových dverách, ktorý žil vo svojej biede pred zrakom namyslenosti toho pána. V Evanjeliu zakaždým nachádzame tieto paralely postáv.

V tomto prípade nás Pán učí, ako sa modliť, ako sa obracať na Pána: s pokorou. Je jeden pekný obraz v liturgickom hymne zo sviatku sv. Jána Krstiteľa. Hovorí, že ľud prichádzal k Jordánu, aby prijal krst, „s obnaženou dušou i nohami“: modliť sa s obnaženou dušou, bez masiek, bez prestrojovania sa za cnostných.

Pán, ako sme to čítali v úvode omše, odpúšťa všetky hriechy, no potrebuje, aby som mu tie hriechy ukázal, v mojej obnaženosti. Modliť sa takto, obnažení, s obnaženým srdcom, bez zakrývania, nespoliehajúc sa dokonca ani na to, čo som sa naučil o spôsobe modlitby...

Modliť sa, len ty a ja, z tváre do tváre, s obnaženou dušou. Toto nás učí Pán. Naopak, keď ideme za Pánom s prílišnou sebaistotou, upadneme do namyslenosti tohto [farizeja] alebo toho staršieho brata či toho boháča, ktorému nič nechýbalo. Našu istotu budeme mať niekde inde: „Ja idem k Pánovi náročky, lebo sa tak patrí a som dobre vychovaný... a hovorím k nemu prakticky tvárou v tvár...“ - Toto nie je cesta. Cesta je poníženie sa. Ponížiť sa.

Cestou je realita. A jediný človek v tomto podobenstve, ktorý pochopil realitu, bol mýtnik: „Ty si Boh a ja som hriešnik“. Toto je realita. Avšak to, že som hriešnik, nehovorím ústami, ale srdcom.

Cítiť sa byť hriešnikom.

Nezabudnime čomu nás Pán učí: sebaospravedlňovanie je nadradenosťou, je pýchou, je vyvyšovaním seba samých. Je to prestrojovaním sa za niečo, čím nie som. A biedy zostávajú vo vnútri. Farizej ospravedlňoval seba samého. Vyznajme priamo svoje hriechy, bez ich ospravedlňovania, bez toho, aby som hovoril: „Ale nie, urobil som to, no nebola to moja vina...“. S obnaženou dušou. V nahote duše.

Nech nás Pán naučí tomu porozumieť, tomuto postoju, s akým máme začínať modlitbu. Keď modlitbu začneme naším sebaospravedlňovaním, našimi istotami, nebude to modlitba: bude to ako hovoriť so zrkadlom. Naopak, keď začíname modlitbu s pravdivou realitou – „som hriešnik, som hriešnica“ – je to dobrý krok vpred, nechať na sebe spočinúť Pánov pohľad. Nech nás Ježiš tomuto naučí.“

Duchovné sväté prijímanie slovami sv. Alfonza de Liguori

Svätú omšu aj dnes uzavrela adorácia Najsvätejšej sviatosti a eucharistickým požehnaním. Svätý Otec veriacich v priamom prenose pozval k duchovnému svätému prijímaniu modlitbou, ktorá pochádza od sv. Alfonza de Liguori:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

Preložila: Slovenská redakcia VR

( TK KBS, RV zk, jb; ml ) 20200321004   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]