TK KBS

Dnes je sobota 04. 07. 2020   Meniny má Prokop       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Cirkev slávi patróna otcov, tesárov a zomierajúcich - svätého Jozefa
P:3, 19. 03. 2020 08:00, DOM



Bratislava 19. marca (TK KBS) V liturgickom kalendári dnes slávime sviatok sv. Jozefa, ženícha Panny Márie a patróna univerzálnej Cirkvi. O úcte k sv. Jozefovi v prvých storočiach nevieme. Až v 12.-13. storočí si ho niektoré rehole vyvolili za patróna, uctieval ho napr. sv. František Assiský, františkáni, dominikáni, sv. Terézia z Avily. Pápež Pius XII. zaviedol sviatok sv. Jozefa Robotníka 1. mája, ktorý je však len ľubovoľnou spomienkou. Sv. Jozef je považovaný za patróna otcov, tesárov, robotníkov, ekonómov, prokurátorov, zomierajúcich.

„Vlastnosť, ktorá sa najviac vyníma na svätom Jozefovi, je jeho zmysel pre prítomnosť Boha, teda prístup, typický pre človeka, ktorý vediac, že Boh je mu nablízku, sa správa najsvätejším možným spôsobom. Jeho duchovnosť spočíva v poslušnosti voči Božej vôli. Pre každého človeka má Boh svoj plán... Dnes sa veľa hovorí o povolaní – a Jozef bol povolaný byť otcom Ježiša. Jeho duchovnosťou, ktorou odpovedá na výzvu a povolanie, je poslušnosť," hovorí o ňom odborník na život tohto svätca Tarcisio Stramare.

"Jeho „áno“ nie je len vyslovené perami, ale predovšetkým vyjadrené konaním. V apoštolskej exhortácii o svätom Jozefovi „Redemptoris Custos“ pápež Ján Pavol II. začína slovami, že Jozef, povolaný byť otcom Ježiša, urobil to, čo mu Najvyšší prikázal. Na jednej strane je tu teda povolanie k tomuto veľkému poslaniu a na strane druhej odpoveďou je práve poslušnosť, to znamená vykonanie toho, čo chce Boh," dodal biblista Stramare.

„Sv. Jozef je muž, ktorý vie sprevádzať v tichosti“ a je „mužom snov“. Takto charakterizoval sv. Jozefa v jednej zo svojich homílii pápež František.

Vo Svätom písme poznáme Jozefa ako „spravodlivého muža, ktorý dodržiaval Zákon, robotníka, pokorného, zamilovaného do Márie“. V prvej chvíli tvárou v tvár nedorozumeniu „uprednostňuje stiahnuť sa bokom“, „Boh mu však potom zjavuje jeho poslanie“. A tak Jozef prijíma svoju úlohu, svoju rolu a sprevádza rast Božieho Syna „v tichosti, bez súdenia, bez ohovárania a bez klebiet“.

Petrov nástupca vysvetlil, že sv. Jozef bol mužom konkrétnosti, avšak mal otvorené srdce, bol „mužom snov“, nie však „rojkom“. „Sen je privilegovaným miestom pre hľadanie pravdy, pretože tam sa jej nebránime. Sny jednoducho prichádzajú. A Boh hovorí aj v snoch. Nie vždy, pretože zvyčajne je to naše podvedomie, ktoré sa nám vybavuje, avšak Boh si toľkokrát zvolil prehovoriť v snoch. Urobil tak mnohokrát, v Biblii to vidieť, či nie? V snoch. Nuž Jozef bol mužom snov, nebol však nijaký rojko. Nebol vo fantáziách. Byť rojkom je niečo iné: je ním ten, ktorý sa so svojou vierou pohybuje v oblakoch a nemá nohy na zemi. Jozef mal nohy na zemi. Bol však otvorený.“

Sv. Jozef bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Vieme o ňom veľmi málo, len to, čo je o ňom napísané v Sv. Písme. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta, pravdepodobne kvôli práci. Bol chudobným tesárom. V Nazarete sa zasnúbil s Máriou, tradícia hovorí, že vtedy už bol v pokročilom veku. Keď Mária počala, bolo to tajomstvo, takže ani Jozef o tom nevedel. Tam sa ukázal Jozefov charakter. Spolu totiž nebývali ani nežili, a on videl, že čaká dieťa. Zrejme ho to trápilo; podľa vtedajších zvyklostí ju mal dať ukameňovať. On sa však rozhodol, že ju radšej potajomky prepustí, aby jej neublížil. Vtedy sa mu zjavil Pánov anjel a povzbudil ho, aby si ju nebál zobrať za manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je od Boha. Jozef poslúchol. Ďalšia zmienka o ňom je vtedy, keď išiel na základe vládneho nariadenia do Betlehema, keďže bolo veľké sčítanie ľudu v Rímskej ríši, do ktorej vtedy patrila aj Palestína. Tam Mária porodila svoje dieťa – Ježiša, dlho očakávaného Mesiáša.

Jozef vždy vystupuje ako hlava rodiny, ako ten, ktorý sa má zodpovedne postarať o svoju rodinu. Na štyridsiaty deň išli do Jeruzalema, aby obetovali Ježiša v chráme Bohu. Potom sa vrátili do Betlehema. Do Nazareta zrejme nechceli ísť kvôli jeho neslávnej povesti. V evanjeliu sa spomína aj príbeh mudrcov, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa kráľovi. Bolo to asi dva roky po narodení Ježiša. Keďže kráľ Herodes potom číhal na život malému Ježišovi, Jozef sa zobral s celou rodinou do Egypta. Tradícia hovorí, že tam sa usídlili v niektorej zo židovských osád, asi na severovýchode od Káhiry. Keď nebezpečenstvo pominulo, vrátili sa z Egypta, ale usadili sa v Nazarete, keďže krutovláda Herodesovho nástupcu Archelaa pokračovala. Ďalej sa sv. Jozef spomína už iba raz, a to keď sa dvanásťročný Ježiš stratil v chráme. Táto krátka správa hovorí o tom, že Svätá rodina viedla usporiadaný život – každý rok chodievali do chrámu, ako kázal židovský zákon. V ďalších rokoch sa Ježiš vyučil popri Jozefovi tesárskemu remeslu.Viac zmienok v Evanjeliu o sv. Jozefovi nemáme. Nezachytávajú ani jedno jeho slovo. Nevieme ani to, kde a kedy zomrel. Asi sa to stalo ešte pred verejným vystúpením Ježiša.

Zdroje: Archív TK KBS / Vatikánsky rozhlas / Životopisy svätých



( TK KBS, tk, zs, rv; ml ) 20200319010   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020