[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je sobota 28. 11. 2020   Meniny má Henrieta       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30      

  COVID-19
Núdzový stav

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Ranná homília: Náš Pán je Bohom blízkosti, buďme si takí navzájom
P:3, 18. 03. 2020 13:15, ZAH



Vatikán 18. marca (RV) Aj v stredu 18. marca obetoval pápež František svätú omšu za zastavenie šírenia pandémie a za posilu v súčasnej náročnej situácii. V priamom prenose z Domu sv. Marty sa modlil zvlášť za zdravotníkov, ktorí zomreli pri pomáhaní chorým na koronavírus. Na záver opäť vystavil Oltárnu sviatosť na adoráciu a udelil eucharistické požehnanie.

Svätý Otec v úvode vyzval pamätať na tých, ktorí podľahli nákaze epidémie Covid-19: „Modlime sa dnes za zosnulých, ktorí následkom vírusu prišli o život; zvlášť by som chcel, aby sme sa modlili za zdravotníkov, ktorí zomreli v týchto dňoch. Darovali život v službe chorým.“

V homílii pápež čerpal František z oboch čítaní liturgického dňa (Dt 4,1.5-9 a Mt 5,17-19), ktoré hovoria o Zákone, ktorý Boh dal svojmu ľudu. Boh je pri nás aj v tomto ťažkom momente a žiada nás, aby sme aj my boli nablízku jeden druhému, zdôraznil Svätý Otec. Nasleduje plné znenie jeho homílie:

„Téma oboch dnešných čítaní je Zákon. Zákon, ktorý Boh dáva svojmu ľudu. Zákon, ktorý sa nám Pán rozhodol dať, a ktorý sa Ježiš podujal priviesť až k najvyššej dokonalosti. Ale je tu jedna vec, ktorá priťahuje pozornosť: spôsob, akým Boh tento Zákon dáva. Mojžiš hovorí: „Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?“.

Pán dáva Zákon svojmu ľudu s postojom blízkosti. Nie sú to predpisy nejakého vládcu, ktorý môže byť vzdialený, alebo nejakého diktátora... Nie: je to blízkosť; a my zo Zjavenia vieme, že je to blízkosť otcovská, blízkosť otca, ktorý sprevádza svoj ľud tým, že mu dáva dar Zákona. Blízky Boh. „Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?“

Náš Boh je Boh blízkosti, je blízkym Bohom, ktorý kráča so svojím ľudom. Ten obraz na púšti, v knihe Exodus: oblak, ohnivý stĺp, ktorý chráni ľudí. Kráča so svojím ľudom. Boh nie je taký, že nechá napísané predpisy „a ty pokračuj“. Dáva predpisy, píše ich vlastnou rukou do kameňa, dáva ich Mojžišovi, odovzdáva mu ich, ale nenecháva predpisy s tým, že by sa pobral preč: kráča, je nablízku. „Ktorý národ má Boha tak blízko?“ Je to blízkosť. Náš Boh je Bohom blízkosti.  

A prvou odpoveďou človeka, na prvých stránkach Biblie, sú dva postoje popretia blízkosti. Našou odpoveďou je vždy vzdialenie sa, vzďaľujeme sa od Boha. On sa nám stáva blízkym, a my sa vzďaľujeme.

Tie dve prvé stránky Biblie: prvý postoj Adama spolu so ženou je ukryť sa: ukrývajú sa pred Božou blízkosťou, hanbia sa, pretože zhrešili, a hriech nás vedie k ukrývaniu sa, k odmietaniu blízkosti.

A mnohokrát je tu predstava teológie sústredenej čisto na „sudcu“, a preto sa ukryjem: mám strach.

Druhý ľudský postoj k ponuke tejto Božej blízkosti je zabitie. Zabiť brata. „Ja nie som strážcom môjho brata“. Dva postoje, ktoré rušia každú blízkosť. Človek odmieta blízkosť Boha, chce byť pánom
vzťahov, a blízkosť prináša so sebou vždy nejakú slabosť.

„Blízky Boh“ si volí byť slabým, a čím bližším sa stáva, tým sa zdá slabším. Keď prichádza k nám, aby prebýval s nami, stáva sa človekom, jedným z nás: urobí sa slabým a nesie tú slabosť až na smrť, a to tú najkrutejšiu smrť, smrť vrahov, smrť najväčších hriešnikov. Blízkosť Boha pokoruje. On sa pokoruje, aby bol s nami, aby s nami kráčal, aby nám pomáhal.

„Blízky Boh“ nám hovorí o pokore. Tam nie je nejakým „Bohom-velikánom“, nie. Je blízkym. Je domácim. A toto vidíme v Ježišovi, Bohu, ktorý sa stal človekom, blízkym až na smrť, aký je voči svojim učeníkom: sprevádza ich, učí ich, napomína ich s láskou... Pomyslime napríklad na Ježišovu blízkosť skľúčeným učeníkom z Emuaz: prežívali úzkosť, boli zdrvení, a on sa k nim pozvoľna približuje, aby im dal porozumieť posolstvu života, zmŕtvychvstania.

Náš Boh je blízky a žiada od nás, aby sme boli jeden druhému nablízku, neodďaľovali sa navzájom. A v tejto krízovej chvíli kvôli pandémii, ktorú prežívame, sa žiada túto blízkosť preukazovať ešte viac, dať ju najavo ešte viac. Možno sa nemôžeme priblížiť fyzicky kvôli strachu z nakazenia, ale určite v sebe prebuďme postoj vzájomnej blízkosti: modlitbou, pomocou, množstvom spôsobov blízkosti.

A prečo máme byť blízki jeden druhému? Pretože náš Boh je blízkym, prial si nás sprevádzať životom. Je Bohom blízkosti. Preto my nie sme osamotenými ľuďmi: sme blížnymi, pretože dedičstvo, ktoré sme dostali od Pána je blízkosť, teda gesto blízkosti.

Prosme Pána o milosť byť si vzájomne blízkymi, neukrývať sa jeden pred druhým, neumývať si ruky nad problémom druhých, ako to urobil Kain. Nie. Buďme blízkymi. Blížnymi. Blízkosť. „Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?“

Preložila: Slovenská redakcia VR



( TK KBS, RV mh, jb; ml ) 20200318021   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]