Bratislava 18. marca (TK KBS) V Indii sa po jedenástich rokoch dostal na slobodu kresťan Bhaskar Sunamajhi, ktorý bol v roku 2008 falošne obvinení a odsúdení za vraždu vodcu hinduistov v provincii Kandhamal v indickom štáte Urísa (Odisha) spolu s ďalšími šiestimi kresťanmi. Na slobodu sa však tento manžel a otec dostal len na kauciu. Vražda spustila najhoršiu vlnu prenasledovania kresťanov v modernej indickej histórii. Takmer 100 kresťanov bolo zabitých, 300 kostolov a 6000 domov bolo zničených. Bhaskar bol však nedávno spolu so šiestimi ďalšími obžalovanými kresťanmi po 11 rokoch väzenia prepustený na kauciu.
Bhaskar Sunamajhi bol na návštevy polície u seba doma zvyknutý. Ako Gram Rakhi, akýsi “strážca dediny” Kotagarh, často s políciou spolupracoval na riešení problémov, ktoré sa u nich v dedine vyskytli. Nezľakol sa preto ani 13. decembra 2008, keď mu opäť zaklopali na dvere. “Práve sme s priateľmi hrali karty,” spomína si Sunamajhi. Policajti ho vyzvali, aby išiel s nimi. “Ráno sa môžeš vrátiť, povedali. Prekvapilo ma, keď mi povedali, aby som si vzal aj nejaké peniaze na osobné výdavky.”
Napriek tomu s nimi poslušne išiel. Návrat domov mu trval 11 rokov. “Na začiatku som netušil, prečo ma uväznili. Bolo to, akoby som bol obklopený úplnou temnotou. Postupne som spoznal ďalších šesť kresťanov, ktorí boli rovnako ako ja zatknutí. Rozhodli sme sa spolu modliť a dôverovať Pánovi, pretože sme nespravili nič zlé,” hovorí.
Situácia sa zdala beznádejná. Boli obvinení z vraždy, o ktorej vedeli, že ju nespáchali. “Keď sme boli vo vnútri veľmi zúfalí, modlitba predstavovala pre nás jedinú útechu. Popri našich spoločných modlitbách som každý deň začínal i končil tichou osobnou modlitbou,” hovorí.
Tento prípad nebol v Indii ojedinelý. India je síce formálne sekulárna krajina, hovorí sa o nej aj ako o najväčšej demokratickej krajine na svete. No v realite sa vláda nikdy neštítila využiť náboženskú kartu, najmä v čase, keď jej klesala popularita.
Napríklad v roku 2002 úrady ovládané vládnou stranou zmasakrovali v Guajarate tisícky nevinných moslimov a desaťtisíce vyhnali z ich domov. Situácia v roku 2008 si zas vyžiadala obrovské straty na životoch kresťanov. Takmer stovku zavraždili, desiatky tisíc ľudí muselo utiecť, vypálili 300 kostolov.
Už v roku 2003 napísal americký politológ indického pôvodu Fareed Zakaria vo svojej knihe Budúcnosť slobody, že „v priebehu posledných desaťročí sa začala India pomaly líšiť od obrazu, ktorý majú vo svojich srdciach jej obdivovatelia. Nestala sa menej demokratickou: v dôležitých záležitostiach je dokonca demokratickejšia. Dnes je však menej tolerantná, menej nábožensky neutrálna, menej liberálna a menej si ctí zákony.“
Žiaľ, situácia sa za tie roky nezlepšila, práve naopak. Podľa publikácie z dielne ACN Trpiaci a zabudnutí: Správa o prenasledovaní kresťanov v rokoch 2017 – 2019 patrí India ku krajinám, kde sa najviac zhoršilo dodržiavanie náboženskej slobody.
Podľa jedného výpočtu bolo v roku 2017 zaznamenaných 440 protikresťanských incidentov, 477 v roku 2018 a 117 v prvom štvrťroku 2019. Útoky sprevádza zabíjanie konvertitov a sexuálne násilie, ako je napríklad znásilnenie piatich žien pracujúcich pre kresťanskú mimovládnu organizáciu v Džhárkhande. V roku 2018 bolo zatvorených viac ako 100 kostolov z dôvodu extrémistických útokov alebo zásahov zo strany štátnych orgánov.
Protikresťanské nálady prežíval uplynulých 11 rokov Bhaskar Sunamajhi spolu s ďalšími siedmimi väzňami za mrežami. “Počas niektorých nocí som bol veľmi zúfalý a stále som musel plakať. Potom som sa neskoro do noci modlil, až kým som nezaspal. Bez modlitieb by som bol duševnou troskou,” priznáva. Ostatní väzni na nich hľadeli ako na vrahov a tak sa k nim aj správali.
“Jediným pozitívom, na ktoré ktoré spájam s časom stráveným vo väzení, je to, že som sa naučil správne písať. Ako väčšina ľudí v našej odľahlej oblasti, ani ja som nikdy nebol v škole; teraz som využil voľný čas vo väzení, aby som sa učil písať.”
Okrem čítania Biblie si začal do poznámkového bloku zapisovať náboženské piesne, ktoré spievali počas modlitieb. “Každú strofu som napísal inou farbou,” smeje sa. To bolo maximum kreativity, ktoré si za mrežami mohol dovoliť.
Aj s manželkou sa mohol vidieť iba raz za mesiac. “Trvalo jej celý deň, kým sa dostala z našej dediny do väznice Phulbani, vzdialenej 100 míľ. Cesta pre ňu znamenala niekoľko prestupov autobusmi. Na druhý deň ráno prišla k väzenskej bráne a čakala na návštevné hodiny, ktoré boli často až popoludní.
Keď mal ich syn Daud štyri roky, Debaki sa rozhodla nechať ho v Phulbani s pastorom, ktorý k sebe prijal niekoľko ďalších detí. “V blízkosti našej dediny nebola žiadna škola a nechceli sme, aby náš syn zostal negramotný ako my. Niekedy priviedla Dauda do väzenia. To boli skvelé dni. Daud mal iba šesť mesiacov, keď som sa dostal za mreže,” vysvetľuje.
O niekoľko mesiacov neskôr prišla Debaki s dobrou správou, že v marci 2016 pôjde s manželkami ostatných šiestich do Naí Dillí. Pri tejto príležitosti bola zahájená online kampaň za ich prepustenie. “Všetci sme boli nadšení a plní nádeje. Zintenzívnili sme naše modlitby a čakali na veľký deň.” Vedeli, že sloboda sa blíži. Museli však čakať ďalšie tri roky.
“Boli sme nadšení, keď bol v máji 2019 prepustený Gornath Chalenseth. Vedeli sme, že Boh koná v náš prospech.” Nakoniec ho 5. decembra prepustili – zatiaľ len na kauciu. “Bol som nesmierne šťastný, keď sme všetci siedmi mohli spolu stráviť Štedrý večer s Bibliou v ruke a na slobode v našej domovskej dedine. Bolo tiež neuveriteľné vidieť, že môj syn sa za tých jedenásť rokov stal vyšším ako ja. Som rád, že som opäť so svojou manželkou Debaki, s príbuznými a ľuďmi z dediny. Ďakujem Bohu za slobodu. Prosím všetkých, aby sa modlili za nás siedmich. Sme von len na kauciu. Stále sme obvinení z vraždy, ktorú sme sa nespáchali. Modlíme sa, aby Najvyšší súd v Urísy (Odishi) zrušil obvinenia, aby sme mohli žiť v pokoji.“
Kresťanstvo je v Indii značne menšinové náboženstvo. Kresťanov sa v krajine síce nachádza okolo 35 miliónov, z toho 70 percent katolíkov, avšak vzhľadom na celkovú populáciu kresťania tvoria len 2,3 percenta obyvateľov.
Navyše, väčšina z nich patrí k najchudobnejším vrstvám spoločnosti. V krajine stále do určitej miery funguje kastový systém, v rámci ktorého väčšina kresťanov patrí do tej najspodnejšej – tzv. nedotknuteľní.
Tejto kaste sa v rozpore s originálnymi duchovnými textami hinduizmu prisudzuje nečistota. Členovia vyšších kást sa jej majú vyhýbať, čo prakticky znamená, že títo ľudia majú len minimálnu šancu na zamestnanie, vzdelanie a dôstojný život.
Pápežská nadácia ACN preto v Indii podporuje viacero projektov zameraných na materiálnu aj pastoračnú pomoc.
TK KBS informoval Dominik Harman
