Vatikán 5. marca (RV) Od konca minulého roka sa na nosníku kupoly Vatikánskej baziliky objavili lešenia. Práce sú rozvrhnuté na obdobie štyroch rokov. Ako prvá sa plnej kráse ukáže predná časť, viditeľná z námestia.Plán práce reštaurátorov priblížil pre denník L´Osservatore Romano architekt Dielne sv. Petra (Fabbrica di San Pietro) Luca Virgilio. Po zreštaurovaní priečelia baziliky pri príležitosti jubilejného roku 2000 prišli v roku 2007 na rad ďalšie časti. Cieľom súčasnej fázy prác, ktoré sa začali 2. septembra 2019 stavbou lešenia, je zreštaurovanie veľkého bubna kupoly sv. Petra.
Ako vysvetlil Luca Virgilio, náročnosť reštaurovania vyplýva z architektonickej štruktúry, naprojektovanej Michelangelom a Giacomom Della Porta. Výška osemstenného bubna, na ktorom spočíva samotná veľká kupola sv. Petra, je 36,63 metrov. Plocha travertínového povrchu je 8 900 metrov štvorcových.
Práce na nosníku kupoly sv. Petra sa začali prednou časťou, ktorá je viditeľná z námestia pred bazilikou i z diaľky od Anjelského hradu. Reštaurátorský projekt predpokladá štyri roky práce, aby boli dokončené všetky vonkajšie časti baziliky.
Taliansky architekt Luca Virgilio sa podieľal aj na reštaurovaní malých vonkajších kupol Vatikánskej baziliky. Na kupolách Gregoriana a Clementina pracovali od roku 2007. Súčasné práce na bubne veľkej kupoly predstavujú záverečnú fázu obnovy vonkajších murív Baziliky sv. Petra, ktorých celková plocha je 35 000 metrov štvorcových.
Reštaurovanie umeleckých pamiatok je vysoko špecializovaná práca, ktorá vychádza z teórie a jej odborných zásad. Moderné reštaurovanie napr. musí rešpektovať „princíp rozoznateľnosti a reverzibility samotného zásahu“, vysvetlil vatikánsky reštaurátor. Stáročiami stmavnutý travertínový povrch Vatikánskej baziliky preto obnovujú s odborne stanovenou mierou vyčistenia a so zachovaním na niektorých miestach aj vzácnej „historickej patiny“.
