Vatikán 2. marca (RV) Dnešný dátum 2. marca 2020 má pre historikov osobitný cveng ako deň, keď sa z rozhodnutia pápeža Františka sprístupnili bádateľom archívy Svätej stolice z obdobia pontifikátu Pia XII. Po rokoch práce archivárov na usporiadaní materiálov a ich digitalizácii nastúpili do štúdia ich obsahu samotní historici.Medzi dokumentami, ktoré budú k dispozícii bádateľom sú aj tie, ktoré uchováva Historický archív Sekcie pre vzťahy so štátmi vatikánskeho Štátneho sekretariátu. Význam týchto dokumentov priblížil v rozhovore pre Vatican News arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár pre vzťahy so štátmi.
Aký typ dokumentov sa otvorením Historického archívu Sekcie pre vzťahy so štátmi poskytne na konzultáciu?
„Historický archív Sekcie pre vzťahy so štátmi je archív stále živej a pomerne nedávno založenej inštitúcie, čiže s pôvodom v roku 1814. Historický archív Štátneho sekretariátu (Sekcie pre vzťahy so štátmi) je fyziologicky spojený s činnosťou celej inštitúcie. Jeho podoba vyplýva práve z vývoja a činnosti Štátneho sekretariátu v medzinárodnom meradle, z pápežskej diplomacie na obranu mieru a spravodlivosti národov.
Dokumenty, ktoré svojho času patrili Posvätnej kongregácii pre mimoriadne cirkevné záležitosti (AA.EE.SS. - Affari ecclesiastici straordinari) a po roku 1960 Rade pre verejné záležitosti Cirkvi (Affari pubblici) sú všetky uchované v našej Sekcii. Okrem toho sa tu uchovávajú zbierky zo stretnutí kardinálov AA.EE.SS., fond Caprano a písomnosti kardinála Agostina Casaroliho.“
Čo obsahuje Historický archív Štátneho sekretariátu ohľadom pontifikátu Pia XII.? O koľkých dokumentoch hovoríme?
„Pontifikát Pia XII. (1939-1958) sa tiahne rozhodujúcim obdobím dejín 20. storočia, od Druhej svetovej vojny po Studenú vojnu, dvoma desaťročiami. Dokumentačný materiál patriaci k pontifikátu Pia XII. má približne dva milióny písomností, čo zodpovedá 323 metrom dĺžky regálov.
Písomnosti hovoria o činnosti Svätej stolice počas svetového konfliktu; o diplomatických vzťahoch; o konkordátnych otázkach, zmluvách, ratifikáciách; o humanitárnych a podporných dielach; o pravidelných reláciách ohľadom politicko-náboženskej situácie; o záležitostiach školstva; o otázkach týkajúcich sa Vatikánskeho štátu; o činnosti niektorých predstaviteľov ako je kardinál Maglione, Mons. Tardini, Mons. Montini, atď.“
Jednou z osobitostí vášho archívu je digitalizácia dokumentov. Aké výhody to prináša pre výskumníkov?
„Od 2. marca bude pre výskumníkov k dispozícii viac ako 1.300 000 digitálnych dokumentov prístupných cez súpisky. Prvých desať rokov Pacelliho pontifikátu (1939 – 1948) je kompletne hotových vo všetkých sériách. Na druhej polovici, po roku 1948, sa postupne pracuje, aby boli kompletné všetky série.
Digitalizácia má mnoho výhod: z hľadiska konzervácie týchto svetovo jedinečných dokumentov, digitalizačná metóda zaručuje ich lepšie uchovanie, eliminovaním opotrebovania prepravou a prehliadaním v papierovej podobe. Je tu potom i výhoda pre nahliadanie: kapacita Konzultačnej sály (študovne dokumentov) je 20 plus ďalšie dve osoby. Každý výskumník sa bude môcť dostať z každého z počítačov k celému objemu dostupných dokumentov. Všetci prijatí výskumníci si budú môcť prezerať určitý dokument aj v paralelnom čase.
Nebude sa už strácať čas čakaním a vyhľadávanie je voľné v plnom rozsahu. Tiež rýchlosť vyhľadávania a prehliadania bude pravdepodobne vysoko cenená. Ďalšou výhodou digitalizácie bude možnosť vyžiadať si v reálnom čase kópie, ktoré si bude chcieť vziať so sebou. Žiadosti a reprodukcie dokumentov budú fungovať automatizovane. Nová Konzultačná miestnosť Pia XII., v Borgiovej veži (Torre Borgia), je vybavená príslušnými terminálmi pre nahliadanie.“
Môžete spomenúť niektoré konkrétne série alebo fondy?
„Okrem tradičných sérií z fondu AA.EE.SS., ktoré z veľkej časti viažu na krajiny, s ktorými má Svätá stolica diplomatické vzťahy, môžem spomenúť zväzky Služby počúvania zahraničných rozhlasových vysielačov (S.A.R.E.). Od mája 1944 do konca vojny skupina rehoľníčok poverených sledovaním hlavných rozhlasových staníc, počúvala a prepisovala programy týkajúce sa vojny so správami ohľadom jej priebehu, a informovala v reálnom čase predstavených Štátneho sekretariátu. Išlo o rozličné vysielače z rôznych krajín viacerých kontinentov.
Aj „Dielo Svätej stolice na záchranu Ríma 1939 - 1944“ si určite zaslúži, aby sme ho spomenuli. A potom je tu jedna veľká novinka: ohromné množstvo písomností z multilaterálneho fondu (asi 100 000 digitálnych dokumentov) by sa mohlo ukázať veľmi zaujímavým.“
Vychádzajúc z dôkladne vykonanej katalogizácie a digitalizácie, čo sa dá povedať o postave pápeža Pacelliho počas vojny?
„Postava pápeža sa vyjaví v celej jeho veľkosti, ako obrancu ľudstva a ako autentického univerzálneho pastiera. Pacelli bol odvážnym diplomatom. Ako pápež preukázal bezmedznú dobročinnosť, nie vždy chápanú a zdieľanú ani vo vnútri vatikánskych múrov. Z písomností sa jasne ukáže úsilie vynaložené na vyplnenie žiadostí o pomoc pre záchranu prenasledovaných a núdznych v ohrození života. Vyjaví sa istotne aj nenávisť nacizmu voči Cirkvi a samotnému pápežovi.“
Historický archív k obdobiu pontifikátu Pia XII. ponúkne zaujímavý prierez počiatočným obdobím Studenej vojny. Čo môžeme očakávať? Je pravda, že pápež Pacelli môže nejakým spôsobom byť považovaný za predchodcu „Vatikánskej východnej politiky“ - Ostpolitik?
„Nie je na mne, aby som vyjadroval náhľady a úsudky, ale istotne sa vyjavia neočakávané písomnosti, ktoré vnesú nové svetlo do mnohých otázok. Posledné výskumy naznačujú, že tu bola najmä v bezprostrednom povojnovom období intenzívna aktivita rehoľníkov, vyslaných pápežom, aby sa pokúsili rokovať so sovietskymi vysokými činiteľmi. Už dostupné zdroje hovoria o vôli Pia XII. nájsť istý „modus vivendi“, čo je kľúčové slovo takzvanej Ostpolitik. Možno čoskoro nájdu potvrdenie.“
