Vatikán 19. februára (RV) Pri stredajšej generálnej audiencii 19. februára pokračoval Svätý Otec v katechézach o blahoslavenstvách. Vo štvrtej časti cyklu hovoril o tichosti, ktorá však nie je akousi zbabelosťou, ale naopak získava srdcia bratov a zmierňuje hnev.Ježišove slová „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5,5) majú v biblickej symbolike hlbší význam, vysvetlil pápež Franišek: „Boží ľud nazýva „dedičstvom“ práve zem Izraela, ktorá je Zasľúbenou zemou.“
„Tichý je ten, kto zdedí to najvznešenejšie z území. Nie je nejakým zbabelcom, slabochom, ktorý si robí z núdze cnosť a uzatvára sa, aby sa vyhol problémom. Práve naopak! Je to človek, ktorý dostal dedičstvo a nechce ho premrhať.
Tichý nie je akýsi prispôsobivec, ale je to učeník Krista, ktorý sa naučil brániť úplne inú zem. Bráni svoj pokoj, bráni svoj vzťah s Bohom, bráni svoje dary, dary Božie, pestujúc milosrdenstvo, bratstvo, dôveru a nádej. Pretože tichí sú ľuďmi milosrdnými, bratskými, dôveryhodnými a ľuďmi s nádejou.“
„Niet krajšieho územia, ktoré môžeme získať, než je znovuobjavený pokoj s bratom. A toto je tá zem, ktorú máme zdediť tichosťou!“ – zakončil svoju katechézu Svätý Otec.
Medzi pútnikmi, ktorí si do vatikánskej Auly Pavla VI. prišli vypočuť slová pápeža Františka a prijať jeho apoštolské požehnanie, bola aj skupina z Katolíckeho gymnázia Štefana Moysesa v Banskej Bystrici. V sále dominovali uniformy troch stoviek talianskych príslušníkov armády.
Svätý Otec v závere zvlášť oslovil prítomných chorých, mládež, seniorov, ako aj mladomanželské páry: „Dôverujte Pánovi a usilujte sa vnikať do jeho plánov prijatím toho, že jeho spása k nám môže prísť inými cestami, než by sme očakávali.“
Katechéza o blahoslavenstvách (4)
Na začiatku katechézy zaznel úryvok z Knihy Žalmov (37,3.8-11): «Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia. Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému. Všetci ničomníci budú zničení, lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme. Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš. Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji.»
Plné znenie katechézy Svätého Otca: Blahoslavení tichí
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V dnešnej katechéze sa pozrieme na tretie z ôsmich blahoslavenstiev Matúšovho evanjelia: «Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme» (Mt 5,5).
Pojem „tichý“, ktorý je tu použitý, znamená doslova pokojný, jemný, mierny, láskavý, nenásilný. Tichosť sa ukazuje vo chvíľach konfliktov, je ju poznať na základe reakcie v situácii nevraživosti. Každý sa môže zdať tichým, keď je všetko pokojné, ale ako reaguje „pod tlakom“, ak na neho niekto útočí, uráža ho, napáda?
V jednom úseku sa sv. Pavol odvoláva na «Kristovu miernosť a skromnosť» (2 Kor 10,1). A sv. Peter zasa pripomína Ježišov postoj v utrpení: neodpovedal a nevyhrážal sa, pretože «sa zveroval tomu, ktorý súdi spravodlivo» (1 Pt 2,23). Ježišova tichosť sa dôrazne ukazuje počas jeho utrpenia.
V Písme slovo „tichý“ označuje aj toho, kto nemá pozemkové vlastníctvo. A tak na nás robí silný dojem, keď tretie blahoslavenstvo hovorí práve o tom, že tichí „budú dedičmi zeme“.
V skutočnosti toto blahoslavenstvo cituje Žalm 37, ktorý sme počuli na začiatku tejto katechézy. Aj tam sa kladú do vzťahu tichosť a vlastníctvo zeme. Tieto dve veci, ak o tom dobre rozmýšľame, sa zdajú byť nezlučiteľné. Naozaj, vlastníctvo zeme je typická konfliktná oblasť: často sa bojuje kvôli územiu, pre získanie nadvlády nad určitou zónou. Vo vojnách silnejší víťazí a dobýva ďalšie kraje.
Pozrime sa však dobre na sloveso použité na označenie vlastníctva tichých: oni nedobývajú zem: nehovorí „blahoslavení tichí, lebo dobyjú zem“, nie. Blahoslavenstvo takto nehovorí. Oni ju „zdedia“. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. V Písme má sloveso „dediť“ ešte širší význam. Boží ľud nazýva „dedičstvom“ práve zem Izraela, ktorá je Zasľúbenou zemou.
Táto zem je zasľúbením a darom pre Boží ľud, a stáva sa znakom niečoho oveľa väčšieho než je jednoduché územie. Je to „zem“ – dovoľte hru so slovíčkami – ktorá je Nebom, teda krajinou, do ktorej kráčame: nové nebesá a nová zem, kam smerujeme (porov. Iz 65,17; 66,22; 2 Pt 3,13; Zjv 21,1).
Takže tichý je ten, kto „zdedí“ to najvznešenejšie z území. Nie je nejakým zbabelcom, „slabochom“, ktorý si robí z núdze cnosť a uzatvára sa, aby sa vyhol problémom. Práve naopak! Je to človek, ktorý dostal dedičstvo a nechce ho premrhať. Tichý nie je akýsi prispôsobivec, ale je to učeník Krista, ktorý sa naučil brániť úplne inú zem. Bráni svoj pokoj, bráni svoj vzťah s Bohom, bráni svoje dary, dary Božie, pestujúc milosrdenstvo, bratstvo, dôveru a nádej. Pretože tichí sú ľuďmi milosrdnými, bratskými, dôveryhodnými a ľuďmi s nádejou.
Tu musíme poukázať na hriech hnevu, ktorý je opakom: je násilným popudom, ktorého impulz poznáme všetci. Kto sa niekedy nenahneval? Všetci to poznáme. Musíme obrátiť blahoslavenstvo a položiť si otázku: koľko vecí sme zničili hnevom? Koľko vecí sme stratili? Jeden moment zlosti môže zničiť mnoho; stratíme kontrolu a neceníme si to, čo je naozaj dôležité, a môžeme zničiť vzťah s bratom, mnohokrát bez východiska. Kvôli hnevu viac mnohí bratia spolu nehovoria, vzďaľujú sa jeden od druhého. To je opak tichosti. Tichosť zjednocuje, hnev oddeľuje.
Tichosťou mnohé veci získavame. Tichosť je schopná získať si srdce, zachrániť priateľstvá a mnoho ďalšieho, pretože ľudia sa rozhnevajú, no potom sa utíšia, premyslia si to a vrátia sa na svoju cestu, a takto s tichosťou môžeme veci naprávať.
Tou „zemou“ na vydobytie prostredníctvom tichosti je záchrana toho brata, o ktorom hovorí samotné Matúšovo evanjelium: «Ak ťa [tvoj brat] počúvne, získal si svojho brata“ (Mt 18,15). Neexistuje krajšia zem, než je srdce druhého človeka: porozmýšľajme nad tým: neexistuje krajšia zem, než je srdce druhého, niet krajšieho územia, ktoré môžeme získať, než je znovuobjavený pokoj s bratom. - Niet krajšieho územia, ktoré môžeme získať, než je znovuobjavený pokoj s bratom. - A toto je tá zem, ktorú máme zdediť tichosťou! Ďakujem.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
