Vatikán 17. februára (RV) Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 16. februára 2020, ktorá sa slávila ako 6. nedeľa obdobia Cez rok.Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium (porov. Mt 5,17-37) je úsekom z „Reči na hore“ a dotýka sa témy plnenia Zákona: ako máme napĺňať Zákon, ako to robiť. Ježiš chce pomôcť svojim poslucháčom, aby mali správny prístup k požiadavkam prikázaní daných Mojžišovi, vyzývajúc k odovzdanosti Bohu, ktorý nás skrze Zákon vychováva k pravej slobode a zodpovednosti. Ide o to, aby sa Zákon žil ako prostriedok k slobode. Nezabúdajme na to: žiť Zákon ako prostriedok slobody, ktorý mi pomáha byť slobodnejším, ktorý mi pomáha nebyť otrokom vášní a hriechu.
Pomyslime na vojny, na dôsledky vojen, pomyslime na to dievčatko, ktoré umrzlo na smrť predvčerom v Sýrii. Je tu množstvo pohrôm. Sú ovocím vášní, a ľudia, ktorí vyvolávajú vojny, nevedia ovládať svoje vášne. Zlyhávajú v napĺňaní Zákona. Keď človek podľahne pokušeniam a vášňam, už nie je pánom a protagonistom vlastného života, ale stáva sa neschopným riadiť ho svojou vôľou a zodpovednosťou.
Ježišova reč pozostáva zo štyroch antitéz, vyjadrených formuláciou «Počuli ste, že bolo povedané..., no ja vám hovorím». Tieto protiklady odkazujú na zodpovedajúce situácie z bežného života: zabitie, nevera, rozvod a prisahanie. Ježiš neruší predpisy, vzťahujúce sa na tieto záležitosti, ale vysvetľuje ich plný význam a poukazuje na ducha, s akým ich treba dodržiavať. Povzbudzuje k tomu, aby sa prešlo od formálneho dodržiavania Zákona k dôkladnému dodržiavaniu prijatím Zákona do srdca, ktoré je centrom úmyslov, rozhodnutí, slov a skutkov každého z nás. Skutky vychádzajú zo srdca: tie dobré i tie zlé.
Prijatím Božieho Zákona do srdca chápeme, že keď nemilujeme blížneho, zabíjame do istej miery samých seba i ostatných, lebo nenávisť, rivalita a rozdelenie zabíjajú bratskú lásku, ktorá tvorí základ medziľudských vzťahov. A toto platí ohľadom toho, čo som hovoril o vojnách, a rovnako aj ohľadom ohovárania, lebo jazyk zabíja. Prijatím Božieho Zákona do srdca chápeme, že túžby treba ovládať, lebo nie je možné mať všetko, po čom túžime, a že nie je dobré poddávať sa egoistickým a koristníckym pocitom. Keď prijmeme Boží Zákon do srdca, vtedy chápeme, že treba zanechať štýl života nedodržiavania prísľubov, ako aj to, že treba prejsť od zákazu falošnej prísahy k rozhodnutiu neprisahať vôbec, s osvojením si postoja plnej úprimnosti k všetkým.
A Ježiš si je vedomý, že nie je ľahké žiť Božie prikázania takýmto všetko prenikajúcim spôsobom. Preto nám ponúka pomoc v podobe svojej lásky: Ježiš prišiel na svet nielen pre to, aby naplnil Zákon, ale aj aby nám daroval svoju milosť, aby sme tak mohli plniť Božiu vôľu, láskou k nemu i k bratom a sestrám. Všetko, všetko môžeme s Božou milosťou! Ba dokonca svätosť nie je ničím iným, než uchovávaním si tohto nezištného daru, ktorý nám Boh dal, tejto milosti. Znamená to dôverovať a zveriť sa mu, jeho milosti, tej nezištnosti, ktorú nám dal, a prijať ruku, ktorú nám neustále ponúka, aby sa naše snahy a naše nevyhnutné úsilie mohli opierať o jeho pomoc, prekypujúcu dobrotou a milosrdenstvom.
Ježiš dnes od nás žiada, aby sme pokročili na ceste lásky, ktorú nám ukázal a ktorá vychádza zo srdca. Toto je cesta, ktorú treba nasledovať, aby sme žili ako kresťania. Nech nám Panna Mária pomáha nasledovať cestu, ktorú nám vyznačil jej Syn, aby sme dosiahli pravú radosť a všade šírili spravodlivosť a pokoj.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
