Vatikán 17. februára (RV) Pápež František v sobotu 15. februára predsedal otvoreniu tzv. „súdneho roka“ vatikánskeho civilného tribunálu. Skonštatoval pozitívny vývoj v aplikovaní medzinárodných štandardov prevencie zločinu a zdôraznil požiadavky na osobné kvality pracovníkov justície, odborné i mravné.Tribunál mestského štátu Vatikán začal už 91. rok svojej existencie. Spolu s predsedom súdu a promótorom spravodlivosti boli na slávnostnom otvorení súdneho roka 2020 prítomní sudcovia, úradníci, advokáti a spolupracovníci tribunálu. Pápež František v príhovore k nim najprv zdôraznil evanjeliový základ spravodlivosti a jej spojenie s ďalšími kardinálnymi cnosťami: rozvážnosťou, miernosťou a pevnosťou.
V hodnotiacej časti Svätý Otec zvlášť vyzdvihol proces prispôsobenia sa medzinárodne prijatým záväzkom a prínos medzinárodnej justičnej spolupráce rozbehnutej za posledné desaťročie. Zvlášť zdôraznil záväzky v oblasti ochrany dôstojnosti ľudskej osoby a starostlivosti o sociálne skupiny, ktoré sú často obeťami nových, desivých foriem nezákonnosti. Rovnako i v oblasti predchádzania finančným zločinom Svätá stolica rozbehla proces prispôsobenia svojej legislatívy normám medzinárodného práva.
Vatikánske justičné a vyšetrovacie orgány podľa slov pápeža preukázali účinnosť v boji proti zločinu aj v ešte neuzavretom prípade z minulého roka, kde stále platí prezumpcia neviny, no pozitívom je, že prvá signalizácia podozrivých aktivít vyšla od samotných vatikánskych interných kontrolných mechanizmov. Svätý Otec pripomenul, že podozrivé finančné operácie nijako nejdú dohromady s povahou a cieľom Cirkvi, a spôsobili dezorientáciu a znepokojenie v spoločenstve veriacich.
Svätý Otec dal vo svojom príhovore osobitný dôraz na osobné kvality pracovníkov justície, nielen intelektuálne, ale aj morálne:
„Treba skonštatovať, že hoci reformy, ktoré boli zavedené priebehom času sú chvályhodné a dávajú konkrétne výsledky, zostávajú stále založené a závislé na konaní človeka. A vskutku, popri špecifických požiadavkách stanovených normatívou, ten, kto je povolaný k funkcii súdiť, musí v každom prípade konať podľa ľudských kritérií, ešte skôr než právnych, pretože spravodlivosť, ako som to už skôr pripomenul, nepramení natoľko z formálnej dokonalosti systému a pravidiel, ako z kvality a bezúhonnosti osôb, a to sa v prvom rade vzťahuje na sudcov.
Žiada sa preto osobitná pripravenosť pracovníkov, nie iba v rovine intelektuálnej, ale morálnej a deontologickej. V tomto zmysle si podpora spravodlivosti vyžaduje príspevok zo strany spravodlivých osôb. Môžu nám pomôcť tie náročné a silné Ježišove slová: «Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás» (Mt 7,2). Evanjelium nám pripomína, že naše snahy o spravodlivosť majú vždy ako najvyšší horizont stretnutie s božou spravodlivosťou, spravodlivosťou Pána, ktorá nás čaká. Tieto slová nás nemajú vydesiť, ale čisto popchnúť k plneniu našej povinnosti so serióznosťou a pokorou.“
