„Integrálna výchova a kvalita úrovne výchovy a vzdelávania sú aj naďalej svetovou výzvou“, v tejto oblasti vo svete aj naďalej pretrváva nerovnosť, povedal Svätý 

Otec akademikom zídeným z prestížnych univerzít z rôznych častí sveta.

Pápež ocenil skutočnosť, že z celosvetového hľadiska došlo k pokroku v oblasti účasti detí na základnom vzdelávaní a dodal:

„Každá generácia by aj tak mala znovu zvážiť ako odovzdáva svoje poznatky a svoje hodnoty tej nasledovnej generácii, pretože práve prostredníctvom vzdelávania človek dosahuje svoj maximálny potenciál a stáva sa uvedomelou, slobodnou a zodpovednou osobou. Myslieť na výchovu a vzdelávanie znamená myslieť na budúce generácie a na budúcnosť ľudstva; je  to teda niečo hlboko zakorenené v nádeji a vyžaduje si to veľkodušnosť a odvahu.“

„Výchova a vzdelávanie neznamená len odovzdávať koncepty“. Vyžadujú si účasť rodiny, školy, sociálnych, kultúrnych a náboženských inštitúcií, povedal Svätý Otec. Pripomenul, že pri vzdelávaní a výchove treba vzájomne „integrovať jazyk hlavy, jazyk srdca a jazyk rúk“.

„Podporujúc vzdelávanie hlavy, srdca a rúk, intelektuálne a sociálno-emocionálne vzdelávanie, odovzdávanie hodnôt a individuálnych a spoločenských cností, učenie k angažovanému občianstvu, solidárnemu so spravodlivosťou a odovzdávajúc  schopnosti a poznatky, ktoré formujú mladých pre svet práce a spoločnosť, sa rodiny, školy a inštitúcie stávajú zásadnými prostriedkami pre posilnenie nasledujúcej generácie.“

Dnes prežívame „krízu takzvaného výchovno-vzdelávacieho spojenectva“, ktoré vzniká medzi „rodinou, školou, vlasťou, svetom, kultúrou a kultúrami“, povedal Svätý Otec.

„Toto spojenectvo je narušené a nedá sa pozliepať či zrekonštruovať, jedine prostredníctvom obnoveného úsilia o veľkodušnosť a všeobecnú dohodu. Narušené vzdelávacie spojenectvo znamená, že ako spoločnosť, tak aj  rozličné inštitúcie, ktoré sú povolané vzdelávať, delegujú rozhodujúcu úlohu iným a tak rozličné základné inštitúcie i samotné štáty, ktoré sa zriekli edukačného spojenectva, unikajú tejto zodpovednosti.“

Dnes sme povolaní obnoviť a zosúladiť nasadenie všetkých osôb i inštitúcií pôsobiacich vo výchove a vzdelávaní a vytvoriť tak novú edukačnú dohodu, zdôraznil pápež:

„Preto treba integrovať poznanie, kultúru, šport, vedu, zábavu a rekreáciu; je preto potrebné budovať zjednocujúce mosty, prekonávať „malichernosti“, ktoré nás uzatvárajú v našom maličkom svete a treba vyjsť na šíre globálne more, rešpektujúc tradície.

Nové generácie musia jasne pochopiť svoje tradície a kultúru ..., vo vzťahu s tými ďalšími, aby tak rozvíjali vlastné sebapoznanie, a to pokojným, úctivým a tolerantným spôsobom. Ide o výchovu a vzdelávanie, ktoré uschopňujú identifikovať a podporovať skutočné ľudské hodnoty v medzikultúrnej a medzináboženskej perspektíve.“

Pápež poukázal aj na dôležitosť rodiny vo výchovno-vzdelávacom procese:

„Rodina potrebuje byť docenená v novej výchovnej dohode, pretože jej zodpovednosť začína už v materskom lone, v momente narodenia. Avšak matky, otcovia, starí rodičia a rodina v jej celku, v jej primárnej výchovnej úlohe, potrebujú pomoc, aby v novom globálnom kontexte pochopili dôležitosť tohto počiatočného štádia života, aby boli pripravení podľa toho konať. Jedným zo základných spôsobov na zlepšenie kvality výchovy a vzdelávania na úrovni škôl, je dosiahnuť čo najväčšiu účasť rodín a miestnych komunít na výchovno-vzdelávacích projektoch.“

Svätý Otec ocenil úsilie pedagógov a vychovávateľov. Poukázal na veľkú zodpovednosť ich poslania, keďže formujú budúce generácie. Ako povedal, nová edukačná dohoda musí podporovať ich poslanie. Ďalším dôležitým aspektom, na ktorý treba brať ohľad, je formácia pedagógov a vychovávateľov.