TK KBS

Dnes je streda 01. 04. 2020   Meniny má Hugo       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930   

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež vyzval položiť základy medzinárodnej finančnej architektúry
P:3, 06. 02. 2020 20:05, ZAH



Vatikán 6. februára (RV) Svätý Otec prehovoril k bankárom, ekonómom a ministrom financií z rozličných krajín sveta, ktorí sa v stredu 5. februára vo Vatikáne zišli na konferencii s témou: „Nové formy solidarity – bratskej, inkluzívnej, integratívnej a inovačnej“. Podujatie zorganizovala Pápežská akadémia sociálnych vied vo svojom sídle. V príhovore pápež poukázal na potrebu „novej medzinárodnej finančnej architektúry“, ktorá by podporovala rozvoj chudobných krajín.

Svätý Otec zavítal na konferenciu včera popoludní. Zdôraznil, že, „nie sme odsúdení“ na sociálnu nerovnosť, ani na „paralyzovanosť tvárou v tvár nespravodlivosti“ – „bohatý svet a živá ekonómia môžu a musia skoncovať s chudobou“, treba „dať zrod kreatívnym odpovediam“, aby sme tých posledných zapojili a nie vylúčili. Treba vytvárať „novú medzinárodnú finančnú architektúru, ktorá by podporovala rozvoj chudobných krajín, zmierňovaním ich dlhu. Zabrániť treba daňovým rajom, úniku a praniu špinavých peňazí, „ktoré okrádajú spoločnosť“, a v štátoch treba brániť spravodlivosť a spoločné dobro „viac než záujmy tých najmocnejších podnikov a nadnárodných spoločností“.

„Svet je bohatý a napriek tomu sa počet chudobných medzi nami zvyšuje. Podľa oficiálnych správ dosiahne svetový zisk v tomto roku takmer 12 tisíc dolárov na osobu. A predsa, stovky miliónov ľudí žije ešte v podmienkach extrémnej chudoby, bez jedla, príbytku, zdravotnej starostlivosti, škôl, elektriny, čistej vody a vhodných a nevyhnutných sociálnych zariadení.“

Ako dodal Svätý Otec, „tento rok približne päť miliónov detí pod päť rokov umrie v dôsledku chudoby. Ďalším 260 miliónom detí sa nedostane vzdelania kvôli nedostatku zdrojov, v dôsledku vojen a migrácií“. „A to sa deje v bohatom svete, pretože svet je bohatý“, skonštatoval pápež. „V dôsledku tejto situácie sa milióny osôb stalo obeťami obchodovania s ľuďmi a nových foriem otroctva, ako sú nútené práce, prostitúcia a obchodovanie s orgánmi. Nemajú práva ani garancie; nemôžu sa tešiť ani len z priateľstva či rodiny“, upozornil Svätý Otec.

Tieto skutočnosti „však nemôžu byť dôvodom k zúfaniu, ale k akcii“, pretože „ide o riešiteľné problémy a nie o nedostatok zdrojov“, vysvetlil pápež:

„Nie sme odsúdení na univerzálnu nerovnosť. Toto umožňuje nový spôsob ako čeliť situáciám, umožňujúci nachádzať a vytvárať kreatívne odpovede na odvrátiteľné utrpenie mnohých nevinných ľudí; čo v sebe zahŕňa prijať fakt, že v nemálo situáciách stojíme pred nedostatkom vôle a odhodlanosti meniť veci a predovšetkým priority.“

„Bohatý svet a živá ekonómia môžu skoncovať s chudobou“, povedal pápež. Môžeme vytvárať „dynamizmy schopné zapájať, živiť, starať sa a zaodievať tých najposlednejších zo spoločnosti namiesto toho, aby sme ich vylučovali“. Je to otázka priorít: „či budeme podporovať spoločensko-ekonomické mechanizmy, ktoré humanizujú spoločnosť“, alebo naopak systém, ktorý ospravedlňuje praktiky „zvyšujúce stupeň nespravodlivosti a spoločenského násilia“.

Ako povedal Svätý Otec, všetci sme zodpovední za to, že sme dovolili, aby sa rozdiel medzi extrémnou chudobou a bohatstvom „zväčšil až natoľko, že sa stal najväčším v histórii“. Päťdesiat najbohatších ľudí sveta má v rukách vlastníctvo hodnoty 2,2 biliónov dolárov.

„Len týchto samotných 50 ľudí by mohlo financovať zdravotnú pomoc a vzdelávanie každého chudobného dieťaťa sveta, či už prostredníctvom daní, prostredníctvom filantropických iniciatív či oboch. Týchto 50 ľudí by každý rok mohlo zachrániť milióny životov. Túto globalizáciu ľahostajnosti nazývam „nečinnosťou“. Sv. Ján Pavol II. ju nazýval: štruktúry hriechu.“

Štruktúry hriechu podporujeme zakaždým, keď všeobecné dobro zredukujeme či obmedzíme len pre vyhradené sektory, keď sa ekonómia a finančníctvo stanú cieľom sami pre seba. Ide o modlárstvo peňazí, chamtivosť a špekulácie, skonštatoval pápež.

Sociálna náuka Cirkvi učí, že cieľom peňažných ústavov a vlád má byť „všeobecné dobro, sociálna spravodlivosť, pokoj a integrálny rozvoj každej osoby, každej ľudskej komunity a všetkých ľudí“. Hrozbou týchto inštitúcií je upadnutie do štruktúr hriechu, zdôraznil pápež.

„Štruktúry hriechu dnes zahŕňajú opakované daňové zvýhodnenie pre najbohatšie osoby, častokrát ospravedlňované v mene investícií a rozvoja; daňové raje pre súkromný a firemný zisk a možnosť korupcie zo strany niektorých z tých najväčších spoločností sveta, nezriedka so súhlasom vládnuceho politického sektoru.

Každý rok stovky miliónov dolárov, ktoré by mali byť zdanené a financovať zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie, sa zhromažďujú na účtoch v daňových rajoch, brániac tak možnosti dôstojného a udržateľného rozvoja pre všetkých členov spoločnosti“.




Ako povedal Svätý Otec, najväčšie daňové zaťaženie dolieha na chudobných ľudí v silne zadĺžených krajinách, ktorí musia zároveň znášať škrty v sociálnych službách. Verejný dlh sa tak stáva faktorom ničiacim spoločenskú štruktúru. Svätý Otec citoval z encykliky sv. Jána Pavla II. Centesimus annus z roku 1991 (č. 35):

«Zásada, že sa dlhy musia splatiť, je iste správna. Nie je však prípustné žiadať alebo vymáhať splácanie, ktoré by viedlo k takým politickým opatreniam, čo by celé národy vohnali do hladu a zúfalstva. Nesmie sa nástojiť, aby sa zmluvné dlžoby splácali za neznesiteľných obiet. V takých prípadoch je nanajvýš potrebné - ako sa to napokon už sčasti robí - hľadať spôsoby, ako zmierniť, oddialiť alebo aj odpustiť dlh v zhode so základným právom národov na existenciu a rozvoj.»

Svätý Otec vyzval k „novým formám solidarity“ vo svete bánk a finančníctva. Sú nimi: „pomoc národom, ktoré zostali pozadu a vyrovnanie, nivelizácia medzi krajinami, ktoré majú istý štandard a úroveň rozvoja a tými, ktoré nie sú schopné garantovať pre svoje obyvateľstvo ani len nevyhnutné minimum“.

„Je treba zdôrazniť, že najväčšou štruktúrou hriechu či najväčšou štruktúrou nespravodlivosti je vojnový priemysel, pretože dáva peniaze a čas do služby rozdelenia a smrti. Každý rok stráca svet bilióny dolárov vynaložených na zbrane a násilie, sumy, ktoré by skoncovali s chudobou a negramotnosťou, ak by sa mohli určiť na iné ciele.“

„Nová etika predpokladá, že si uvedomíme nevyhnutnosť spoločnej práce na uzavretí daňových rajov, zabránime únikom a praniu špinavých peňazí, o ktoré je okrádaná spoločnosť, a tiež povieme štátom o dôležitosti brániť spravodlivosť a spoločné dobro viac než záujmy najmocnejších podnikov a nadnárodných spoločností, ktoré bránia aj lokálnej produkcii. Súčasná doba si vyžaduje, aby sme prešli od logiky antagonizmu a izolovanosti, ako jediného oprávneného mechanizmu na riešenie konfliktov, k logike schopnej podporovať previazanosť a kultúru stretávania sa, kde by sa nanovo položili pevné základy novej medzinárodnej finančnej architektúry.“



( TK KBS, RV zk; ml ) 20200206028   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 188 x

[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020