Kanada 5. januára (RV) "Všetkým, ktorí boli obvinení z rúhania a sú doteraz uväznení." Toto venovanie čítame na prvých stranách knihy, ktorá prináša príbeh pakistanskej kresťanky Asie Bibiovej, nespravodlivo obvinenej z blasfémie v roku 2009 a odsúdenej na smrť. Kniha Enfin Libre! - Konečne slobodná (Editions du Rocher) - vznikla po jej prepustení z pakistanského väzenia a príchode do kanadského exilu v máji minulého roka. O Ásiinom osude rozpráva francúzska novinárka Anne Isabelle Tollet, ktorá bojovala za prepustenie tejto negramotnej pakistanskej roľníčky už predchádzajúcou knihou s názvom "Rúhačka odsúdená na smrť za dúšok vody", ktorá vyšla aj v českom jazyku (Fragment, 2012). Obžaloba z rúhania totiž skutočne spočívala v údajnom znesvätení vody, ktorej sa Asia mala napiť s moslimskými dedinčankami pri práci na poli.
Kniha do podrobnosti opisuje Asiin život vo väzení, ale tiež útechu z viery, ktorá ju nikdy neopustila. "Viem, že som sa napriek svojej vôli stala obeťou fanatizmu. Ľudia sa ma často pýtajú, prečo a ako som na celom svete dosiahla taký ohlas? Zabúdajú, že je to vďaka pápežom," zdôrazňuje s uznaním v kapitole s názvom "Pápeži" a venovanej úlohe Benedikta XVI. a Františka, ktorí ustavične podporovali túto kresťanku, z ktorej sa stal symbol prenasledovania kresťanov v Pakistane a islamskom svete vôbec.
"Keď som sa raz jedného dňa dozvedela, že Benedikt XVI. vie, kto som, chvela som sa na celom tele. Svätý Otec na mňa myslí a modlí sa za mňa. Zvažovala som, či si zaslúžim toľko pocty a pozornosť. A som o tom presvedčená i naďalej, pretože aj pápeža Františka sa moja situácia dotkla. Som dcérou vidieka a vo svete je predsa toľko trpiacich ľudí. V ten večer som po prvýkrát zaspávala s hrejivým pocitom pri srdci." Znamením výnimočného púta vedúceho k bom pápežom sa stal ruženec, ktorý väznenej matke poslal pápež František.
Práve mariánsku modlitbu Asia Bibiová považuje za štít, vďaka ktorému duchovne odolávala vyhrážkam, zosmiešňovaniu, urážkam a ponižovaniu. "Nikdy som sa nerúhala, ale islamskí fanatici ma použili, aby v mojej krajine rozsievali hrôzu. Ako som si mohla predstaviť, že sa v 54 rokoch stanem symbolom svetového boja proti náboženskému extrémizmu, hoci som obyčajna dedinčanka?," pýta sa pakistanská žena a zamýšľa sa nad zmyslom svojho utrpenia:
"Keď ma mulláh z našej obce verejne obvinil, odmietla som zaprieť svoju vieru, hoci by to znamenalo okamžité oslobodenie. Dlhý čas som sa potom pýtala, prečo mi Boh dáva takéto trápenie. V cele, na hlinenej podlahe, som uprosred zúfalstva a beznádeje pochopila, že je to možno skúška, ktorú mi posiela Boh."
V Kanade žije Asia na utajenom mieste, kde sa opäť stretla s rodinou a po prvýkrát v živote videla sneh. Učí sa po anglicky a je hrdá na svoju dcéru, ktorá sa kvôli matkinej skúsenosti a jej tvrdému zápasu za spravodlivosť rozhodla pre štúdium práva. Rodina v knihe vyslovuje vďaku Salmánovi Tasírovi, bývalému moslimskému guvernérovi pakistanskej provincie Pandžáb a katolíckemu politikovi Šahbázovi Bhattímu, bývalému pakistanskému ministrovi pre práva menšín, ktorý zaplatili za obhajobu Asie životom.
