TK KBS

Dnes je sobota 04. 07. 2020   Meniny má Prokop       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V Bratislave bola zádušná svätá omša za majstra Stanislava Dusíka
P:3, 04. 02. 2020 07:45, DOM



Bratislava 4. februára (TK KBS) V Katedrále svätého Šebastiána sa konala 30. januára zádušná svätá omša za zosnulého majstra Stanislava Dusíka. Celebroval ju predseda Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru Mons. František Rábek, koncelebrovali Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup, Bartolomej Juhás, generálny vikár Ordinariátu OS a OZ SR, Ján Ďurica, SJ, Šebastián Košút a Jozef Plutinský.

Na zádušnej svätej omši sa zúčastnila Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Anton Hrnko, predseda Výboru Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, riaditeľka Ruského centra vedy a kultúry Inna Kuznecova, riaditeľ Cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR Ján Juran, poslanci Národnej rady SR, predstavitelia a členovia spoločenských organizácií, vydavatelia, rodáci z Bolerázu so starostom Pavlom Mackovčínom, súrodenci, príbuzní, priatelia, umelci, veriaci Bratislavskej, Trnavskej arcidiecézy, Nitrianskej a Žilinskej diecézy.




Biskup Rábek vo svojej homílii pripomenul, že „maliari  pri svojej práci používajú rozličné materiály a aj rozličné podklady. Ale, keď chce maliar vytvoriť monumentálne dielo, na ktorom by vyjadril svoje posolstvo aj pre budúcnosť, obyčajne siahne po plátne. Ako podklad volí plátno a ako materiál olejové farby. Málokedy sa však stáva, žeby maliar volil ako inšpiráciu pre svoje diela  plátno nejakého iného umelca. V prípade Majstra Dusíka to ale takto bolo. Mnohé jeho obrazy sú inšpirované plátnom. Plátnom, na ktorom je obraz namaľovaný nie ľudskými rukami. Je to Turínske plátno.

Do plátna, o ktorom sme počuli v dnešnom evanjeliu, Jozef z Arimatie zavinul Ježišovo mŕtve telo, ktoré sňal z kríža a v tomto plátne podľa vtedajších zvykov bol Ježiš uložený do hrobu.

Na tretí deň je jeho hrob prázdny. Keď apoštoli prichádzajú do hrobovej jaskyne, nachádzajú poskladané plachty, ktoré potom zostali v rukách kresťanov ako drahocenná relikvia. V novších časoch, keď sa objavila technika fotografie a potom mikroskop a ďalšie techniky na bádanie, sa na tomto plátne, na tejto relikvii našla podoba Kristovho mŕtveho tela a zvlášť podoba jeho tváre. Majster Dusík sa inšpiroval týmto Turínskym plátnom, touto podobou, touto možno povedať maľbou namaľovanou Kristovým mŕtvym a súčasne jeho zmŕtvychvstalým telom. Mnohé jeho diela sú snahou o stvárnenie Turínskeho plátna, o stvárnenie Kristovej tváre práve z tohto plátna. A potom aj sám sa stal členom medzinárodnej expertnej skupiny vedcov, ktorí sa venovali skúmaniu Turínskeho plátna. Obyčajne, ak chceme porozumieť obrazu, je nevyhnutné snažiť sa porozumieť a poznať život umelca. A nebolo to inak ani v prístupe Majstra Dusíka k Turínskemu plátnu. Nezostal len pri nejakom povrchnom pozorovaní tohoto javu, ale iste poznával toho, ktorého podoba a tvár sú tam spečatené. A nielen poznával, ale aj v neho veril. Okrem Turínskeho plátna namaľoval mnoho ďalších obrazov, ktoré majú kresťanskú tematiku, venujú sa priamo Kristovým udalostiam z evanjelia, alebo nejakým výjavom z dejín kresťanstva. Zvlášť venoval pozornosť vo svojich krásnych a nádherných dielach téme svätého Cyrila a Metoda a nezabudnuteľne a neprekonateľne ich znázornil. A tak nielen on sa inšpiroval Turínskym plátnom, ale aj jeho plátna a jeho diela sa stali inšpiráciou a nositeľom posolstva pre všetkých nás. A to je dôvod, aby sme vzdávali Pánu Bohu vďaku za tohto muža, ktorého obdaril takým nevšedným talentom, ale aj hlbokou vierou, vzťahom ku Kristovi, ku Kristovej podobe na Turínskom plátne, aby sme ďakovali za tie nádherné posolstvá vyjadrené na jeho obrazoch. Naša vďaka v tejto situácii, keď si spomíname s úctou na neho už ako nebohého sa prejavuje aj modlitbou za neho, pretože inak mu vlastne ani poďakovať nevieme.

Modlime sa za jeho dušu:
Aby ho Pán Boh odmenil a požehnal.
Aby toho, ktorého obdivoval na Turínskom plátne, mohol vidieť, povedal by som, aby mohol vidieť líce toho Turínskeho plátna, nielen rub, kde je zmučené Kristovo telo, ale aby mohol vidieť líce tohto Plátna a to je Kristovo vzkriesené telo.
Aby ho mohol vidieť takto vo večnosti.
Aby Kristus prijal tohto muža, ktorý dlhé desaťročia žil mimo svojho domova, mimo svojej domoviny do nebeského domova, do domu nebeského Otca.
A aby tak, ako Turínske plátno je trvalým posolstvom o Kristovej obetavej láske, aby sa aj plátna majstra Dusíka a všetky jeho ostatné diela stávali trvalým posolstvom pre mnohých, ktoré by ich privádzali nielen k obdivu k tomuto tvorcovi, ale cez jeho diela, aby nás nabádali smerovať k tomu, ktorý je pôvodcom všetkej krásy a dobra, k Bohu samému.“

Pred požehnaním Šebastián Košút priblížil Stanislavovu prácu medzi Slovákmi v Taliansku, spoluprácu s biskupom Pavlom Hnilicom. Z jeho literárnej tvorby spomenul dielo Je to On, je to Pán, ktoré sa zaoberá Turínskym plátnom. Svätú omšu sprevádzal organista Stanislav Šurin a huslista Peter Michalica. Po požehnaní odznela chrámová hymna Bože, čos´ ráčil. Jozef Šimonovič predniesol úryvok zo Stanislavovej poviedky v Záhrade večnosti. Daniela Suchá predniesla príhovor Evy Kristinovej, jednej z najvýznamnejších osobností nášho kultúrneho a spoločenského života, ktorá vyjadrila svoj vzťah k Majstrovi Dusíkovi týmito slovami:

„Stanislav Dusík mal vo veľkej úcte a láske svätých Cyrila a Metoda, ktorú sal spolu s materinským mliekom, veď jeho milovaní rodičia prijali sviatosť manželstva práve 5. júla na sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda, ktorí k nám prišli vďaka Rasticovmu posolstvu cisárovi Michalovi III. Na vernisáži jeho výstavy Hlahol zvonov v roku 2013 som recitovala Proglas. Obaja sme spolu s Maticou slovenskou bojovali za osadenie pamätníka svätých Cyrila a  Metoda a Gorazda v Bratislave. Svätých solúnskych bratov a prvého slovenského arcibiskupa sv. Gorazda spolu s kráľom Rasticom zvečnil Majster Dusík vo svojich veľkolepých dielach. Nebeská brána sa mu otvorila dňa 6. decembra 2019, keď ňou vstúpil do Kráľovstva nebeského, rozmnožujúc tam rady našich velikánov.“

Daniela Suchá poznamenala, že odišiel charizmatický, skromný, pokorný, dobrý človek s veľkým láskavým srdcom – Majster Stanislav Dusík. Svojím umením sa zapísal nielen do nášho slovenského, ale i do európskeho a svetového kultúrneho a duchovného dedičstva. Hĺbku slovenskej kresťanskej duše zvýraznil hrou na fujare Štefan Suchý. Stretnutie ukončila Daniela Suchá Stanislavovu modlitbou Hviezda ranná - Stella del mattino, mater Dei Ora pro nobis. Po slovách Carissimo Stanislav Dusík, odpočívaj v pokoji a odznení Stanislavovej obľúbenej piesne Celá krásna si Mária si mohli zúčastnení zaspomínať na Stanislava v pastoračnom centre.

TK KBS informovala Daniela Suchá



( TK KBS, dsu; ml ) 20200204020   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020