Trojdňový kongres, ktorý vyvrcholil dnešnou audienciou, organizovalo Dikastérium pre laikov, rodinu a život. Jeho predseda kardinál Kevin Farrell v mene prítomných pozdravil Svätého Otca v krátkom príhovore.    

Prispôsobiť pastoráciu demografickým zmenám

Svätý Otec pri stretnutí vyzdvihol hodnotu dlhého života: „Život je darom a keď je dlhý, je privilégiom, a to pre nás samých i pre druhých. Vždy.“ Zároveň poukázal na demografické zmeny v spoločnosti a potrebu prispôsobiť im pastoráciu v Cirkvi.

Ako vysvetlil pápež, demografická pyramída sa v priebehu pár desaťročí obrátila naruby. Zatiaľ čo kedysi väčšinu obyvateľstva tvorili deti a mladí a starých ľudí bolo pomenej, dnes je to naopak. „Ak kedysi starí ľudia mohli zaľudniť jeden malý štát, dnes by mohli zaľudniť jeden kontinent“, skonštatoval pápež. V tomto zmysle ide o novinku pre každú spoločenskú i geografickú oblasť sveta.

Medzinárodný kongres o pastorácii tretieho veku nemá zostať izolovanou iniciatívou, ale má byť začiatkom cesty pastoračného prehlbovania a rozlišovania. Má pomôcť, aby sme sa naučili vnímať a doceňovať hodnotu staroby.  „Musíme zmeniť naše pastoračné návyky, aby sme vedeli odpovedať na prítomnosť mnohých starých osôb v rodinách a v komunitách“, upozornil pápež.

Starý človek sa môže stať nástrojom spásy

Z biblického pohľadu je staroba požehnaním, pripomenul Svätý Otec:

„V Biblii je dlhovekosť požehnaním. Stavia nás do konfrontácie s našou krehkosťou, s našou vzájomnou závislosťou, s našimi rodinnými a komunitnými putami, a predovšetkým s naším božím synovstvom. Boh Otec tým, že nám dopraje starobu, daruje nám čas, aby sme sa prehĺbili v poznaní jeho, v dôvernosti s ním, aby sme čoraz viac vstúpili do jeho srdca a odovzdali sa mu.

Je to čas, aby sme sa pripravili odovzdať do jeho rúk nášho ducha, definitívne, so synovskou dôverou. Je to však aj čas obnovenej plodnosti. «Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie», hovorí žalmista (92,15). Boží plán spásy sa totiž uskutočňuje aj v chudobe slabých, sterilných a bezmocných tiel. Z neplodného lona Sáry a zo storočného tela Abraháma sa narodil vyvolený ľud (porov. Rim 4,18-20). Z Alžbety a starého Zachariáša sa narodil Ján Krstiteľ. Starý človek, aj keď je slabý, môže sa stať nástrojom dejín spásy.“

„Uvedomujúc si túto nenahraditeľnú rolu starých ľudí, Cirkev sa stáva miestom, kde sú generácie povolané zdieľať Boží plán lásky vo vzťahu vzájomnej výmeny darov Ducha Svätého. Toto medzigeneračné zdieľanie nás zaväzuje zmeniť náš pohľad na starých ľudí, aby sme sa naučili hľadieť na budúcnosť spoločne s nimi.“

Staroba nie je choroba, je privilégiom

Starých ľudí netreba spájať len s minulosťou, sú aj zajtrajškom Cirkvi, zdôraznil Svätý Otec:

„Neexistuje len minulosť, akoby pre starých ľudí existovali len život, ktorý majú za sebou a spráchnivený archív. Nie. Pán s nimi môže a chce písať aj nové stránky, stránky svätosti, služby, modlitby... Dnes by som vám chcel povedať, že starí ľudia sú prítomnosťou a zajtrajškom Cirkvi. Áno, sú aj budúcnosťou Cirkvi, ktorá spoločne s mladými prorokuje a sníva!

Proroctvo starých ľudí sa uskutočňuje, keď svetlo Evanjelia plne vstupuje do ich života; keď ako Simeon a Anna berú do náručia Ježiša a ohlasujú revolúciu nežnosti, Dobrú zvesť o tom, kto prišiel na svet priniesť Otcovo svetlo.  Preto vás prosím, aby ste sa nešetrili v ohlasovaní Evanjelia starým rodičom a dôchodcom. ... Staroba nie je choroba, je privilégiom! Osamelosť môže byť chorobou, ale s láskou k blížnemu, s blízkosťou a duchovnou útechou ju môžeme vyliečiť.“

Starí rodičia majú nenahraditeľnú úlohu pri odovzdávaní viery a kresťanskej formácie deťom a mladým ľuďom, zdôraznil Svätý Otec. Treba ich preto zahŕňať do pastoračných plánov a považovať ich za jednu z vitálnych zložiek cirkevných komunít.

„Oni nie sú len osobami, ktorým sme povolaní pomáhať a chrániť ich, aby sme sa starali o ich život, ale môžu byť aktérmi evanjelizačnej pastorácie, privilegovanými svedkami vernej lásky Boha.“

( TK KBS, RV zk; ml ) 20200131030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]