TK KBS

Dnes je sobota 04. 07. 2020   Meniny má Prokop       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František: Civilizovanosť je schopnosť čeliť kultúre odpadu
P:3, 30. 01. 2020 19:05, ZAH



Vatikán 30. januára (RV) Pri príležitosti plenárneho zhromaždenia Kongregácie pre náuku viery prijal Svätý Otec František vo štvrtok 30. januára jeho účastníkov. Sústredil sa najmä na ochranu ľudskej dôstojnosti v kritických a terminálnych fázach života. Za podmienku civilizovanosti spoločnosti označil jej schopnosť čeliť tzv. skartačnej kultúre.

Pápež František hovoril o úlohe Cirkvi čeliť kultúre skartovania slabých a chorých. Pri situáciách nevyliečiteľne chorých vyzdvihol úlohu hospicov a paliatívnej starostlivosti. Ocenil aj normatívnu prácu kongregácie v oblasti sexuálneho zneužívania a ochrany mladistvých.

V úvode príhovoru pápež František poďakoval členom Kongregácie pre náuku viery za ich službu Cirkvi, ktorou je podpora a ochrana integrity katolíckej náuky o viere a morálke. Zdôraznil, že náuka nie je niečím uzatvoreným:

„Kresťanská náuka nie je systém strnulý a uzatvorený do seba, ale ani nie nejakou ideológiou, ktorá sa mení od sezóny k sezóne; je to dynamická realita, ktorá sa zostávajúc vernou svojim základom obnovuje z generácie na generáciu a má zhrnutie v jednej tvári, jednom tele a jednom mene: Zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus.

Vďaka Zmŕtvychvstalému Pánovi nás viera otvára dokorán voči blížnemu a jeho potrebám, od tých najmenších až po najväčšie. Preto si odovzdávanie viery vyžaduje, aby sme mali na pamäti jej príjemcu, poznali ho a milovali slovom i skutkom. Z tohto pohľadu je význačné vaše úsilie reflektovať na tomto plenárnom zhromaždení nad  starostlivosťou o osoby v kritických a terminálnych fázach života.“

V súčasných tendenciách sveta sa vytráca úcta k hodnote ľudského života a vytráca sa zľutovanie, konštatoval pápež František. V tzv. „kultúre odpadu“ už nezostáva miesto pre solidaritu:

„Súčasný socio-kultúrny kontext postupne stále viac naštrbuje povedomie toho, čo činí ľudský život cenným. Je totiž stále častejšie hodnotený na základe jeho výkonnosti a úžitkovosti, až natoľko, že životy, ktoré nespĺňajú toto kritérium, sa považujú za životy „odpísané“ alebo „nedôstojné“. V tejto situácii straty autentických hodnôt zlyhávajú aj nespochybniteľné povinnosti solidarity a ľudského a kresťanského bratstva.

V skutočnosti, spoločnosť si zasluhuje prívlastok „civilizovanosti“ vtedy, ak vytvára protilátky proti kultúre odpadu; ak uznáva nedotknuteľnú hodnotu ľudského života; ak sa solidarita aktívne praktizuje a chráni ako základ spolužitia.“

Pápež František uviedol i príklad Dobrého Samaritána, ktorý učí správnemu pohľadu srdca, pretože človek mnohokrát pozerá a nevidí. „Chýba zľutovanie“, povedal pápež a pripomenul koľkokrát sa v evanjeliu spomína Ježišovo zľutovanie s trpiacim človekom. Takýto prístup je potrebný aj dnes, pokračoval Svätý Otec:

„Vzťahový, a nie čisto klinický prístup k chorému, branému v jedinečnosti a celistvosti jeho osoby, ukladá povinnosť nikdy nikoho neopúšťať v situácii nevyliečiteľnej choroby. Ľudský život si z dôvodu svojho zamerania k večnosti zachováva celú svoju hodnotu a celú svoju dôstojnosť v akejkoľvek situácii, aj v chúlostivosti a slabosti, a ako taký je vždy hodný maximálnej úcty.

Sv. Tereza z Kalkaty, ktorá žila štýl blízkosti a zdieľania, keď chránila až do úplného konca uznanie a úctu k ľudskej dôstojnosti a robila umieranie ľudskejším, hovorila takto: „Kto na ceste svojho života zapálil hoci len plamienok v temnote nejakého človeka, nežil márne“.

V tejto súvislosti myslím na to, aké dobro konajú hospice v paliatívnej starostlivosti, kde sú nevyliečiteľne chorí sprevádzaní s odbornou lekárskou, psychologickou a duchovnou podporou, aby mohli žiť dôstojne, upokojení blízkosťou im drahých osôb v konečnej fáze ich pozemského života. Dúfam, že takéto centrá budú i naďalej miestom, kde sa s nasadením poskytuje „terapia dôstojnosti“ živiac tak lásku a úctu k životu.“

Na záver Svätý Otec povzbudil členov a spolupracovníkov Kongregácie pre náuku viery v ich práci, ktorá pomáha Cirkvi ochraňovať ľudskú dôstojnosť:

„Oceňujem tiež štúdium, ktoré ste podnikli v súvislosti s revíziou pravidiel delicta graviora (veľmi závažných zločinov), vyhradených vášmu Dikastériu, uvedených v motu proprio sv. Jána Pavla II. „Sacramentorum sanctitatis tutela“. Vaše úsilie sa uberá správnym smerom, keď aktualizuje normatívu s cieľom zvýšiť účinnosť postupov, urobiť ich usporiadanejšími a organickejšími vo svetle nových situácií a problémov súčasného sociálno-kultúrneho kontextu. Zároveň vás povzbudzujem, aby ste neochvejne pokračovali v tejto úlohe a ponúkli hodnotný príspevok v oblasti, v ktorej je Cirkev priamo zapojená, aby sa postupovalo dôsledne a transparentne pri chránení svätosti Sviatostí a ochrane ľudskej dôstojnosti pred jej pošliapavaním, najmä u tých najmenších.“

Pápež napokon ocenil aj nedávno vydaný dokument Pápežskej biblickej komisie  s názvom „Čo je človek“ o základných témach biblickej antropológie. Prefekt Kongregácie pre náuku viery, ktorým je kardinál Luis Ladaria SJ, je totiž zároveň aj na čele Pápežskej biblickej komisie. 



( TK KBS, RV mh, jb; ml ) 20200130025   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020