TK KBS

Dnes je streda 30. 09. 2020   Meniny má Jarolím       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930    

  COVID-19
COVID-19

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V Dechticiach sa rozlúčili s trpiteľom za vieru Antonom Semešom
P:3, 27. 01. 2020 09:55, DOM



Dechtice 27. januára (TK KBS) V sobotu 25. januára 2020 sa vo farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej a na cintoríne v Dechticiach, rodina, priatelia i široká verejnosť rozlúčili s Antonom Semešom, politickým väzňom A-05658, trpiteľom pre vieru, kňazom východného rítu, historikom, disidentom, vydavateľom a šíriteľom náboženského samizdatu, ktorý zomrel 20. januára 2020, desať dní pred svojimi 90. narodeninami.

Hlavným celebrantom svätej omše a pohrebných obradov bol emeritný trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, koncelebrovali viacerí kňazi západného i východného obradu. Pred obradom prítomných privítal a svojho otca predstavil jeden z jeho synov. Poďakoval aj obyvateľom obce Dechtice za viacnásobnú pomoc, ktorej sa počas života viac krát v nej dostalo, kde si prial dožiť svoj život, čo sa mu aj splnilo. V kázni jeho plodný a bohatý život vo svetle evanjelia predstavil duchovný PV-ZPKO Ján Košíar. Tiež bola odspievaná gréckokatolícka panychýda. Pochovaný bol na cintoríne v Dechticiach do rodinnej hrobky k jeho manželke a jej predkom. Po skončení obradov sa prihovoril saleziánsky kňaz v mene provinciála.

Rodák zo Zemplína, z Ložína, kde vyrastal v kresťanskej železničiarskej rodine (30. januára 1930) sa v Michalovciach počas gymnaziálnych štúdií stretol so saleziánmi a rozhodol sa pre kňazstvo a život v tejto mladej spoločnosti. Pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Trnave, noviciát absolvoval vo Sv. Beňadiku. Toto jeho rozhodnutie prerušila barbarská noc a on sa dostal do sústreďovacieho tábora v Podolínci a odtiaľ do PTP na Libavu, do Plzne, kde pracoval na stavbe kasární.

Pokúsil sa o útek za hranice s treťou, neúspešnou 22 člennou skupinou vedenou Titusom Zemanom, aby mohol pokračovať v príprave na kňazstvo a bol zadržaný pohraničnými orgánmi pri návrate naspäť. On zomrel už ako posledný z jej účastníkov.

Podrobne sa o nej možno dočítať v knihe Viliama Mitošinku Pamäti kňaza aj v spomienkach Františka Revesa, Živého ma nedostanete. Všetci dostali súhrnne 308 rokov. On dostal ako vatikánsky či americký agent 14 rokov, najprv bol väzňom v Ilave potom v Jáchymove, tu pracoval pod zemou pri dolovaní rudy, aj pri jej zvážaní v likvidačnom tábore. Za zvláštnych okolností mu bol trest skrátený na polovicu.

Po prepustení pracoval ako drevorubač v Liberci a potom v Bratislavskom Matadore, tu si dokončil maturitu a 19 rokov vo Výskumnom a vývojovom ústave prefabrikácií, ako prekladateľ technickej literatúry z ruštiny a nemčiny. Zapojil sa do činnosti tajnej cirkvi a udržiaval styky so saleziánmi. Zoznámil sa s Máriou Dubovskou a uzatvorili manželstvo a mali 4 synov. V Bratislavskej Petržalke postavil dom a v Petržalke prežil svoj život. S podporou priateľa Jána Krajňáka študoval tajne teológiu. V roku 1978 bol biskupom tajnej cirkvi Nikodémom Mkulášom Kretom OSBM vysvätený za kňaza byzantského rítu.

V rokoch 1970 - 1990 viedol katolícky samizdat, spolupracoval na jeho tvorbe i šírení. Jeho záľubou bola história. K tejto záľube sa dostal ako študent cez prednášky piaristu, kňaza Jozefa Braneckého a neskôr dvoch spoluväzňov, ktorý tam dávali lekcie z európskej histórie. Vlastným úsilím sa prepracoval na výborného odborníka v oblasti najstarších dejín kresťanstva na Slovensku, ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda, ktoré sú zhrnuté v jeho knihe Nie sme tu odvčera /International association Semes-Semmes 2014 a Post Scriptum Bratislava 2017/, ktorú mi osobne venoval. Tiež je autorom dejín Zemplínskej Župy, rodiny Semešovej a mnohých článkov a štúdií.

Po roku 1990 sa podieľal na budovaní gréckokatolíckej cirkvi, spolupracoval s biskupom Jánom Hirkom, vyše 13 rokov podieľal ako knihovník na vybudovaní knižnice /vyše 13500 zväzkov/ pri Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove, pomáhal študentom pri záverečných prácach a prekladoch. Zapájal sa do činnosti bývalých politických väzňov. Spolupracoval s profesorom Stanislavom Ďuricom, pracoval v historického krúžku Vospolnosť. Prekladal aj z latinčiny, publikoval v časopise Kultúra.

Jeho odchod z tohto sveta sa dotkol mnohých, ktorým bude chýbať. Ale má čo povedať nám všetkým v krajine, ako svedectvo o dobe ktorá sa skončila novembrom 1989 a varovať nás pred pohŕdaním hodnotami, ktoré sú pre život najpotrebnejšie a najdôležitejšie. Z tohto sveta odchádzajú už poslední väzni totalitného režimu, z desiatok tisícov ľudí, politických väzňov, ktorí boli prenasledovaní a väznení v rokoch 1948 - 1989 v bývalom Československu pre svoje presvedčenie, názor, vieru, vzťah k majetku, k pôde už počet tých, ktorí ešte sú medzi nami rátame už len v desiatkach. Práve od nich sme mnohí čakali, že vydajú svedectvo o živote vo väzniciach a táboroch, čo aj mnohí urobili ale aj udajú smer vývoju spoločnosti po roku 1989. Anton Semeš sa neuzavrel, nezanevrel, ale napriek odsúdeniu, väzneniu a prenasledovaniu dokázal prežiť naplnený život a mnohých obohatil tým, čo rozdával z toho čo dostal a mal.

TK KBS informoval Ľudovít Košík



( TK KBS, lko, ml; pz ) 20200127023   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020