Spolu s desiatkami alumnov kolégia prišli na audienciu s pápežom Františkom biskupi z Etiópie a Eritrey pod vedením dvoch metropolitov, kardinála Barhaneyesusa a Mons. Tesfamariama. Nechýbali zástupcovia Pápežského východného inštitútu a prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri, ako aj sekretár kongregácie arcibiskup Cyril Vasiľ SJ.

Svätý Otec v úvode príhovoru pripomenul veľkého mnícha Tesfa Siona, ktorý je pochovaný v starobylom kostole sv. Štefana tesne za apsidou Vatikánskej baziliky. Pápež ho nazval „Petrom Etiópie“, ktorý „obohatil Rímsku kúriu múdrosťou a postaral sa o vydanie Nového zákona v etiópskom jazyku“. Zacitoval aj jeho slová:

„Ja sám som Etiópčan, pútnik z miesta na miesto... Ale nikde okrem Ríma som nenašiel upokojenie duše a tela; pokoj duše, pretože tu je pravá viera; pokoj tela, pretože som tu našiel Petrovho nástupcu, ktorý nás podporuje v našich potrebách“. Svätý Otec poukázal na bohatú históriu Katolíckej cirkvi v Etiópii a Eritrei, na jej vzťahy s tamojšou ortodoxnou cirkvou Tewahedo a tiež s príslušníkmi židovského a moslimského náboženstva.  

Uistil aj o svojej modlitbe za tých, ktorí utrpeli v nedávno skončenej etiópsko-eritrejskej vojne:

„Keď sa s vami stretám, myslím na mnohých bratov a sestry z Etiópie a Eritrey, ktorých život je poznačený chudobou, a ešte len pred niekoľkými mesiacmi i bratovražednou vojnou, za ktorej skončenie ďakujeme Pánovi a tým, ktorí sa v týchto dvoch krajinách za to osobne zaslúžili. Vždy sa modlím, aby sa uchovali hodnoty z rokov bolesti prežitej na oboch stranách, a aby už nikdy nenastalo rozdelenie medzi etnikami a medzi krajinami so spoločnými koreňmi.“

Etiópskych a eritrejských kňazov pápež František povzbudil v ich úlohe vytvárania pokoja a dobrých vzťahov, ako aj v sprevádzaní komunít veriacich, ktorí boli prinútení opustiť vlasť a usadili sa v iných krajinách, či už v Európe, ako aj na iných kontinentoch. Na záver požehnal prítomnú komunitu Pápežského etiópskeho kolégia a povzbudil ich uchovávať cirkevné tradície:

„Povzbudzujem vás chrániť vzácnu cirkevnú tradíciu, vždy spojenú s misijným nadšením. Dúfam tiež, že Katolíckej cirkvi vo vašich krajinách bude zaručená sloboda slúžiť spoločnému dobru, či už umožnením vám študentom absolvovať štúdiá v Ríme alebo kdekoľvek inde, ako aj chránením vzdelávacích, zdravotníckych a podporných inštitúcií, v istote, že duchovní pastieri a veriaci chcú spolu so všetkými ostatnými prispievať k dobru a prosperite vašich národov.“