Vatikán 10. januára (RV) Prinášame editoriál edičného riaditeľa vatikánskych médií Andreu Tornielliho s podnadpisom „Kľúčové slová príhovoru pápeža Františka diplomatickému zboru akreditovanému pri Svätej stolici“. Svätý Otec František sa s diplomatmi stretol 9. januára 2020 v Pápežskom paláci pri tradičnom novoročnom stretnutí.-
Z príhovoru pápeža Františka o „stave sveta“ tento rok pritiahli pozornosť najmä slová venované rastúcemu napätiu medzi Iránom a Spojenými štátmi. Pápež, ktorý sa už tejto téme venoval v nedeľu 5. januára, opakuje výzvu vyhnúť sa ďalšiemu zvyšovaniu konfliktu udržiavaním zažatého „plameňa dialógu a sebakontroly, v plnom rešpektovaní medzinárodnej zákonnosti“.
Je to pripomenutie, ktoré platí pre všetky zainteresované strany a ktoré realisticky reflektuje nad rizikom vtiahnutia Blízkeho východu a celého sveta do konfliktu s nevyčísliteľnými následkami.
No hoci sa dnes pozornosť reflektorov odôvodnene zameriava na vývoj krízy medzi USA a Iránom, a na ďalšie riziko, ktoré táto predstavuje pre už i tak nestabilný Irak sužovaný vojnami a terorizmom, pápež František skutočnosť nezjednodušuje. A pamätá na mnoho ďalších vojen a násilností, na ktoré sa príliš často zabúda.
Odsudzuje pokrývku mlčania o osudoch zdevastovanej Sýrie, odsudzuje konflikt v Jemene, ktorý prežíva veľmi vážnu humanitárnu krízu pri ľahostajnosti medzinárodného spoločenstva.
Uvádza Líbyu, ale aj násilie v Burkine Faso, Mali, Nigeri a Nigérii. Pripomína násilie páchané na nevinných ľuďoch, medzi ktorými je i množstvo kresťanov zabitých pre ich vernosť k evanjeliu, obetí terorizmu a fundamentalizmu.
Na toho, kto počul alebo čítal ten dlhý a podrobný zoznam kríz – vrátane tých, ktoré rozpaľujú Latinskú Ameriku a sú zapríčinené nespravodlivosťou a zažratou korupciou – nemôže neurobiť silný dojem skutočnosť, že pápež František začal svoj príhovor s pohľadom nádeje, tej nádeje, ktorá je pre kresťanov základnou cnosťou, ktorá však nemôže byť odlúčená od realizmu.
Dúfať, ako vysvetlil pápež, si vyžaduje nazvať problémy ich menom, a mať odvahu sa k nim postaviť.
Nezabúdajúc na katastrofy vyvolané vojnami vedenými v predchádzajúcej dobe a na ich ničivé dôsledky. Nezabúdajúc na absurdnosť a nemorálnosť súťaženia v jadrovom zbrojení a konkrétne riziko sebazničenia sveta.
Nezabúdajúc na chýbajúcu úctu k ľudskému životu a dôstojnosti; na nedostatok jedla, vody a zdravotnej starostlivosti, ktorými trpia mnohé populácie; na ekologickú krízu, pri ktorej ešte stále priveľa ľudí predstiera, že ju nevidia.
Avšak je možné dúfať, pretože vo svete, ktorý sa zdá byť odsúdeným k nenávisti a múrom, sú ženy a muži, ktorí sa nepoddávajú rozdeleniam a neotáčajú sa na druhú stranu pred tými, čo trpia. Pretože sú tu lídri patriaci k rôznym náboženstvám, ktorí sa stretávajú a snažia sa vybudovať pokojný svet.
Pretože sú tu mladí, ktorí sa snažia prebudiť vnímavosť dospelých na riziká ku ktorým stvorenstvo smeruje, blížiac sa k bodu, odkiaľ niet návratu.
Je možné dúfať, pretože v betlehemskej noci si Boh, Všemohúci, zvolil stať sa dieťaťom, malým, krehkým, pokorným, aby zvíťazil a získal si svet svojou prekypujúcou láskou a svojím milosrdenstvom.
-
Andrea Tornielli
