Svätá stolica je 50 rokov pozorovateľom pri Rade Európy v Štrasburgu

Bratislava 9. januára (TK KBS) Už 50 rokov má Svätá stolica status pozorovateľa pri Rade Európy v Štrasburgu. Vatikánsky predstaviteľ Marco Ganci povedal, že je dôležité rozsievať, nechať zaznieť svoj hlas a prinášať hlas tých, ktorí ho nemajú.

Status stáleho pozorovateľa, ktorý bol dohodnutý 7. marca 1970, zavŕšil vývoj oficiálnych vzťahov medzi Svätou stolicou a Radou Európy nadviazaných v roku 1962. Pri príležitosti okrúhleho výročia prebieha v Štrasburgu sympózium, ktoré pripomína najmä návštevu dvoch pápežov v tejto inštitúcii. Jána Pavla II. v roku 1988 a Františka v roku 2014. Sympózium sa koná pod názvom “Budovať spoločne Európu. 50 rokov Svätej stolice v rade Európy”, pretože ako pripomína Ganci, európska jednota musí byť prácou všetkých a nielen jednej, či druhej strany. “Rada Európy sa zaoberá predovšetkým otázkami ako sú demokracia, zákonnosť a ľudské práva. To sú všetko veci, ktoré Svätá stolica sleduje s veľkou pozornosťou a vyjadruje sa k nim. Ide o oficiálne stanoviská, magistérium, posolstvá Svätého Otca, príhovory dvoch pápežov v Štrasburgu. Ale na druhej strane tiež vysokí predstavitelia Rady Európy navštevujú Vatikán, pápež ich prijíma. Nabádame k budovaniu solidárnejšej, spravodlivejšej a ľudskejšej Európy, ktorá je založená na mieri a hodnotách. Zvláštnu pozornosť venujeme tiež problémom migrácie, náboženskej slobody, medzináboženskému a interkultúrnemu dialógu. To sú základné témy, ktorými sa zaoberá Svätá Stolica.”

Na úvod sympózia vystúpil vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi arcibiskup Paul Richard Gallagher s príspevkom, v ktorom sa dotkol menovaných priorít Svätej stolice na medzinárodnej platforme. Okrem iného upozornil na niektoré nedorozumenia v debate o migrácii. Za nedorozumenie označil predstavu asimilácie branej ako rezignáciu na vlastnú identitu a prijatie identity hosťujúceho národa, tak aj predstavu uzavretosti migrantov do vlastného geta. Za žiadúce označil vzájomné vychádzanie v ústrety a obohacovanie “rôznymi svetmi”, ktoré vďaka migrácii nadväzujú vzťah.

“Tretie nedorozumenie vedie k predstave, že vzhľadom k migračnému fenoménu by mali cieľové krajiny rezignovať na vlastnú identitu z rešpektu k iným identitám. Tento postoj predstavuje hrozbu pre občianske spolužitie ako také. V skutočnosti tam, kde sa človek nemá možnosť slobodne vyjadrovať v obavách, aby neurážal citlivosť druhých, dochádza k fenoménu odcudzenia založeného na najnižšom spoločnom menovateli, ktorý napokon vedie k vytváraniu beztvarej spoločnosti, v ktorej chýbajú ideály a ktorá sa môže stať ľahkou korisťou chvíľkových vášní,” varoval arcibiskup Gallagher v diagnóze situácií, ktoré sú viditeľné v západných krajinách.

Vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi tiež varoval pred divokým rozvojom migrácie, ktorá sa stáva plodnou pôdou pre obchod s ľuďmi, zneužívanie a verbovanie do kriminálnych skupín. Ako dodal, k riešeniu výziev migrácie nepostačuje čisto legalistický prístup, ale je potrebné na širokej univerzálnej úrovni usilovať o vytvorenie novej mentality, “pretože riziko migrácie bez ľudskosti zostáva veľmi vysoké,” zdôraznil vatikánsky predstaviteľ.

Zdroj: vaticannews.va

( TK KBS, rv cz; rp ) 20200109015 | Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]