Vatikán 4. januára (RV) Kiež pokoj prevládne nad príznakmi vojny, treba prekonať špirálu pomsty - vyjadril sa prefekt vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Peter Turkson v reakcii na piatkový americký útok na iránskych armádnych predstaviteľov v Iraku. Budovanie pokoja si podľa jeho slov vyžaduje veľa úsilia a trpezlivosti a duchovný základ nádeje.Aj Cirkev s obavou sleduje najnovšie vystupňovanie napätia na Blízkom východe po piatkovom útoku USA na iránskeho armádneho veliteľa počas jeho pobytu na území Iraku. V rozhovore, ktorý kardinál Turkson poskytol pre Vatikánsky rozhlas v piatok 3. januára, sa vyjadril k situácii nového vyhrotenia americko-iránskeho konfliktu.
Prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj vyzýva nevzďaľovať sa od cesty pokoja a zvíťaziť nad nedôverou a strachom a potvrdzuje tak nezastupiteľnú úlohu Svätej stolice v podpore pokoja a zhody medzi národmi. Pripomína novoročné posolstvo pápeža Františka, že pokoj sa tvorí cestou dialógu, zmierenia a obrátenia, pričom základom pre cestu pokoja je modlitba.
Zdrojom nádeje je Ježiš Kristus, Boh, ktorý sa stal človekom, Knieža pokoja, zdôrazňuje v rozhovore s redaktorom Amedeom Lomonacom z talianskej sekcie Vatican News kardinál Peter Turkson:
„Začali sme tento rok s veľkým nadšením a veľkou nádejou, s posolstvom pokoja, dúfajúc, že môžeme prežiť rok s pokojom, nádejou, vierou a blahom človeka. Je určite smutné, že takto skoro bol rok uvítaný týmito udalosťami násilia, zabíjania, preliatia krvi... Vieme, že pri týchto udalostiach na Blízkom východe, predovšetkým v Iraku v týchto dňoch, sme svedkami špirály pomsty so všetkými príznakmi, ktoré opisujú situácie napätia a vojny.
Napriek tomuto všetkému sme stále pozvaní – ako hovorí aj posolstvo Svetového dňa pokoja pre tento rok – uznať skutočnosť, že cesta pokoja je dlhá. Preto sa hovorí o ceste pokoja, ceste držanej nádejou spočívajúcou v tom, že Knieža pokoja, Ježiš, zostúpil na zem. Veríme, že keď on zvíťazil nad smrťou, zvíťazíme aj nad násilím, nad všetkými týmito konfliktmi.“
Nedôvera a strach sú prekážkami, ktoré treba prekonať...
„Jedno vyvoláva druhé: keď niet dôvery, keď sa nemožno spolu zhovárať, keď chýba to, čo pápež František nazýva „kultúrou stretnutia“, každý zostáva vo svojom kúte a začína formulovať idey, ktoré vyvolávajú tieto pocity strachu. Už za pápeža Jána XXIII., v období napätia medzi USA a Ruskom kvôli kríze na Kube, to, čo napomohlo k zdolaniu tejto napätej situácie bola politická diplomacia. Tá umožnila zvíťaziť nad nedôverou, ktorá vládla medzi týmito dvoma krajinami. Mohli sme cez diplomaciu Svätej stolice vybudovať trošku dôvery, trochu nádeje a priateľstva medzi týmito dvoma národmi, a takto sa podarilo zvíťaziť nad touto veľkou hrozbou.“
Takže aj v súčasnosti, zvlášť dnes, je kľúčovou úloha Svätej stolice podporovať dôveru a priateľstvo medzi národmi?
„Bezpochyby. Úloha Svätej stolice je nepostrádateľná z toho dôvodu, že Boh zveril Cirkvi isté poslanie. A toto poslanie zahŕňa nielen kázanie evanjelia, ale aj byť učeníkmi a služobníkmi pokoja a svornosti medzi národmi. Takže, hľa, tak ako konal pápež Ján XXIII., tak pokračuje Cirkev aj teraz. Naďalej je zdrojom pokoja medzi rôznymi národmi. A vďaka Bohu máme v Cirkvi rôzne zložky, ktoré nám pomáhajú toto posolstvo pokoja rozširovať.“
Ako pripomína pápež František v posolstve k Svetovému dňu pokoja na rok 2020, pokoj je cestou nádeje napriek prekážkam a skúškam. Pre vykročenie touto cestou je základným krokom modlitba...
„ To je začiatok. Koreň a samotný počiatok tejto cesty pokoja je modlitba, pretože vzbudzuje tento postoj, túto cnosť nádeje nikdy sa nevzdávať pred prekážkami; modlitba je moment, ktorý nás spája s Kniežaťom pokoja, so samotným Pánom, ktorý nás oživuje, posilňuje a inšpiruje. Takže bez pokoja sa nemôžeme pohnúť.“
