TK KBS

Dnes je nedeľa 05. 07. 2020   Meniny má Cyril a Metod       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V Košickej eparchii zahájili Jubilejný rok Klokočovskej ikony pastierskym listom
P:3, 02. 01. 2020 14:08, DOM



Košice 2. januára (TK KBS) Košická eparchia 1. januára zahájila prežívanie Jubilejného roka osláv 350. výročia zázraku slzenia ikony Presvätej Bohorodičky v Klokočove. Pozýva všetkých ľudí k spoločnému prežívaniu Jubilejného roka, v rámci ktorého sa bude konať viacero aktivít. O všetkých podujatiach, týkajúcich sa Jubilejného roka je možné získať informácie na webovej stránke www.klokocov2020.grkatke.sk, kde budú priebežne aktualizované.

Pri príležitosti otvorenia Jubilejného roka bol vydaný pastiersky list, ktorého plné znenie prinášame:

Bratia a sestry!

Začíname nový Občiansky rok, ktorý je v našej východnej cirkvi spojený so sviatkom Obrezania podľa tela nášho Pána a sviatkom svätého Bazila Veľkého. Podľa Mojžišovho zákona bolo treba splniť povinnosť po ôsmych dňoch od narodenia obrezať každého chlapca vyvoleného národa. Túto povinnosť zachovali aj svätý Jozef s Pannou Máriou. Splnením zákona dávajú najavo svoju spolupatričnosť s vyvoleným národom, z ktorého sa narodil Spasiteľ. Túto spolupatričnosť s Božím ľuďom dávala Bohorodička najavo po celý svoj pozemský život, ba aj po svojom Nanebovzatí. Preto spolu s ňou začíname Nový rok, ktorý je zároveň pre nás jubilejným rokom zázračného slzenia jej ikony v Klokočove. Dekrét Apoštolského stolca ho zvýrazňuje tým, že udeľuje odpustky veriacim, ktorí počas nastávajúceho roka navštívia naše pútnické miesto v Klokočove.

Čo robiť, aby tento rok bol pre nás požehnaním, aké pravidlá si určiť, aby sme na konci tohto roka mohli povedať - "tento rok stál za to!"?

Tak, ako Presvätá Bohorodička aj my by sme mali vyjadriť náš jasný postoj spolupatričnosti k novozákonnému Božiemu ľudu, ktorým je Cirkev a zároveň prejaviť náš vzťah k nej ako k Matke Cirkvi. Stačí, ak vstúpi do nášho vedomia jej vážny postoj súcitu a počas celého roka sa premietne do našich vzťahov s každým človekom, ktorý potrebuje našu blízkosť. Našou úlohou je viac sa primknúť k Matke Božej a spolu s ňou citlivo vnímať bolesti dnešnej doby, a tak preniknúť do "psychológie súcitu". Aj jubileum plačúcej ikony z Klokočova, chce zvýrazniť skutočnú empatiu, ktorá veľmi chýba dnešným ľuďom. Preniknúť do psychológie súcitu znamená uvedomiť si, že každý opravdivý súcit je závislý na úprimných medziľudských vzťahoch, k budovaniu ktorých je povolaný každý človek. Diabol a svet chce v nás potrebu súcitu zničiť už v zárodku tým, že nášmu vedomiu podsúva mnohé nemorálne vzťa hy, ktor é deformujú ľudskosť a prirodzenú túžbu človeka po súcite a ľudskej blízkosti.

Preto sa nám v tomto roku vystupuje do popredia 350. výročie plačúcej ikony z Klokočova, kde Presvätá Bohorodička veľmi zreteľne dáva najavo svoj súcit s utrpením ľudí na Zemplíne. Máriin materinský súcit je tým hlavným motívom pre prežívanie celého tohto roka.

Potreba súcitu vyplýva zo súcitného materinského plaču Bohorodičky v Klokočovskom chráme, a tiež z chladu, ktorý rezonuje v neľudskosti a neláske mnohých. To, že sa do popredia dostáva viac kultúra smrti a tzv. nové ľudské práva, zamerané na LGBTI a gender ideológiu, hovorí dosť jasnou rečou o tom, že mnohým ide viac o absolutizovanie vlastného „ja“, než o láskavý a súcitný vzťah k druhému. Pre človeka je však viac než rodová problematika dôležité to, aby budoval svoju ľudskosť vcítením sa do problému a bolesti druhého a chápaním lásky ako obety sebadarovania pre druhého.

Ak sa láska stane iba sebaláskou zameranou na vlastný chvíľkový pôžitok, človek i spoločnosť prestanú byť citliví na súcit a lásku k druhému. Môže sa to ešte na istý čas naoko podobať na pekné divadlo tých, ktorí to tak chcú prezentovať, ale natrvalo to spoločnosť i ľudstvo nenaplní. Preto je pred nami dnes plačúca ikona z Klokočova, aby sme sa od nej učili, čo je to opravdivá láska a súcit.

Vtedy, keď jej Syn zomieral na kríži, ona stála pod krížom, ako Matka Sedembolestná, a vtedy keď ľud Zemplína strádal kvôli úderom vojenských hord, ona znovu plakala, aby plačom vzbudila súcit a zahnala hrubosť vojakov. Jej slzy sú pre nás znakom toho, že prejavy súcitu a lásky nie sú zložitou úlohou, ale jednoduchou účasťou na bolesti iných. Toto sa učme od Panny Márie a po celý Jubilejný rok vnímajme svoju úlohu byť súcitnými v rozličných okolnostiach života rodiny, v kolegiálnom súcite a v spoločenskej empatii. Pri vyjadrení súcitu počítajme s tým, že vždy budeme narážať na mylné predstavy manipulátorov, či na ľudskú špekulatívnosť a aroganciu, ale to nás nesmie odradiť, lebo svet bez súcitu a obetavej lásky nemôže obstáť. To nám pripomína Pán Ježiš slovami: "Pretože sa vo svete rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska."/Mt 24,12/.

A tam, kde vychladne láska a nahradí sa iba neprávosťou a kultúrou smrti, tam je ťažké hovoriť o empatii a súcite. Treba dávať pozor aj na tých, ktorí falošným súcitom chcú odviesť ľudí od pravých hodnôt a narušiť pravý vzťah lásky k Bohu i ľuďom. Musíme si uvedomiť, že aj my žijeme medzi ľuďmi, ktorí z nás môžu spoločenským tlakom urobiť karikatúru tejto citlivosti a empatie, ale toto nás neurobí lepšími.

My potrebujeme mať pred sebou vzor pravého vzťahu lásky a súcitu, ktorý nám dala plačúca Matka v Klokočove už pred 350-timi rokmi. Ona veľa nehovorila, ako to robia dnes médiá, ale v tichosti napĺňala Boží zákon a Božiu vôľu, rešpektovaním jeho slov, ktorými sa nechala osloviť. V tom istom duchu zvlášť v tomto Roku Božieho slova je nám ona príkladom, ako meniť naše zmýšľanie i naše skutky.

Mária toho ani veľa neprezentovala pred svetom, len súcitne stála pri svojom Synovi až po kríž. A túto blízkosť s ním udržiava svojou spolupatričnosťou s Cirkvou, ktorá je mystickým telom Kristovým naveky. Preto sa aj my k nej utiekame a v rozličných situáciách svojho života chceme zostať dôstojnými ľuďmi so súcitom, rešpektujúc tak prirodzený i morálny Boží zákon, ktorý je "lepší než tisíce zlata a striebra"/Ž119,72/, a to nielen v tomto jubilejnom roku, ale aj po celý náš život.

Z tohto dôvodu Thomas Merton hovorí: "Ja nemôžem jednať s druhými ľuďmi, ako s ľuďmi, pokiaľ nemám s nimi súcit. Musím mať aspoň toľko súcitu, aby som si bol schopný uvedomiť, že keď druhý trpí, cíti sa podobne ako ja vtedy, keď trpím ja... Musím sa naučiť zdieľať s druhými ich radosti, ich utrpenia, ich myšlienky, ich potreby a túžby. Musím sa to učiť nielen pre tých, ktorí sú z mojej skupiny, či z tej istej profesie, alebo rovnakej rasy, toho istého národa ako ja, ale aj vtedy, keď ľudia, ktorí trpia patria k iným skupinám, dokonca i skupinám, ktoré sú považované za nepriateľské. Pokiaľ toto robím, som poslušný Bohu. Ak to odmietam činiť, neposlúcham Ho. Nie je to teda niečo, čo sa môže ponechať vlastnému rozmaru." /T. Merton: Nové semená kontemplácie, s. 52/.

Panna Mária to dobre vedela, a preto zostala nielen pri Kristovom kríži, ale zostala aj pri našom trpiacom ľude Zemplína. A zostáva tiež pri tých, ktorých svojím plačom vtedy odrádzala od zabíjania a neľudskosti. A vždy zostáva pri človeku, keď on vstupuje do biedy a nešťastia.

Svätý Bazil Veľký, ktorého sviatok dnes slávime, vo svojom spolucítení s biednymi povedal v jednej zo svojich homílií tieto slová: "Kto zoderie z iného človeka odev, stáva sa zbojníkom. Kto neoblečie chudobného a má hojnosť všetkého, čo iného je?! Chlieb, ktorého držíš u seba priveľa, patrí hladnému. Nahému patrí plášť, ktorý máš odložený v skrini a nikdy ho neobliekaš. Tomu, kto chodí bosý, patrí obuv, ktorú neobúvaš. Chudobnému peniaz, ktorý hromadíš v pokladnici. Utláčaš všetkých, ktorým nepomáhaš, ak im môžeš pomôcť..." /šiesta homília/

Logika súcitu je iná, než logika ľudskej nevľúdnosti a chamtivosti. Práve súcit s inými je to, čím nás oslovujú slzy Presvätej Bohorodičky, ktorá pred 350 rokmi plakala nad ľudskou bolesťou v Klokočove. K tomu nás povzbudzuje aj svätý apoštol Pavol, ktorý hovorí: "Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi."/Rim 12,15/.

Chcem vám všetkým do Nového roka popriať, aby tej radosti v životoch vás i vašich rodín bolo čo najviac, a tiež, aby ste nachádzali veľa spokojnosti a šťastia v tom, že svojím súcitom aj iných urobíte šťastnými.

Nech Presvätá Bohorodička, ktorej slzy na ikone v Klokočove hovoria o láske a súcite Matky, vyprosí všetkým jej ctiteľom mnohé milosti od Krista - jej Syna, a k tomu hojnosť Božieho požehnania do nastávajúceho Nového a zároveň Jubilejného roka našej plačúcej ikony.

vladyka MILAN,
košický eparchiálny biskup



( TK KBS, TSKE; pz ) 20200102027   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020