TK KBS

Dnes je utorok 11. 08. 2020   Meniny má Zuzana       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  august  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  Top témy
Všetky
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Ordinár OS a OZ František Rábek napísal pastiersky list k Vianociam
P:3, 23. 12. 2019 14:30, DOM



Bratislava 23. decembra (TK KBS) Ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených síl SR Mons. František Rábek pri príležitosti blížiacich sa Vianoc napísal pastiersky list. List je distribuovaný vojenskými, policajnými a väzenskými kaplánmi do všetkých zložiek Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. List prinášame v plnom znení.

- -

Vianoce by sme mohli nazvať aj sviatkom dobrých správ. Snažíme sa niečím potešiť svojich blízkych a priateľov, posielame si pozdravy a dobré žičenia. Toto všetko má však pôvod v tej najlepšej a najdôležitejšej správe, ktorá zaznela v tú noc betlehemským pastierom: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ – a pokračovala na adresu všetkých obyvateľov našej planéty: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

Týmto listom sa chcem aj ja pripojiť k vianočnému posolstvu a priniesť Vám dobrú správu.

Aktuálnosť vianočného posolstva

Čo sa to vlastne na tie prvé Vianoce stalo? Prečo má narodenie práve tohto chudobného dieťaťa taký význam? To vyplýva z toho, kým toto dieťa je. Boží posol o ňom povedal, že je „Spasiteľ, Kristus, Pán“. „Spasiteľ“ znamená, že je Bohom poslaný záchranca človeka a ľudstva. Názov „Kristus“ je z gréckeho výrazu, ktorý znamená: pomazaný, čiže naplnený Božím Duchom. Pod vedením tohto Ducha a s jeho mocou má uskutočniť dielo spásy. A napokon „Pán“ nie je zdvorilostné oslovenie niekoho – slovo „Kyrios“ (Pán) používal grécky text Starého zákona na označenie samého Boha. Teda to dieťa v jasličkách je sám Boh!

Apoštol Ján ho v úvode svojho evanjelia nazýva „Slovo“: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh... Všetko povstalo skrze neho.“

Teda podstata Vianoc je v tom, že Slovo, skrze ktoré Boh stvoril a udržiava celý vesmír, sa v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste narodilo ako ľudské dieťa, stalo sa človekom pre našu záchranu.

Ponuka priateľského rozhovoru

Stáva sa, že nejaký vládca pošle do cudzej krajiny svojho diplomata, aby nadviazal priateľské vzťahy. Úlohou takéhoto posla je pretlmočiť do reči a kultúry daného národa posolstvo a úmysel svojho vládcu.

Večný Boží Syn sa stáva človekom, aby nám svojím ľudským životom, našou rečou, osvojením si našej kultúry sprostredkoval to, čo nám chce povedať Boh pre naše dobro, získať nás pre priateľský vzťah s Bohom. Povedal to neskôr sám Ježiš Kristus: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16) Keďže Ježiš je vteleným Božím slovom, tak hovorí celou svojou bytosťou, nielen slovami, ale aj tým, čo robí a čo prežíva. Aj tým, že sa narodil ako malé dieťa v chudobe a na okraji spoločnosti, nám hovorí veľmi veľa. Kto je ochotný pozerať sa na neho s vierou, tomu toto Dieťa povie bez slov dôležité veci. Jeho posolstvo vnímali a vyjadrili mnohí výtvarní umelci, hudobníci a speváci ale aj toľkí úprimne veriaci ľudia skutkami veľkodušnej lásky k blížnemu. Skúsme sa pred jasličkami zamyslieť nad tým, čo hovorí nám a ako by mala vyzerať naša odpoveď na jeho posolstvo...

Živé slovo

Veľmi dôležití sú pre nás tí, čo mali možnosť byť v priamom a osobnom kontakte s osobou Ježiša Krista, s jeho slovami a skutkami. Jedným z nich bol aj apoštol Ján. Jeden svoj list uvádza takto: „... čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. – Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.“ (1 Jn 1 – 2) Títo priami svedkovia, ako bola Ježišova matka, betlehemskí pastieri, neskôr mnohí Ježišovi nasledovníci a najmä apoštoli, sprostredkovávali svojim poslucháčom slová a činy toho Slova, pretože pre každého človeka je životne dôležité všetko, čo on povedal. Pri tomto reprodukovaní neboli však odkázaní iba na vlastnú pamäť a vlastný úsudok. Pred svojím odchodom z tohto sveta im Ježiš povedal, že im Otec pošle v jeho mene Ducha Svätého, ktorý „vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14, 26). Aby sa Ježišovo posolstvo zachovalo neporušené, niektorí apoštoli a ich spolupracovníci ho zachytili v písomnej podobe a dali tieto texty na používanie spoločenstvám veriacich, Cirkvi. Tieto písomné svedectvá o Ježišovi Kristovi Cirkev starostlivo uchovávala a hlavne sa ich čítanie stalo súčasťou bohoslužby kresťanov. A tak je to dodnes.
Predstavme si, čo sa vtedy deje: bohoslužobné zhromaždenie veriacich v Krista je akoby prístrojom, ktorý umožňuje Kristovu živú prítomnosť. On povedal: „Kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja uprostred nich.“ Niečo podobné poznáme v technickej oblasti. Náš priestor je plný neviditeľných a nepočuteľných vĺn. Len čo dokážeme zostrojiť prijímač, alebo si ho zakúpime, ktorý má také zloženie, že zachytí rádiové alebo televízne vlny a premení ich na zvuk či obraz, môžeme počúvať a vidieť, čo niekto priestorovo i časovo vzdialený hovorí či robí, alebo v minulosti robil či hovoril...

V prípade bohoslužobného zhromaždenia ide o veriacich a pokrstených ľudí, ktorí chcú svojím duchovným zrakom vidieť Krista, jeho skutky, život; chcú počúvať jeho slovo, učenie, jeho pravdu a vďaka jeho duchovnej, ale skutočnej prítomnosti čítanie textov už nie je len počúvaním nejakých dávnych historiek, lež Kristus sa v týchto slovách a činoch stáva prítomným, oslovuje nás, pôsobí na nás svojou láskou, vyžarujúcou z jeho slov a skutkov, ktoré uskutočnil pre nás, pre našu záchranu. Takto sa jeho slovo stáva živým, pozýva nás k dialógu a k osobnej odpovedi. Ba viac, ak tomuto spoločenstvu predsedá kňaz, ktorý je na základe svätenia nositeľom Kristom danej duchovnej moci, že môže konať v jeho mene, stáva sa on sám prítomným v chlebe, premenenom mocou jeho slov na jeho telo a v kalichu je po premenení jeho krv. Teda ten Ježiš Kristus, ktorý ležal v jasličkách, s tým istým telom je prítomný uprostred nás – aby sprítomňoval svoju obetu za nás, aby sa nám dával živý a vzkriesený za pokrm ako chlieb života.

„Poďme do Betlehema...“

... povedali si pastieri, keď im anjel oznámil, čo sa tam stalo. Keď ta prišli, našli to, čo im bolo povedané v posolstve: dieťa v jasliach, Máriu a Jozefa. S radosťou mu prejavili svoju poklonu, lebo na základe posolstva vedeli, kým je toto Dieťa.

Ak sme si aj my aspoň trochu uvedomili nielen to, čo sa stalo v Betleheme, ale aj to, čo sa deje pri každej bohoslužbe, pri každej svätej omši, nemali by sme urobiť všetko možné, aby sme sa s radostnou vierou zúčastňovali zhromaždenia Cirkvi najmä každú nedeľu a sviatok? S vierou vnímajme Krista v jeho slove, odpovedajme mu svojím životom, prejavme mu poklonu ako Bohu a prijmime ho ako duchovný pokrm do čistého srdca.

Potom je nádej, že postupne sa budeme na svojom živote presviedčať o tom, že sú pravdivé slová, ktoré o ňom povedal pastierom anjel, že on je naozaj náš „Spasiteľ, Kristus Pán“.

Radostné a požehnané vianočné sviatky Vám zo srdca želá a v modlitbe vyprosuje

František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR



( TK KBS, fra; ml ) 20191223031   |   Upozorniť na chybu v správe |



[naspäť]







(c) TK KBS 2003 - 2020