Desiati zo spomínaných 33 utečencov, s ktorými sa dnes stretol pápež, sú kresťania a štrnásť z nich je maloletých, vrátene bábätiek. Sú na úteku z Afganistanu, Toga a Kamerunu a doteraz žili v preplnenom utečeneckom tábore Moria spomínaného gréckeho ostrova, kde žije v pohotovostných podmienkach viac než 14-tisíc utečencov. Pápež každého z nich osobitne pozdravil.

Krištáľovo priehľadný kríž, ktorý je takpovediac „oblečený“ do červenej záchrannej vesty zaliatej priesvitným lakom, zavesili za prítomnosti Svätého Otca a utečencov na stenu na Nádvorí Belvedere pri vstupe do Apoštolského paláca. Prítomný bol aj pápežský almužník kardinál Krajewski a kardinál Michael Czerny SJ, osobitný sekretár Sekcie pre migrantov a utečencov v rámci Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Vystavenie sprevádzala atmosféra tichej modlitby, ku ktorej vyzval Svätý Otec.

Ešte pred zavesením kríža pápež predniesol príhovor, v ktorom vysvetlil:

„Rozhodol som sa tu vystaviť túto záchrannú vestu takpovediac „ukrižovanú“ na tomto kríži, aby nám pripomínala, že musíme mať otvorené oči, uchovať si otvorené srdce... Aby všetkým pripomínala nevyhnutný záväzok zachraňovať každý ľudský život, morálnu povinnosť, ktorá spája veriacich i neveriacich.“

Ako priznal Svätý Otec, ide už o druhú záchrannú vestu zahynutého utečenca, ktorú dostal do daru od záchranárov. Prvá z nich patrila mŕtvemu dievčatku. Daroval ju podsekretárom zo Sekcie pre migrantov a utečencov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj so slovami:

„Hľa vaša misia! Týmto som chcel zdôrazniť nevyhnutný záväzok Cirkvi zachraňovať životy migrantov, aby sme ich potom mohli prijať, chrániť, podporovať a integrovať.“

Pápež hovoril o nespravodlivosti, ktorá núti utečencov opúšťať svoje krajiny, čeliť nebezpečenstvu púšte a znášať muky v zadržiavacích táboroch či umrieť v mori. 

Vystríhal pred ľahostajnosťou a nevšímavosť voči tomuto problému označil za hriech:

„Ako môžeme počúvať zúfalé volanie mnohých bratov a sestier, ktorí sa radšej vystavia búrlivému moru, než pomalému zomieraniu v líbyjských zadržiavacích táboroch, na miestach mučenia a nedôstojného otroctva. Ako môžeme zostať ľahostajní zoči-voči zneužívaniu a násiliu, ktorých obeťami sú nevinní, nechávajúc ich napospas obchodníkom s ľuďmi, ktorí sú bez škrupúľ. Ako môžeme prejsť okolo, tak ako kňaz a zákonník z podobenstva o dobrom Samaritánovi, stávajúc sa tak zodpovednými za ich smrť.

Naša nevšímavosť je hriechom!“

Pápež sa poďakoval tým, ktorí pomáhajú tak ako milosrdný Samaritán „bez toho, aby sa príliš zaoberali otázkou, ako alebo prečo sa ten úbohý polomŕtvy človek ocitol na ich ceste“.  

„Nie blokovaním lodí sa vyrieši tento problém. Treba sa seriózne zasadiť za vyprázdnenie zadržiavacích táborov v Líbyi, zvážením a uplatnením všetkých riešení, aké sa dajú. Treba verejne odsúdiť a stíhať obchodníkov s ľuďmi, ktorí vykorisťujú a zneužívajú migrantov, nebojácne odhaľovať tichý súhlas a spolupáchateľstvo inštitúcií. Treba odložiť bokom ekonomické záujmy, aby sme do stredu postavili človeka, každého človeka, ktorého život a dôstojnosť sú vzácne v očiach Boha. Je treba pomáhať a zachraňovať, pretože všetci sme zodpovední za život svojho blížneho a Pán nás pri súde požiada vydať z toho účet.“