Vatikán 17. decembra (RV) V pondelok 16. decembra prišlo na audienciu k Svätému Otcovi do Vatikánu talianske združenie aktívnych dôchodcov. Hovoril im o zmysluplnom prežívaní staroby ako „obdobia daru“ a „obdobia dialógu“. Ocenil aktívny prístup členov združenia v oblasti dobrovoľníctva a zdôraznil, že úlohou starých ľudí v spoločnosti je udržiavať v národe pamäť a byť oporou mladej generácii odovzdávaním životnej múdrosti.Organizácia so 70-ročnou históriou s názvom ANLA - Associazione Nazionale Lavoratori Anziani sa usiluje posilňovať dialóg medzi generáciami ako pozitívny faktor pokroku a sociálneho rastu. Takmer 200 aktívne pracujúcich starých ľudí z radov jej členov si v Klementínskej sále vypočulo srdečné slová pápeža Františka. Starých ľudí označil za bohatstvo pre spoločnosť, a nie iba záťaž:
„Staršie osoby by sa na sociálnej úrovni nemali považovať za akúsi záťaž, ale za to, čím skutočné sú, teda zdroj a bohatstvo. Sú pamäťou národa! Dokazuje to ich prínos v dobrovoľníckych aktivitách, vzácnych príležitostiach na prežívanie rozmeru gratuity. [...] Angažovanie sa v dobrovoľníctve napomáha v tom, čo sa označuje ako „aktívne starnutie“, prispieva to k zlepšovaniu kvality života.“
V posledných rokoch sme svedkami veľkého nárastu angažovanosti starších ľudí v dobrovoľníctve a v združovaní sa, konštatoval pápež František a starobu pomenoval ako „obdobie dialógu“:
„Budúcnosť národa predpokladá nevyhnutne dialóg a vzájomné stretávanie sa starších s mladými, aby sa vytvárala spoločnosť spravodlivejšia, krajšia, solidárnejšia, viac kresťanská. Mladí sú silou v napredovaní národa a starí ľudia upevňujú túto silu svojou pamäťou a múdrosťou. Staroba je čas milosti, v ktorom nám Pán obnovuje jeho povolanie: pozýva nás chrániť a odovzdávať vieru, volá nás modliť sa, najmä modlitbou príhovoru, pozýva nás byť po boku tých, ktorí sú v núdzi.“
Dialóg medzi generáciami a aktívny prístup k prežívaniu staroby dal pápež František do súvisu s ľudskosťou danej spoločnosti a so zápasom proti mentalite vyraďovania:
„Braním a prežívaním staroby ako obdobia daru a obdobia dialógu sa koriguje tradičný stereotyp starého človeka ako niekoho chorého, nemohúceho, závislého od pomoci, izolovaného, stiesneného strachom, ponechaného bokom, so slabou identitou pre stratu spoločenskej roly. Zároveň sa takto vyhne sústreďovaniu všeobecnej pozornosti prevažne len na náklady a riziká, a vyzdvihnú sa zdroje a potenciál starých ľudí.
Žiaľ, mnohokrát sa vyraďujú mladí, pretože nemajú prácu, a starí ľudia sú vyraďovaní pod zámienkou udržať „vyváženosť“ ekonomického systému, ktorý však nemá v centre ľudskú osobu, ale peniaze. A takto to nejde. Budúcnosť - a toto nie je zveličenie! - bude v dialógu medzi mladými a starými. Ak starí rodičia nebudú viesť dialóg s vnúčatami, nebude budúcnosti.
Všetci sme povolaní odstraňovať túto jedovatú „kultúru“ vyraďovania. Sme povolaní budovať s vytrvalosťou inú spoločnosť: ústretovejšiu, ľudskejšiu a inkluzívnejšiu, ktorá nepotrebuje vyraďovať niekoho, kto je slabý telom či mysľou, ale naopak je takou spoločnosťou, ktorá primeriava svoj vlastný „krok“ práve týmto ľuďom.“
