Vatikán 15. decembra (RV) V plnom znení prinášame zamyslenie Svätého Otca Františka nad odkazom liturgických textov Tretej adventnej nedele z jeho príhovoru pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 15. decembra na poludnie.Pápež František pri tejto príležitosti požehnal deťom sošky Jezuliatka, ktoré si priniesli so sebou. „Jasličky sú ako živé evanjelium,“ povedal deťom prv než na diaľku z okna pápežského domu požehnal figúrky, ktoré na Štedrý večer uložia do jasličiek rodinného betlehemu.
Svätý Otec pripomenul aj svoj apoštolský list na túto tému, vydaný 1. decembra v Grecciu. Zacitoval jeho úvodnú myšlienku: „Keď kontemplujeme vianočný príbeh, sme pozvaní vydať sa na duchovnú púť, priťahovaní pokorou Ježiša, Boha, ktorý sa stal človekom, aby sa stretol s každým z nás. Prichádzame na to, že jeho láska k nám je taká veľká, že sa stal jedným z nás, aby sme sa my mohli zjednotiť s ním“ (porov. Apošt. list Admirabile signum, 1).
Stovky detí a školákov spolu s ich rodičmi, katechétmi a animátormi zo Strediska oratórií Ríma slávili už predtým v rámci dopoludnia v Bazilike sv. Petra svätú omšu s kardinálom Angelom Comastrim, ktorý je duchovným správcom pápežskej baziliky a generálnym vikárom pre Mesto Vatikán.
Tradícia požehnania Jezuliatok má tento rok rovné polstoročie. Začal ju pápež sv. Pavol VI. pri modlitbe Anjel Pána na Námestí sv. Petra 21. decembra 1969.
Pápež František na záver poludňajšieho stretnutia pripomenul aj budúcoročný 52. medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa bude konať 13. – 20. septembra v Budapešti s biblickým mottom: „V tebe sú všetky moje pramene“ (Ž 87,7).
„Eucharistické kongresy nám už vyše storočie pripomínajú, že centrom života Cirkvi je Eucharistia“, povedal Svätý Otec. Veriacich vyzval k modlitbe za pripravovaný kongres týmito slovami: „Modlime sa, aby eucharistické podujatie v Budapešti napomohlo procesom obnovy v kresťanských spoločenstvách“.
Večer o 16.30 čakalo pápeža Františka slávenie adventnej svätej omše s filipínskymi veriacimi žijúcimi v Ríme. Adventná liturgia nazývaná Simbang Gabi je súčasťou predvianočnej novény, ktorá má na Filipínach dlhoročnú tradíciu. Zvyčajne sa táto omša slávi v skorých ranných hodinách, podobne ako u nás rorátne sväté omše.
Filipínčania majú v rôznych častiach Večného mesta okolo 20 spoločenstiev pod vedením svojich kňazov začlenených do pastoračného oddelenia Rímskej diecézy pre migrantov a prisťahovalcov.
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto Tretiu adventnú nedeľu, nazývanú nedeľou „radosti“, nás Božie slovo pozýva na jednej strane k radosti a na druhej strane k uvedomeniu si, že život zahŕňa aj chvíle pochybnosti, v ktorých je ťažké veriť. Obe, radosť i pochybnosť, sú skúsenosti, ktoré sú súčasťou nášho života.
Voči výslovnému pozvaniu k radosti od proroka Izaiáša: «Bude sa radovať vyschnutá zem, zaplesá a rozkvitne púšť» (35,1) sa stavia v evanjeliu pochybnosť Jána Krstiteľa: «Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?» (Mt 11,3). V skutočnosti, prorok dovidí ďalej, poza danú situáciu. Má pred sebou skľúčený ľud: ruky sklesnuté, kolená podlomené, srdcia rozrušené (porov. Iz 35,3-4). Je to tá samotná realita, ktorá v každom čase vystavuje vieru skúške. Ale Boží človek dovidí ďalej, pretože Duch Svätý dáva jeho srdcu pocítiť moc svojho prisľúbenia, a on ohlasuje spásu: «Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh! [...] On sám príde a spasí vás» (v. 4). Takže sa všetko premieňa: púšť zakvitá, útecha a radosť zavládnu v malomyseľných, chromí, slepí, nemí sú uzdravení (porov. v. 5-6). Toto sa vypĺňa s Ježišom: «Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium» (Mt 11,5).
Takýto opis nám ukazuje, že spása zahŕňa celého človeka a obnovuje ho. Ale toto nové zrodenie, s radosťou, ktorá ho sprevádza, vždy predpokladá zomrieť sebe samým a hriechu, ktorý je v nás. Odtiaľ pochádza výzva k obráteniu, ktorá je základom kázania tak Jána Krstiteľa, ako aj Ježiša; predovšetkým ide o obrátenie predstavy, ktorú máme o Bohu. A adventná doba nás k tomuto pobáda práve otázkou, ktorú Ján Krstiteľ kladie Ježišovi: «Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?» (Mt 11,3). Premýšľajme: Ján Krstiteľ celý život očakával Mesiáša; jeho štýl života, samotné jeho telo je stvárnené týmto očakávaním. Aj kvôli tomuto ho Ježiš chváli slovami: nikto nie je väčší medzi tými, čo sa narodili zo ženy (porov. Mt 11,11). A predsa aj on sa musel obrátiť k Ježišovi. Tak ako Ján, aj my sme povolaní rozpoznať tvár, ktorú sa Boh rozhodol prijať v Ježišovi Kristovi, poníženú a milosrdnú.
Advent je čas milosti. Hovorí nám, že nestačí veriť v Boha: je potrebné každý deň našu vieru očisťovať. Ide tu o prípravu prijať nie nejakú rozprávkovú postavu, ale Boha, ktorý nás vyzýva, ktorý nás zainteresováva a voči ktorému sa od nás žiada rozhodnutie. Dieťa, ktoré leží v jasličkách má tvár našich najnúdznejších bratov a sestier, chudobných, ktorí «sú privilegovanou súčasťou tohto tajomstva; často sú tými prvými, ktorí spoznávajú Božiu prítomnosť v našom strede» (Apošt. list Admirabile signum, 6).
Panna Mária nech nám pomáha, aby sme sa popri tom, ako sa blížime k Vianociam, nedali odlákať vonkajšími vecami, ale dali priestor v srdci tomu, ktorý už prišiel a chce znova prísť, aby uzdravil naše choroby a dal nám svoju radosť.
(Preklad: Slovenská redakcia VR, Miroslava Holubíková)
