Prešov 7. decembra (TK KBS) Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober slúžil v predvečer druhej adventnej nedele svätú omšu v zaplnenej Konkatedrále svätého Mikuláša v Prešove za obete nešťastia po výbuchu plynu na Mukačevskej ulici. Vyjadril blízkosť pozostalým, pripomenul zjavenú pravdu o nesmrteľnosti ľudskej duše a povzbudil prítomných k solidarite a dielam pomoci. Okrem prejavenej ľudskej blízkosti, všetkých ubezpečil o Božej blízkosti a láske. Pozval veriacich a hlavne tých, ktorých sa najviac dotkli bolestné následky tragédie, aby načerpali útechu a pokoj srdca pri Ježišovi Kristovi.
"Kristus si vzal dokonca aj naše ľudské telo, aby sa nám ešte viac priblížil. On kráča s nami a pomáha nám niesť naše kríže a bremená." V závere svätej omše predniesol modlitbu za zosnulých spojenú s prosbou k Panne Márii a oznámil úmysel zorganizovať celodiecéznu zbierku na pomoc dotknutým rodinám. Zbierka sa má konať na sviatok Svätej rodiny, v nedeľu 29. decembra 2019, vo všetkých kostoloch Košickej arcidiecézy.
- -
PLNÉ ZNENIE homílie arcibiskupa Bobera:
Milí páni dekani, bratia kňazi, rehoľné sestry, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Tohtoročný Advent sa tu v Prešove začal veľmi smutnou udalosťou, tragédiou, ktorá poznačila aj samotný deň svätého Mikuláša, patróna detí a tejto konkatedrály. Všetkých Prešovčanov, a vôbec všetkých občanov našej vlasti sa tieto udalosti bolestne dotkli práve v deň, ktorý mal byť naplnený detským smiechom a nefalšovanou radosťou. V priebehu pár sekúnd sa všetko zmenilo. A hoci všetky záchranné zložky s hrdinským nasadením zachraňovali predovšetkým ľudské životy, tragédia si vyžiadala aj obete. Zomreli ľudia, dokonca aj malé nevinné dieťa.
Pri pohľade na krehkosť a pominuteľnosť nášho života nás prenikajú pocity strachu a niekedy aj vzdoru, keď sa pýtame: Prečo sa to stalo? Ako sa to mohlo stať?! Kde bol vtedy Boh!? Srdce nám naplnil smútok. No zároveň sa zdvihla nevídaná vlna solidarity. Lebo tak ako v radosti, aj v utrpení sa chceme deliť, aby tí, ktorí pociťujú najväčšiu stratu, neboli sami. Navzájom si takto nesieme bremená. Chceme pozostalým vyjadriť blízkosť, sústrasť a konkrétnu pomoc. Prešovčania sa zjednotili v rýchlej akcii pomoci. Vedenie mesta, kraja i čelní predstavitelia štátu už urobili nevyhnutné opatrenia, za čo im patrí nesmierna vďaka!
Teraz je potrebné vyliečiť boľavé srdce. A to nespraví iba čas, ako zvykneme hovoriť. Nedá sa to urobiť len cez humanitárnu pomoc či ľudskú blízkosť. Veľmi účinnou a obrovskou pomoc v takýchto chvíľach je totiž Božia blízkosť.
Preto sme dnes, deň po smutných udalostiach na Sídlisku III. zhromaždení v symbolickom srdci mesta Prešov, v Konkatedrále svätého Mikuláša. Chceme prosiť Boha o útechu našich ubolených duší a zranených sŕdc. Blízko pri Ježišovi hľadáme podporu a pomoc v uistení, že ľudská duša je nesmrteľná, a že človeka čaká po pozemskom putovaní večný život.
Práve takéto zjednotenie vo viere a spoločnej modlitbe nám prináša pokoj. Je to Ježišov pokoj, ktorý svet nemôže dať. Aby sme tento pokoj srdca našli, potrebujeme obnoviť vzťah s Bohom. A práve v dnešnom evanjeliu sme počuli ako veľký prorok Ján Krstiteľ pripravoval ľudí na prijatie Božieho Syna Ježiša Krista. Kľúčovým slovom je pokánie. Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky (Mt 3, 1-12).
Ján Krstiteľ nebol populista. Zástupy ho vyhľadávali pre čosi iné! Nehlásal svoje slová, ale Božie slovo. Ľudia z Judska, Jeruzalema a okolia Jericha, zobrali vážne jeho slová, pretože jeho slová sa dotýkali podstaty ich života. Po jeho slovách zrazu cítili, na čom v ich živote naozaj záleží.
Na láske a na vzťahoch veľmi záleží! Často si to uvedomíme až vtedy, keď nám naši drahí odchádzajú na večnosť. Vtedy sa cítime, akoby sa nám zrútil svet. No viera prináša vždy nové svetlo a nádej. Život s Ježišom mení pohľad na veci, i na kríže v našom živote. Kristus nám dodáva nové sily a obnovuje zmysel nášho života, aj keby bol akokoľvek ťažký.
Preto povzbudzujeme a podporume všetkých pozostalých aj pri tejto prešovskej tragédii, aby upreli svoj zrak na Ježiša. Ani on sa totiž nevyhol krížu. Prijal ho, a tak ho premenil na víťazstvo a večný život pre nás. Preto môžeme povedať, a vždy si to pripomíname, že nezáleží na tom, akým spôsobom umrieme, ale na tom, ako sme žili. Keď si takto uvedomujeme krehkosť nášho pozemského života, a pritom veríme, že naša duša je nesmrteľná, nebojme ničoho! Veď smrť dobrých ľudí je v Božích očiach istým prechodom do večnosti.
Drahí bratia a sestry! Keď si my, v tejto dobe prípravy na sviatky, s pomocou Božieho slova a Eucharistie, obnovíme pokoj v duši i vo vzťahoch, otvorme si potom i srdce pre potreby tých, čo sú v núdzi. Nežime iba pre seba! Takto môžeme prijať jeho najväčší dar – jeho Syna Ježiša Krista. Takto, s očisteným srdcom ho môžeme prinášať iným.
Pripravte cestu Pánovi! – pripomína Ján Krstiteľ. Keby to bola iba naša cesta, pokúšala by nás k pýche a namyslenosti, aby sme si zakladali iba na svojich plánoch, konexiách, na svojej osobe či zásluhách. No Boh nás pozýva na svoju cestu. Niekedy je to cesta kríža a trápenia, no s tým, že on po nej kráča vždy s nami! Toto je sympatické na Božom Synovi Ježišovi Kristovi – kráča s nami, vzal si dokonca naše ľudské telo, aby bol ešte bližšie pri nás. On nám pomáha niesť naše bremená a kríže.
Nech nás prešovské udalosti týchto dní zjednotia v modlitbe za nevinné obete veľkého nešťastia, a zároveň nech nás táto tragédia spojí v láske, solidarite a prejavoch pomoci. Nezatvrdzujme a nezatvárajme si srdcia pred utrpením iných. Dotýka sa to všetkých nás. Veď ak trpí jedna časť tela, trpí celé telo. Ak sa trápi jeden člen rodiny, trápi sa celá rodina.
Pri tom všetkom si zachovajme pokoru. Pokora a pokánie otvára srdce k vďačnosti. Človek pokorný si v prvom rade uvedomuje, že nad všetkým je Boh. Taký človek vie byť vďačný za dar pokoja, rodiny, i za obyčajné prejavy ľudskosti a pozornosti, ktoré si navzájom darujeme počas týchto dní.
Drahí bratia a sestry, tohtoročný Advent sa začal v Prešove ťažkou skúškou. No, cez to všetko ešte viac vnímame, na čom v živote naozaj záleží. Cítime, že život prežitý v strese a v zhone za zbytočnosťami nestojí zaveľa. To podstatné nám uniká pomedzi prsty. Majme viac času na seba navzájom a na svoje rodiny! Obnovme pokoj! Pokoj vo vzťahoch, predovšetkým s tými najbližšími. Mnohí sa vám teraz na sviatky vrátia domov. Prídu zďaleka, kde odišli za prácou, a na sviatky budú s vami. Aké by to bolo, keby ste si mali sadnúť k sviatočnému stolu a žili by ste v napätí so svojimi blízkymi?!
A potom, nielen čisto na ľudskej rovine, ale i v osobnom vzťahu k Bohu, ku Kristovi, k spoločenstvu Cirkvi, i voči celej spoločnosti potrebujeme očistiť a obnoviť vzťahy dôvery a úprimnosti. Otvorme sa Bohu pri svätej spovedi, dobre sa na spoveď pripravme, nielen vyratúvaním hriechov, ale predovšetkým ľútosťou a túžbou po Božom odpustení a pokoji.
Milí Prešovčania! Len Boh dokáže vrátiť pokoj do ľudského srdca. Veľká tragédia nami otriasla a stala sa pre nás všetkých veľkou skúškou. Znovu chcem uistiť všetkých tvrdo skúšaných a hlavne tých, ktorí stratili svojich blízkych, že Boh je s nimi, a že sme s nimi aj my, s celou Kristovou rodinou veriacich. Nech Matka Božia Panna Mária, ranná Hviezda, vyprosí tomuto mestu pokoj, pevnú vieru a nádej na nové svetlo! Amen.
- -
TK KBS informovalo Informačné stredisko Košickej arcidiecézy
