Vatikán 4. decembra (RV) Práca a vzťahy podnikateľa sú príležitosťou pre vydávanie opravdivého kresťanského svedectva v náročných situáciách svedomia – o tom hovoril Svätý Otec trom stovkám mladých podnikateľov z Francúzska, ktorých prijal v pondelok 2. decembra.Katolícki podnikatelia sa pod vedením biskupa Diecézy Fréjus–Toulon Mons. Dominique Reya v dňoch 1. – 3. decembra zúčastnili v Ríme na podujatí s názvom „Cesta spoločného dobra“ (Viaggio del bene comune). Počas troch dní sa zamýšľali nad povolaním kresťanských podnikateľov vo svetle sociálnej náuky Cirkvi.
Súčasťou programu, na ktorom sa zúčastnila aj veľvyslankyňa Francúzska pri Svätej stolici Elisabeth Beton-Delègue, bolo vystúpenie vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina.
Svätý Otec sa celej skupine prihovoril v Klementínskej sále pápežského paláca. Okrem iného povedal:
„Veľmi dobre si uvedomujem, že v každodennosti nie je ľahké zmieriť požiadavky viery a sociálnu náuku Cirkvi s potrebami a záväzkami, ktoré si vynucujú zákony trhu a globalizácia. Domnievam sa však, že evanjeliové hodnoty, ktoré chcete uplatňovať pri vedení vašich podnikov, ako aj pri mnohorakých vzťahoch, ktoré vytvárate v rámci vašich aktivít, sú príležitosťou k vydávaniu pravého a nenahraditeľného kresťanského svedectva.“
Svätý Otec sa v tejto súvislosti osobitne zameral na úlohu správne formovaného kresťanského svedomia. Priznal náročnosť úlohy, pred ktorou podnikateľ stojí a vymenoval rozličné náročné situácie od boja o obsadenie trhov, cez požiadavky produktivity, reagovanie bez meškania, reklamné taktiky na zvyšovanie spotreby, pracovné podmienky zamestnancov, mzdy, ako aj ochrana životného prostredia.
„Konflikty svedomia pri každodenných rozhodnutiach, ktoré musíte urobiť, sú početné,“ skonštatoval pápež. Mladým ambicióznym Francúzom dal radu v duchu učenia Druhého vatikánskeho koncilu:
„Jedno kritérium rozlišovania môžeme nájsť v Konštitúcii Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu, kde sa v súvislosti s laikmi angažovanými v časných veciach hovorí:
«Je vecou ich náležite sformovaného svedomia vpísať Boží zákon do života pozemskej spoločnosti. Od kňazov nech laici čakajú usmernenie a duchovnú silu. Ale nech sa nenazdávajú, že ich duchovní pastieri vždy majú také vedomosti, aby boli schopní alebo povolaní pohotovo nájsť konkrétne riešenie na každý problém, čo ako zložitý. Nech skôr sami vezmú na seba patričnú zodpovednosť vo svetle kresťanskej múdrosti a s úctivou pozornosťou voči Učiteľskému úradu Cirkvi» (43).“
