Thajsko 21. novembra (RV) „Evanjelizácia neznamená hromadiť prívržencov, ani ukazovať sa byť mocnými, ale otvoriť dvere, aby sme zakúšali a zdieľali milosrdné a uzdravujúce objatie Boha Otca, ktoré nás robí rodinou“ – tieto slová vyslovil pápež František vo štvrtok 21. novembra v homílii pri svätej omši na športovom štadióne v thajskom Bangkoku.Celkovo 60-tisíc ľudí sa zúčastnilo na pápežovej prvej svätej omši v Thajsku, ktorú slávil na národnom štadióne Supachalasai v Bangkoku o 18. hodine miestneho času (12.00 nášho času). Kvôli obrovskému záujmu a nedostatku miest veriaci sledovali slávenie na veľkoplošných obrazovkách aj na ďalšom vedľajšom štadióne.
Thajčanov pápež vyzval nasledovať stopy svojich prvých misionárov, aby sa aj oni sami ako misionárski učeníci vydali hľadať svojich bratov a sestry. Svätý Otec osobitne spomenul deti a ženy vystavené prostitúcii, zotročovaných rybárov i ďalšie marginalizované skupiny spoločnosti.
Na svätej omši spievali aj budhisti
Thajčania privítali Svätého Otca spoločným skandovaním „Nech žije Svätý Otec“ v taliančine „Viva il Papa“. Viaceré tváre z hľadiska snímané kamerou boli pri pohľade na Petrovho nástupcu dojaté až k slzám.
Eucharistiu z liturgickej spomienky Obetovania Panny Márie slávenú v angličtine a latinčine, s čítaniami v thajčine, oživoval spev obrovského medzináboženského zboru pozostávajúceho aj z budhistov a moslimov, ktorí si takto chceli uctiť Svätého Otca.
Homília: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“
Pápež v homílii reagoval na úryvok z Evanjelia podľa Matúša (Mt 12,46-50), kde sa Ježiš pýta, kto je jeho matka a jeho bratia. Ako poznamenal Svätý Otec, Ježišove otázky v Evanjeliu nás istým spôsobom uvádzajú do krízy, zatrasú nami a stavajú nás na cestu, aby sme objavili pravdu, ktorá je schopná plodiť život. Jeho otázky otvárajú širší horizont, obnovujú náš život, vysvetlil Petrov nástupca.
«Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka» (Mt 12,50), odpovedá v evanjeliu Ježiš. Podobne to bolo aj s prvými misionármi, ktorí dorazili do Thajska, povedal Svätý Otec. Pochopili, že patria k širšej rodine než je tá, ktorá sa zakladá na pokrvnosti, kultúre, regionálnej či skupinovej príslušnosti. Pohnutí Duchom Svätým a plní evanjeliovej nádeje sa misionári vydali hľadať týchto ešte nepoznaných členov svojej rodiny.
Hľadať tváre bratov a sestier
„Vyšli hľadať ich tváre. Bolo potrebné, aby otvorili srdce pre novú mieru, schopnú prekonať všetky prídavné mená, ktoré vždy rozdeľujú, aby objavili mnoho thajských matiek a bratov, ktorí chýbali pri ich nedeľnom stole.“
„Bez toho stretnutia by kresťanstvu chýbala vaša tvár“, skonštatoval Svätý Otec. Ako dodal, misionári v Thajsku rozpoznali láskyplný plán nebeského Otca, ktorý „je oveľa väčší než všetky naše kalkulácie a predpovede a neredukuje sa na hŕstku ľudí či na vyhradený kultúrny kontext“.
„Misionársky učeník nie je najatý žoldnier viery, ani dodávateľ prozelytov, ale je žobrákom, ktorý uznáva, že mu chýbajú bratia, sestry a matky, s ktorými by slávil a oslavoval neodvolateľný dar zmierenia, ktorý Ježiš dáva nám všetkým: Hostina je už hotová, choďte a hľadajte všetkých tých, ktorých stretnete na ceste (porov. Mt 22,4.9). Toto pozvanie je zdrojom radosti, vďačnosti a plného šťastia, pretože dovolíme, aby nás vyviedol za hranice nás samých, aby sme obsiahli plnosť pravdy o našom bytí. Z toho potom pramení evanjelizačné úsilie.“
Svätý Otec pripomenul 350. výročie založenia Siamského apoštolského vikariátu. Všetko sa začalo príchodom dvoch misionárov, ktorí tu zasiali vieru. „Všetci sme misionárskymi učeníkmi, keď sa rozhodujeme, že budeme živou súčasťou Pánovej rodiny a robíme tak deliac sa“, ako Ježiš, povedal pápež. Osobitne upozornil na deti a ženy vystavené prostitúcii, na vykorisťovaných rybárov i iné marginalizované skupiny:
Každý človek na okraji je naša rodina
„Osobitne myslím na tie deti – chlapcov a dievčatá – a ženy vystavené prostitúcii a obchodovaniu s ľuďmi, znetvorených v ich najautentickejšej dôstojnosti; na tých mladých otrokov drog a nezmyselnosti, ktorá končí tým, že zastiera ich pohľad a spaľuje ich sny. Myslím na migrantov obratých o ich domy a rodiny, ako aj na mnohých ďalších, ktorí, tak ako oni, sa môžu cítiť zabudnutí, osirotení, opustení, bez sily, svetla a útechy priateľstva s Ježišom Kristom, bez spoločenstva viery, ktorá ich prijíma, bez horizontu zmyslu a života. Myslím na vykorisťovaných rybárov, na ignorovaných žobrákov.
Oni tvoria súčasť našej rodiny, sú našimi matkami a našimi bratmi; neoberajme naše komunity o ich tváre, o ich rany, o ich úsmevy, o ich životy; a neoberajme ich rany a bôle o milosrdné pomazanie Božou láskou. Misionársky učeník vie, že evanjelizácia neznamená hromadiť prívržencov, ani ukazovať sa byť mocnými, ale otvoriť dvere, aby sme zakúšali a zdieľali milosrdné a uzdravujúce objatie Boha Otca, ktoré nás robí rodinou.
Drahá thajská komunita: poďme vpred na ceste, v stopách prvých misionárov, aby sme stretli, objavili a s radosťou rozpoznali všetky tváre matiek, otcov a bratov, ktoré nám Pán chce darovať a ktoré chýbajú pri našej nedeľnej hostine.“
Tradičné umenie Thajska v podaní 800 tanečníc
Na záver slávnosti Svätému Otcovi poďakoval arcibiskup Bangkoku kardinál Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij. Po záverečnom požehnaní Svätému Otcovi 800 tanečníc v tradičných odevoch predstavilo typické synchronizované tance Thajska. Štadión ponorený do tmy sa napokon rozsvietil svetielkami z mobilov prítomných veriacich.
