- -

Milí bratia a sestry,

každý znás prežívame vo svojom živote mnoho pozoruhodných období a zážitkov: narodíme sa, rastieme a dospievame, nadobúdame obohacujúce vzťahy, mnohí si založia rodiny, narodia sa im deti, vychovávajú ich a tešia sa z nich. Všetci máme svoje túžby a sny, prežívame radosti i bolesti. Ale zároveň pozorujeme, že v živote človeka prichádza aj obdobie, kedy sa rýchlejšie alebo pomalšie začnú objavovať znaky záveru. Stráca sa sila k vzájomným vzťahom s milovanými osobami, prichádza telesná slabosť a záver pozemského života. Nastupuje tajomstvo zomierania a vtedy hľadáme, o koho by sme sa opreli a kto by nám pomohol nájsť správnu odpoveď na tajomstvo smrti.

Úryvky zo Svätého písma, ktoré sme pred malou chvíľou počuli, predstavujú ľudský zápas s tajomstvom smrti a vnútornú nádej, ktorú dáva viera v Boha. V prvom čítaní sme počuli o udalosti, ktorá sa udiala niekedy okolo roku 160 pred narodením Pána Ježiša, keď židovskú krajinu ovládol sýrsky panovník Antiochus Epifanes. Tento pohanský kráľ nútil Židov, aby zanechali svoju vieru a náboženské prejavy. Tak prišlo aj k situácii, kedy nútili matku a jej sedem synov, aby porušili židovské náboženské predpisy a jedli zakázaný pokrm. V prvom čítaní zazneli odvážne odpovede prvých štyroch synov. Tieto odpovede sú vyznaním viery, že Boh vzkriesi zmŕtvych svojich spravodlivých. Všetci siedmi bratia boli ochotní vzdať sa pozemského života a prijať mučenícku smrť, lebo boli presvedčení, že Boh im dá znova život, ktorý im bol vzatý, pretože zostali verní židovskému náboženskému zákonu.

V evanjeliu sme sledovali situáciu, ako sa na Pána Ježiša obrátili niekoľkí zo skupiny saducejov. Saduceji boli spoločenskou skupinou bohatých Židov, z ktorých viacerí boli aktuálne kňazmi v jeruzalemskom chráme. Verili v Boha ako Stvoriteľa a boli presvedčení o tom, že ich majetnosť je znakom Božej priazne. Avšak v otázke tajomstva smrti a života po smrti spochybňovali a až vysmievali vieru, že Boh chce svojich verných vzkriesiť. Aj preto prišli za Pánom Ježišom s provokačnou otázkou, komu by mala pri vzkriesení patriť žena, ktorá mala v pozemskom živote postupne viacerých manželov. Anaozaj sa stáva, že my ľudia sa niekedy vysmievame zo skutočností, ktoré sú pre nás tajomstvom.

Pán Ježiš odpovedá na tajomstvo smrti viacerými spôsobmi a v konečnom dôsledku je to on sám, ktorý je správnou odpoveďou natajomstvo smrti. Saducejov upozorňuje na mylné východisko ich výsmechu, keď si myslia, že vzkriesenie je návrat do pozemského života. Ukazuje im, že život po vzkriesení prevyšuje spôsob jestvovania na zemi, že je to spôsob jestvovania ako anjeli, ako synovia a dcéry vzkriesenia. (porov. Lk 20, 36) Vieme však, že Pán Ježiš odpovedá na tajomstvo smrti predovšetkým svojím vlastným zmŕtvychvstaním. (porov. Lk 24, 34-35) On smrť neodstránil, ale on ju premenil a urobil z nej bránu do Otcovho Božieho domu. Odpoveď na tajomstvo smrti jestvuje. Túto odpoveď stelesňuje Ježiš Kristus. Apoštol Pavol ju vyjadril slovami: „mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. [...] A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: „Smrť pohltilo víťazstvo.““ (1Kor 15, 52.54)

Pre každého človeka je ponúknutá táto odpoveď Pána Ježiša, aby ju prijal a urobil ju svojou osobnou bytostnou životnou nádejou, kým nedosiahne jej naplnenie. Tento bytostný životný proces môžeme veľmi dobre pozorovať na príklade svätého Martina. On vo svojom živote prijal odpoveď Pána Ježiša na tajomstvo smrti za svoju životnú nádej. Pozorujeme to v tom, že svätý Martin sa síce narodil v rodine rodičov, ktorí neboli kresťania, ale sám hľadal odpovede na základné životné otázky podľa kresťanskej viery. A odpovede na tieto základné životné otázky našiel v Ježišovi Kristovi, požiadal o krst a bol pokrstený, keď mal 22 rokov.

V civilnom zamestnaní nasledoval svojho otca, stal sa profesionálnym vojakom v rímskej armáde a dosiahol dôstojnícku hodnosť. Avšak kvôli hlbšiemu nasledovaniu Ježiša Krista neskôr zanechal svoje civilné zamestnanie, opustil vojenskú službu a rozhodol sa úplne venovať duchovnému životu. Celkom sa odovzdal nádeji, ktorá presahuje pozemský život – nádeji, ktorá je upriamená na stav, keď sa smrteľné premení na nesmrteľné. (porov. 1Kor 15, 54) A tak sa v roku 356 ako 39-ročný pod vedením sv. Hilára v Poitiers stal pustovníkom v Ligugé v prvom kláštore na území vtedajšej Galie. Po niekoľkých mesiacoch svojím životom oslovoval druhých ľudí takým spôsobom, že sa k nemu pridávali ďalší a svätý Martin sa stal „priekopníkom západného mníšského stavu.“

Mníšsky život a zasvätený život ako taký je vo svojej podstate jedinečným znakom nádeje, ktorá je založená na odpovedi Pána Ježiša na tajomstvo smrti. Zasvätený život vo svojej podstate poukazuje na nádej na vzkriesenie. Svätý Martin však prijal aj pozvanie svätého Hilára, aby o svojej nádeji svedčil nielen ako pustovník ale aj ako kňaz. A tak v roku 360, keď mal Martin 43 rokov, stal sa kňazom a odvtedy sprostredkoval nádej vzkriesenia kňazskou službou. A pokračoval v tom s ešte väčšou zodpovednosťou a obetavosťou, keď ako 54-ročný v roku 371 dostal poslanie, aby konal službu biskupa v diecéze, ktorá patrila k mestu Tours. Túto službu vykonával nesmierne horlivo, obetavo, pokorne a láskavo až do svojej smrti 8. novembra 397.

V živote svätého Martina môžeme teda pozorovať určitý duchovný proces: najskôr prijal kresťanskú vieru a nádej v krste; neskôr sa úplne tejto viere, nádeji a láske oddal v mníšskom živote; a následne chcel prostredníctvom kňazskej služby získavať druhých pre túto vieru, nádej a lásku, a podporovať ich a utvrdzovať v duchovnom živote.

Každý týždeň vnedeľu slávime deň vzkriesenia. Slávime ho našou účasťou na nedeľnej svätej omši, ktorá je nenahraditeľným sprítomnením tajomstva smrti a vzkriesenia nášho Pána. A pritom si uvedomujeme, ako je nevyhnutné a užitočné pre každého z nás, aby sme mali pri sebe kňaza, ktorý svojou kňazskou službou obnoví, posilní aprehĺbi vnás Ježišovu nádej na vzkriesenie. Aj preto sa tento rok v Bratislavskej arcidiecéze modlíme za nové kňazské povolania. A dnes z príležitosti sviatku nášho patróna osobitným spôsobom prosíme o príhovor svätého Martina.

A ako našu spoločnú prosbu o nové duchovné povolania pre Bratislavskú arcidiecézu chceme uskutočniť našu tradičnú Svätomartinskú zbierku, ktorouvtomtoroku podporíme duchovné povolania – konkrétne štúdium apobyt v seminári pre bohoslovcov diecézy Gikongoro v Rwande a štúdium a pobyt v seminári pre bohoslovcov arcidiecézy Erbil v Iraku.

Milí bratia a sestry, Ježišova nádej vzkriesenia dáva jedinečný radostný zmysel celému nášmu životu: detstvu, mladosti, zrelému obdobiu iseniorskému veku. V tejto nádeji Vás srdečne všetkých pozdravujem a pre každého z Vás vyprosujem: nech Vás žehná všemohúci Boh Otec, i Syn i Duch Svätý.

Mons. Stanislav Zvolenský bratislavský arcibiskup metropolita

- -

( TK KBS, szv; ml ) 20191109001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]