Vatikán 8. novembra (RV) Pápež František prijal vo štvrtok 7. novembra na osobitnej audiencii členov jezuitského Sekretariátu pre sociálnu spravodlivosť a ekológiu. Vyzval ich aj naďalej pokračovať v službe tým, ktorí sú „ukrižovanými dnešnej doby“.Svätého Otca v mene všetkých pozdravil generálny predstavený rehole páter Arturo Sosa. Na audiencii bolo prítomných vyše 200 jezuitov a ich laických spolupracovníkov zo 62 krajín sa vo Večnom meste stretlo na výročnom kongrese pri 50. výročí Sekretariátu pre sociálnu spravodlivosť a ekológiu Spoločnosti Ježišovej.
Vznik Sekretariátu pre sociálnu spravodlivosť a ekológiu sa spája s osobnosťou vtedajšieho generálneho predstaveného jezuitov pátra Pedra Arrupeho. Pôvodom Španiel a pôvodnou profesiou lekár, veľkú časť života prežil ako misionár v Japonsku. V rámci Rímskej diecézy bola v tomto roku oficiálne začatá diecézna fáza procesu blahorečenia. Pápež František, ktorý ho mal možnosť poznať osobne, pripomenul jeho odkaz týmito slovami:
„Páter Pedro bol vždy presvedčený, že služba viery a podporovanie spravodlivosti sa nemôžu od seba oddeľovať, že sú vzájomne spojené. Pre neho všetky ministériá Spoločnosti Ježišovej mali reagovať, každé svojím spôsobom, na výzvu ohlasovať vieru a podporovať spravodlivosť. To, čo dovtedy bolo angažovanosťou pre niektorých jezuitov, sa malo zmeniť na starostlivosť všetkých.“
V dlhom a intenzívnom príhovore Chudobní sú tým miestom, kde sa osobne stretávame s Pánom, pokračoval pápež František. A sám Ježiš nás volá k jeho nasledovaniu uprostred chudobných.
Situáciami ľudského utrpenia a nespravodlivosti je dnešný svet preplnený, skonštatoval Svätý Otec a označil to svojim známym prirovnaním tretej svetovej vojny, ktorá sa bojuje po kúskoch. V posledných storočiach sme tiež svedkami agresie voči životnému prostrediu, ktorej najťažšie dôsledky si odnášajú chudobní. Svätý Otec ich nazval „ukrižovanými dnešnej doby“.
V tejto súvislosti pápež František hovoril o potrebe „ozajstnej kultúrnej revolúcie, transformácie nášho kolektívneho pohľadu, našich postojov“. Jezuiti pracujúci v sociálnom apoštoláte sa nemajú zameriavať len na riešenie jednotlivých problémov, ale predovšetkým na vytváranie procesov pomáhajúc ľuďom, aby boli schopní vytvárať svoju budúcnosť:
„Sociálny apoštolát je tu na vyriešenie problémov? Áno, ale predovšetkým na rozbiehanie procesov a povzbudzovanie nádeje. Procesov, ktoré pomôžu rásť jednotlivcom i komunitám, ktoré ich privedú k vedomiu ich práv, k rozvíjaniu svojich schopností a k vytváraniu svojej vlastnej budúcnosti.“
Na záver pápež pripomenul duchovný odkaz pátra Arrupeho jezuitom, ktorí v tej dobe vytvárali „prielom“ v rámci sociálneho apoštolátu: „Žiadal ich o jednu vec: aby sa neprestali modliť. To bol jeho testament.“
