TK KBS

Dnes je piatok 15. 11. 2019   Meniny má Leopold       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930 

  Top témy
Všetky
Synoda o Amazónii

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Katechéza pápeža Františka: Pavol v aténskom areopágu ako staviteľ mostov
P:3, 07. 11. 2019 09:40, ZAH



Vatikán 7. novembra (RV) Pri generálnej audiencii v stredu 6. novembra hovoril pápež František v katechéze o pobyte sv. Pavla v Aténach. Apoštol vedený Duchom Svätým nadviazal rozhovor s pohanmi poukázaním na ich hľadanie identity Boha, a takto im zvestoval pravého Boha, Ježiša Krista.

Námestie sv. Petra sa napriek premenlivému daždivému počasiu naplnilo pútnikmi, medzi ktorými nechýbali ani Slováci. Svätý Otec v rámci katechézy pokračoval v postupnom preberaní biblického spisu Skutkov apoštolov. Pútnikom pochádzajúcim z rôznych častí sveta pripomenul, že v tomto období myslíme na duše v očistci:

„Mesiac november, venovaný pamiatke zosnulých a modlitbe za nich, nech je pre všetkých príležitosťou nanovo premýšľať nad významom ľudskej existencie a večného života. Nech nás tento čas povzbudí v chápaní, akú veľkú hodnotu má život, ako ho prežívame ako dar, nie iba sami pre seba, ale pre Boha a blížneho.“

Na úvod katechézy zazneli slová 17. kapitoly knihy Skutkov apoštolov: „Pavol si stal doprostred areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: «Neznámemu bohu.» Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem“ (Sk 17,22-23).

Katechéza o Skutkoch apoštolov (15)

„Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem“ (Sk 17,22). Pavol v areopágu: príklad inkulturácie viery v Aténach

Drahí bratia a sestry, dobrý deň, pokračujeme na našej ceste s knihou Skutkov apoštolov. Po skúškach prežitých vo Filipách, Solúne a Berei, sa Pavol dostáva do Atén, do samotného srdca Grécka (porov. Sk 17,15). Toto mesto, ktoré žilo v tieni starovekej slávy, si napriek politickému úpadku stále udržiavalo kultúrne prvenstvo. Tu sa apoštol „búril v duchu, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu“ (Sk 17,16). Tento „úder“ pohanstva ho však nezaženie na útek, ale naopak ho podnieti vytvoriť most pre dialóg s touto kultúrou.

Pavol sa rozhodne s týmto mestom dôverne zoznámiť, a tak začne navštevovať jeho význačné miesta a osoby. Ide do synagógy, symbolu života viery, ide na námestie, symbol občianskeho života, a ide aj do areopágu, symbolu politického a kultúrneho života. Stretá sa so Židmi, s epikurejskými i stoickými filozofmi, a mnohými ďalšími. Stretá sa so všetkými ľuďmi, neuzatvára sa, ide sa porozprávať s každým.

Týmto spôsobom Pavol pozoruje kultúru, pozoruje prostredie Atén na základe toho „kontemplatívneho pohľadu“, ktorý je „schopný objaviť Boha, ktorý býva v jeho domoch, na jeho uliciach a námestiach“ (Evangelii gaudium, 71). Pavol nehľadí na mesto Atény a na pohanský svet nepriateľsky, ale očami viery. A to nás núti spytovať sa na náš spôsob pohľadu na naše mestá: pozorujeme ich ľahostajne? S pohŕdaním? Alebo s vierou, ktorá spoznáva Božie deti uprostred anonymných davov?

Pavol si volí pohľad, ktorý ho podnieti otvoriť priechod medzi Evanjeliom a pohanským svetom. V srdci jednej z najslávnejších inštitúcií starovekého sveta, v areopágu, uskutočňuje mimoriadny príklad inkulturácie posolstva viery: ohlasuje Ježiša Krista uctievačom modiel, a nerobí to útočením na nich, ale tým, že sa stáva „pontifexom, staviteľom mostov“ (Homília v Dome sv. Marty, 8. mája 2013).

Pavol si berie za podnet mestský oltár venovaný „neznámemu bohu“ (Sk 17,23) – bol to oltár s nápisom „Neznámemu bohu“, bez nejakého obrazu, čisto len nápis. Vychádzajúc z tejto „nábožnosti“ voči neznámemu bohu, aby sa empaticky dostal k svojim poslucháčom ohlasuje, že Boh „žije medzi obyvateľmi mesta“ (Evangelii gaudium, 71) a „neskrýva sa tým, ktorí ho hľadajú s úprimným srdcom, aj keď to robia neisto“ (tamtiež). Je to práve táto prítomnosť, ktorú sa Pavol snaží odhaliť: „Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem“ (Sk 17,23).

Na odhalenie identity boha, ktorého Aténčania uctievajú, vychádza apoštol zo stvorenia, čiže z biblickej viery v Boha Zjavenia, aby dospel až k vykúpeniu a súdu, čiže k samotnému kresťanskému posolstvu. Ukazuje nepomer medzi veľkosťou Stvoriteľa a chrámami postavenými ľuďmi a vysvetľuje, že Stvoriteľ sa vždy necháva hľadať tak, aby ho každý mohol nájsť.

Takýmto spôsobom, podľa krásneho vyjadrenia pápeža Benedikta XVI. „ohlasuje Toho, koho ľudia ignorujú, i keď ho poznajú: Neznámeho-Známeho“ (Benedikt XVI., Stretnutie so svetom kultúry v Kolégiu Bernardins, 12. sept 2008). Potom pozýva všetkých prekonať „časy neznalosti“ a rozhodnúť sa pre obrátenie vzhľadom na blížiaci sa súd. Pavol sa takto dostáva ku kerygme a poukazuje na Krista bez toho, aby ho menoval, definujúc ho ako „muža, ktorého [Boh] na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych“ (Sk 17,31).

A vtom nastáva problém. Pavlovo slovo, ktoré doteraz držalo poslucháčov so zatajeným dychom – pretože to bol zaujímavý objav – našlo úskalie: smrť a vzkriesenie Krista sa zdá byť „bláznovstvom“ (1 Kor 1,23) a vyvoláva opovrhnutie a výsmech. Pavol teda odchádza: zdá sa, že jeho pokus zlyhal, avšak niektorí si jeho slovo vezmú za svoje a otvoria sa viere. Medzi nimi je muž Dionýz, člen areopágu, a žena Damaris. Aj v Aténach sa Evanjelium uchytáva a môže sa rozbehnúť v dvojhlase: v hlase mužskom i ženskom!

Prosme i my dnes Ducha Svätého, aby nás naučil stavať mosty ku kultúre, k tým, ktorí neveria alebo majú vierovyznanie odlišné od toho nášho. Vždy stavajme mosty, vždy s podanou rukou, bez agresie. Vyprosujme si od neho schopnosť citlivo inkulturovať posolstvo viery a na tých, ktorí sú v nevedomosti o Kristovi hľadieť kontemplatívnym pohľadom pohnutým láskou, ktorá rozohreje aj tie najtvrdšie srdcia.

Preložila: Slovenská redakcia VR



( TK KBS, RV mh, jb; ml ) 20191107020   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 70 x

[naspäť]





TV Lux [audio] | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2019