V dňoch 4. - 5. novembra 2019 sa v Ríme v kongresovej sále Augustinianum koná medzinárodná konferencia rektorov a docentov katolíckych univerzít na tému „Nové hraničné línie pre lídrov univerzít. Budúcnosť zdravia a ekosystému univerzity“. Jej účastníkov prijal pápež František v pondelok dopoludnia v sále pri Aule Pavla VI.

Vedúcim akademickým pracovníkom pápež kládol na srdce potrebu pestovať harmonický rozvoj osobností vzdelancov v duchu „novej epistemológie“, ktorá už nepozerá na realitu z neosobného hľadiska, ako sa to robilo kedysi. Vyzval ich k prekonaniu dedičstva osvietenstva, spočívajúceho v chápaní vzdelávania ako hromadenia poznatkov a pojmov.  

Pápež František na úvod svojho príhovoru pripomenul povolanie univerzity „vyučovať, robiť výskum a pripravovať mladé generácie, aby sa stali nielen kvalifikovanými odborníkmi v rozličných disciplínach, ale aj protagonistami spoločného dobra, tvorivými a zodpovednými lídrami  spoločenského a občianskeho života  so správnou víziou človeka a sveta“.

Svätý Otec pripomenul, že každé vzdelávanie zahŕňa v sebe aj otázku „prečo“, čo si „vyžaduje reflektovať nad základmi a cieľmi každej disciplíny“:

„Vzdelávanie obmedzené na čisto technické inštruovanie alebo len čisto na informáciu, sa stáva odcudzením vzdelávania. Nazdávať sa, že možno odovzdávať vedomosti odhliadajúc od ich etickej dimenzie by bolo ako zrieknuť sa vychovávania. Je potrebné prekonať dedičstvo osvietenstva. Vzdelávať, vo všeobecnosti, ale obzvlášť na univerzitách, nie je iba naplniť hlavy pojmami.

Sú na to potrebné tri jazyky. Do hry tu musí vstúpiť reč mysle, reč srdca a reč rúk, aby sme premýšľali v harmónii s tým, čo cítime a čo konáme. Aby sme cítili v harmónii s tým, ako uvažujeme a konáme, a aby sme konali v harmónii s tým, čo cítime a myslíme. Jedna všeobecná harmónia, neoddeliteľná od celku.

Preto je potrebné konať predovšetkým vychádzajúc z myšlienky vzdelávania koncipovaného ako teleologický proces, čiže hľadiaci na cieľ, nevyhnutne orientovaný k istému cieľu, a teda k precíznej vízii človeka.

Ale je potrebné mať tiež ďalšiu perspektívu prístupu, aby sme sa na poli vzdelávania postavili k otázke „prečo“ – čiže etickej sfére. Ide tu o jeho typicky „epistemologický“ charakteru, ktorý sa vzťahuje na celé spektrum znalostí, a nielen tých humanistických, ale aj prírodných, vedeckých a technologických.

Prepojenosť medzi znalosťou a cieľovým zameraním odkazuje na tému intencionality a na rolu subjektu v každom poznávacom procese. A takto prichádzame k novému epistémé. Je to výzva: robiť nové epistémé. Tradičná epistemológia pri tejto role kládla dôraz na neosobný charakter každého poznania ako podmienku objektívnosti, základnej požiadavky univerzálnosti a komunikovateľnosti poznania.

Dnes naopak mnohí autori zdôrazňujú, že neexistujú celkom neosobné skúsenosti: určitá „forma mentis“, normatívne presvedčenia, kategórie, kreativita, existenciálne skúsenosti subjektu, predstavujú akúsi „tichú dimenziu“ poznania, ale vždy prítomnú, neodmysliteľný faktor pre akceptovanie vedeckého pokroku. Nemôžeme uvažovať o novom epistémé z laboratória, to nejde, ale zo života áno.“

Pápež František prítomným predstaviteľom katolíckych univerzít pripomenul aj povinnosť univerzity slúžiť celej spoločnosti:

„Tak ako každý vedec a každý vzdelaný človek má povinnosť slúžiť o niečo viac, pretože o niečo viac vie, tak aj univerzitná komunita, zvlášť ak je kresťansky inšpirovaná, a celý ekosystém akademických inštitúcií, musia dať ako celok naplnenie tejto svojej povinnosti.“

Na záver príhovoru Svätý Otec prítomným rektorom a docentom katolíckych univerzít pripomenul myšlienku nedávno kanonizovaného kardinála Newmana, ktorý je patrónom Medzinárodná federácia katolíckych univerzít FIUC: „Cirkev nemá strach z poznania, ale všetko očisťuje, neudúša nijaký element našej prirodzenosti, ale všetko zušľachťuje“.