Po 50 rokoch sa Anglicko dočkalo kanonizácie angličana. “Naposledy to bolo v roku 1970, keď pápež Pavol VI. kanonizoval 40-tich mučeníkov Anglicka a Walesu umučených počas prenasledovania katolíkov v 16. storočí. A v roku 1974 bol kanonizovaný naposledy Brit, mučeník zo 16. storočia, jezuita John Ogilvie zo Škótska. Ale žiaden Angličan žijúci od 17. storočia až dodnes nebol dosiaľ kanonizovaný,” upozornil katolícky kňaz Juraj Vittek. Až pápež František 13. októbra 2019 kanonizoval Angličana kardinála Johna Henryho Newmana, proroka moderných čias, akademika, pastiera a učiteľa, ktorý sa v 19. storočí dožil takmer 90 rokov. Tento pôvodne anglikánsky kňaz, ktorý bol niekoľko rokov lídrom tzv. oxfordského hnutia napokon v roku 1845 konvertoval na katolícku vieru a založil Kongregáciu Oratória svätého Filipa Nériho v Birminghame. Na sklonku jeho života ho pápež Lex XIII. vymenoval za kardinála.

Britská veľvyslankyna pri Svätej Stolici po prijatí správy o jeho kanonizácii 1. júla 2019 vyhlásila: “Kardinál Newman mal obrovský dopad na katolícku teológiu a na výchovu po celom svete, čo z neho robí skutočne globálneho Brita. Teším sa, že som sa mohla veľa naučiť o jeho živote a učení počas mojich nedávnych návštev londýnskeho, oxfordského a birminghamského oratória. Preniesol svoju skúsenosť z anglikánskej cirkvi do svojej práce ako katolíka a premostil obe tradície. Kanonizácia bude dôležitým momentom pre Britániu pre vzťahy Veľkej Británie so Svätou Stolicou.” Vieme, koľko sa v ostatnom čase hovorí o potrebe “skutočne globálnej Británie”, takže pre súčasnú citlivosť Britov titul pre Newmana, ako “skutočne globálneho Brita”, ktorého dopad je celosvetový, podľa Juraja Vitteka hlboko rezonuje. Kráľovná Alžbeta poctila slávnosť kanonizácie vyslaním Princa Walesu, aby reprezentoval Veľkú Britániu na tejto udalosti. “Keď sa jeden z veľkých intelektov Anglicka stáva svätým, to iste presahuje udalosť, ktorú možno zažiť len raz za život,” povedal vedúci parlamentnej delegácie Sir Edward Leigh. Na kanonizácii Newmana sa zúčastnia aj delegácie anglikánskej cirkvi, ktorí oceňujú jeho prínos pre teológiu a výchovu naprieč kresťanskými denomináciami. Westminsterský arcibiskup kardinál Nichols vyzdvihol okrem Newmanovho prínosu pre teológiu a výchovu, aj charitatívne dielo lásky v prospech chudobných, ktoré konalo jeho Oratórium v Birminghame.

Svätosť jednej z najvýznačnejších postáv 19. storočia bola potvrdená aj zázrakom. Ide o záchranu života američanky Melissy Villalobos a jej nenarodeného dieťaťa. Zázračné uzdravenie sa odohralo v roku 2013, kedy Melissa čakala svoje piate dieťa. Počas prvého trimestra začala krvácať a rozvinul sa u nej subchorionický hematóm, ktorý bol dvakrát väčší ako jej nenarodená dcéra. Tehotenstvo pravdepodobne skončí potratom. A pokiaľ nie, sa vaša dcéra narodí skoro a bude príliš slabá”, varoval Melissu jej lekár. 10. mája, keď Melissin manžel odcestoval na služobnú cestu, Melissa začala vážne krvácať. Bála sa zavolať záchranku, pretože nevedela, kto by sa postaral o jej deti. “Prosím, zastav krvácanie,” modlila se ku kardinálovi Newmanovi, keď v kúpelne skolabovala. V tom okamihu prestala náhle tiecť krv a podľa slov Melissy Villalobos sa miestnosť zaplnila intenzívnou vôňou ruží. Popoludní lekár žene na ultrazvuku potvrdil, že je všetko v poriadku a že hematom zmizol. V decembri 2013 sa Melisse narodila zdravá dcéra Gema.

Pri príležitosti 100. výročia Newmanovej smrti kardinál Joseph Ratzinger v roku 1990 vo svojej prednáške na sympóziu organizovanom Centrom priateľov Newmana povedal: „Newman vo svojom chápaní vývoja predstavil svoju osobnú skúsenosť obrátenia, ktorá sa nikdy neskončila, a tak nám ponúkol interpretáciu cesty nielen kresťanského učenia, ale aj kresťanského života. Vidí sa mi byť charakteristickým znakom veľkého učiteľa Cirkvi to, že učí nielen svojím myslením a svojou rečou, ale aj svojím životom, pretože myslenie a život sa navzájom prelínajú a definujú. Ak je to tak, potom Newman naozaj patrí medzi veľkých učiteľov Cirkvi, pretože sa zároveň dotýka našich sŕdc a osvecuje naše myslenie.“

Cor ad cor loquitur. Srdce sa prihovára k srdcu. Tieto slová si Newman vybral za svoje motto po tom, čo ho pápež Lev XIII. vymenoval na sklonku jeho života za kardinála. John Henry Newman sa stretol s týmito slovami v spisoch svätého Františka Saleského, zakladateľa Oratória v Savojsku. V jednej svojej anglikánskej reči napísal: „Výrečnosť a dôvtip, bystrosť a obratnosť, tieto veci vedú spor dobre a rýchlo ho šíria, ale ten zomiera spolu s nimi. Nemá žiadnu cestu v srdciach ľudí a nevydrží dlhšie ako jednu generáciu.“ Pravda hovorí zo stredu osoby, z jej srdca: „Srdcom vzkrieseným od smrti, a náklonnosťami upevnenými v nebi, môžeme naozaj a bez pretvárky svedčiť, že Kristus žije.“ Newmana nazývajú aj „moderným cirkevným otcom“. Cirkevní otcovia sa vyznačujú tým, že ich životodarný vplyv viery presahuje ďaleko ponad hranice ich pozemského života. “A to platí aj o Newmanovi. Newman bol akademik, pastier, učiteľ a prorok našich čias. Jeho vízie o formovaní a výchove laikov, o univerzitnom vzdelávaní, o kňazskom živote sú naďalej inšpirujúce. Newman predkladal takúto kultivovanú, vľúdnu a podmanivú svätosť ako ideál pre svojich oratoriánskych kňazov,” zdôraznil Juraj Vittek s tým, že ju objavil nepochybne u svätého Filipa Neriho, o ktorom sa hovorilo, že aj „nadprirodzené veci robil s prirodzenou ľahkosťou“. Newmanova vízia univerzity sa začleňuje do tohto ideálu svätosti, ktorý ho sprevádzal po celý život, už od čias, kedy ešte nebol katolíkom. “Tento ideál je príťažlivým kresťanstvom schopným osloviť dnešný svet a „vteliť“ živú vieru do kultúry, umenia či vedy, budujúc pritom civilizáciu lásky v autentickom „ekumenizme svätosti“,” dodal Juraj Vittek.

20191011017   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]