Santiago de Compostela 10. októbra (RV) Pri príležitosti plenárneho zhromaždenia Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) v Santiagu de Compostela zaslal pápež František jej účastníkom list s podnetmi k ústrednej téme ich stretnutia: „Európa, čas prebudenia? Znaky Nádeje“.Výročné stretnutie biskupov CCEE hostilo 3. - 6. októbra španielske Santiago de Compostela, miesto hrobu apoštola Jakuba. Svätý Otec v liste adresovanom predsedovi CCEE kardinálovi Angelovi Bagnascovi poukazuje na význam tohto miesta: Santiago de Compostela, ktoré „je od nepamäti cieľom mnohých pútnikov“, je „miestom vysoko významným pre znovuobjavenie veľkého bohatstva európskej jednoty v jej náboženskej a kultúrnej tradícii...“
V posolstve datovanom 23. septembra v Ríme, ďalej pápež František píše:
„Celá Európa – ako spomína sv. Ján Pavol II. – sa zhromažďuje okolo pamiatky sv. Jakuba v rovnakých storočiach, v ktorých sa budovala ako kontinent jednotný a duchovne zjednotený. Kvôli tomuto sám Goethe potvrdil, že vedomie Európy sa zrodilo z putovania“.
Pápež František poukazuje na základný kresťanský prostriedok, ktorý je liekom aj na riešenie problémov Európy:
„Viera vo vzkrieseného Pána urobila kresťanov neohrozenými v láske, a tá je najväčším protiliekom na tendencie nášho času, plné rozkolov a protikladov. Nech je teda aj vaším úsilím láska. Toto je učiteľská cesta života kresťanov, ako nás učí sám Pán Ježiš:
„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne“ (Mt 25,35-36).
Zakaždým, keď vykonáme čo len jednu z týchto vecí nášmu bratovi, vykonali sme ju Pánovi Ježišovi! Táto nezištnosť predstavuje hmatateľný znak nádeje, pretože nám prináša pohľad na druhého ako na ľudskú osobu. Populizmy, ktoré vidíme zaplavovať dnešné časy, sa živia z neustáleho hľadania kontrastov, ktoré neotvárajú srdce, naopak ho uväzňujú medzi múry dusivej nevôle.
Avšak láska nás otvára a necháva dýchať. Tá nestavia ľudí proti sebe, ale v „núdzi tých posledných“ vidí odzrkadlenie núdze každého z nás, pretože všetci sme tak trochu chudobní, tak trochu slabí, všetci potrebujeme starostlivosť.“
Pápež František v liste upozornil účastníkov výročného zhromaždenia Rady európskych biskupských konferencií, že od svedectva viery sa v súčasnosti často upúšťa. To čo sa žiada, však nie je oprašovať nejaké schémy minulosti, ale nechať sa viesť Duchom Pána v radosti prameniacej pre ľudí z Evanjelia, a ktorú stretávame v každodennej službe duchovných pastierov. Svätý Otec v tejto súvislosti pripomenul svedectvo viery troch svätíc:
„Nech vám v tomto úmysle pomáha objavenie roly troch veľkých svätých žien, ktoré sv. Ján Pavol II. vyhlásil 1. októbra 1999 za spolupatrónky Európy: sv. Brigity Švédskej, sv. Kataríny Sienskej a sv. Terézie Benedikty z Kríža (Edith Steinovej).“
V závere listu pápež František požehnal prácu plenárneho zhromaždenia CCEE a biskupov povzbudil týmito slovami:
„Vo vernosti Pánovi a svojim vlastným koreňom nech nechýba Božiemu ľudu zasadzovanie sa o nový európsky humanizmus, schopný viesť dialóg, integrovať a dávať plodnosť, doceňujúc zároveň to, čo je tradícii tohto kontinentu najdrahšie: obhajoba života a ľudskej dôstojnosti, podpora rodiny a rešpektovanie základných práv človeka.“
