Vatikán 8. októbra (RV) Kresťan s prívlastkom „jedine ak“ – to je ten, kto si nárokuje sám určovať podmienky Bohu a viere. Výsledkom však potom nie je viera, ale ideológia. Pred týmto varoval Svätý Otec v rannej homílii v utorok 8. októbra, keď oproti ľudskej nemilosrdnej tvrdosti poukázal na postoj milosrdenstva, ktorý je naopak vlastný Bohu a jeho Cirkvi.Pápež František hovoril o probléme tvrdohlavej uzavretosti inšpirovaný biblickým čítaním z Knihy proroka Jonáša, z ktorej sa na pokračovanie číta v liturgii počas tohto týždňa. Jonáš nebol ochotný akceptovať, že by Boh mohol byť voči hriešnikom v Ninive milosrdný. Nešlo mu do hlavy, že by im mohol dať ozajstnú šancu a nepotrestať ich.
Aj kresťan sa môže dostať do podobného postoja: chce sám klásť podmienky Bohu a nie je ochotný pripustiť, že by sa Boh mohol správať odlišne od jeho predstáv. Ide tu o tzv. „kresťanov s podmienkami“, ktorí sa natoľko uzatvoria do vlastných ideí, že „skončia v ideológii,“ varoval pápež František a dal takýto postoj do protikladu s postojom Božím:
„Jonáš, tvrdohlavý vo svojich presvedčeniach o viere a Pán, tvrdohlavý vo svojom milosrdenstve: nikdy nás neopustí, klope na dvere srdca až do konca, je tam. Jonáš – tvrdohlavec, pretože, ponímal vieru s podmienkami. Jonáš je modelom kresťanov typu „jedine ak“, kresťanov s podmienkami: „Som kresťan, ale jedine ak sa veci budú robiť takto. Nie, nie, tieto zmeny nie sú kresťanské. Toto je heréza. Toto neslobodno“. – Takíto kresťania podmieňujú Boha, podmieňujú vieru a Božie konanie.“
Postoj vyjadrený slovami „jedine ak“ je podľa slov pápeža „nepeknou cestou od viery k ideológii“. „A dnes je takých veľa,“ dodal Svätý Otec. Títo kresťania majú strach. Boja sa „rastu, životných výziev, výziev od Pána, dejinných výziev“, sú naviazaní na „svoje presvedčenia, na ich prvotné presvedčenia, vo vlastných ideológiách“. Sú to kresťania, ktorí „uprednostňujú ideológiu pred vierou“ a vzďaľujú sa od komunity, „majú strach odovzdať sa do Božích rúk a radšej všetko súdia, ale z malosti vlastného srdca“.
„Tie dve postavy Cirkvi dnes: Cirkev tých ideológov, ktorí sa zahniezdili vo vlastných ideológiách, a Cirkev ukazujúca Pána, ktorý sa približuje ku každej realite, ktorému sa to nebridí. Pán sa tým neznechutí, neodradia ho naše hriechy, on sa približuje tak ako sa približoval, aby sa s láskou dotkol malomocných, chorých. Pretože on prišiel, aby uzdravoval, prišiel, aby zachránil, nie odsúdil.“
