Chynorany 2. októbra (TK KBS) V piatok 4. októbra pri svätej omši o 18:00 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák odhalí vo farskom kostole v Chynoranoch pamätnú tabuľu tamojšiemu rodákovi P. Matejovi Markovi SJ (24.2.1910 - 22. 10.1974). Ako veľmi nadaného žiaka si ho všimol chynoriansky dekan Ignác Wohland a prihovoril sa u biskupa Karola Kmeťka, aby ho prijal do malého seminára v Nitre. Tu dozrelo jeho rehoľné povolanie a v roku 1928 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Po noviciáte si dokončil gymnaziálne štúdiá v Liptovskom sv. Mikuláši. Filozofiu študoval rok v Ríme, kde ochorel na tuberkulózu, a dva roky v Krakove. Teológiu vyštudoval v Innsbrucku, kde bol 26. júla 1937 vysvätený na kňaza. Postupne pôsobil Ružomberku, v Banskej Bystrici, kde bol prvým rektorom Teologického inštitútu sv. Alojza, v Spišskej Novej Vsi a napokon v Piešťanoch. Provinciálny predstavený jezuitov páter Ján Srna ešte vo februári 1948 prezieravo určil štyroch svojich zástupcov, ktorí by v prípade potreby mali právomoc provinciála. Boli to pátri: Rudolf Mikuš, Matej Marko, Jozef Jurovský a Alojz Litva.
Po likvidácii kláštorov v roku 1950 zostal na slobode iba páter Marko, ktorý bol hospitalizovaný v Bratislave. Vtedy mal štyridsať rokov a patril medzi najnadanejších jezuitských pátrov. Jeho nemocničná izba sa stala miestom, kde povzbudzoval mladých jezuitov k vytrvalosti v povolaní, rozhodoval o tajných vysviackach jezuitských bohoslovcov, ktoré dohodol s biskupom Róbertom Pobožným, Napokon pre hrozbu uväznenia aj biskupa Pobožného sa po porade s ďalšími jezuitmi páter Marko rozhodol nechať vysvätiť za biskupa Pavla Hnilicu a následne Jána Chryzostoma Korca.
Na povzbudenie mladých jezuitov ešte v roku 1949 napísal životopis svätého Ignáca z Loyoly, ktorý však už nemohol oficiálne publikovať. Po dohode so zástupcom českého provinciála P. Jozefom Havelkom cyklostylom rozmnožil tento životopis ako prvý jezuitský knižný samizdat. Jeho aktivity nezostali bez záujmu štátnej bezpečnosti a tak bol v roku 1955 odsúdený na desať rokov väzenia, z ktorých si odpykal päť, no ani po amnestii ho štátna bezpečnosť nespustila z očí. Napriek tomu v tichosti pracoval ďalej, povzbudzoval spolubratov, prekladal z cudzích jazykov a pokorne pracoval v civilných zamestnaniach.
Ako odvážny a tvorivý svedok viery v najťažších časoch prenasledovania, iniciátor tajných vysviacok kňazov a biskupov Hnilicu a Korca, udržiavateľ rehoľného života a trpiteľ za vieru si zasluhuje našu úctu a úctu budúcich generácií.
TK KBS informoval Ladislav Csontos
